Čítajte viac
Zbrane
|
pred 1 týždňom
Stratosférické materské lode: Z výškových balónov sa stávajú obávané nosiče dronov
Kombinácia pokročilých balónových platforiem a autonómnych bezposádkových lietadiel otvára dvere k nepretržitému prieskumu, vysokoefektívnemu elektronickému boju aj presne riadeným úderom bez potreby drahých vzletových dráh či zraniteľnej pozemnej infraštruktúry.
Výrobca balónových systémov Aerostar úspešne otestoval svoju najnovšiu konštrukciu Lightning v úlohe vypúšťacej platformy pre jediný prieskumný dron. Tento test nie je len samostatným technologickým úspechom, ale skôr kľúčovým prvým krokom k vytvoreniu komplexného konceptu stratosférických materských lodí. Spoločnosť si predstavuje, že jej väčšie výškové balóny budú nosiť viacero bezposádkových lietadiel s dlhou výdržou, ktoré by dokázali vyhľadávať ciele a monitorovať široké oblasti bojiska nepretržite celé dni alebo dokonca týždne. Okrem prieskumu a sledovania môžu balónové materské lode niesť aj užitočné zaťaženie pre iné misie, ako je rušenie v rámci elektronického boja, prenos signálu či dokonca priame kinetické útoky na ciele. Ide o schopnosti, o ktoré sa aktívne usiluje Armáda USA aj ďalšie zložky amerických ozbrojených síl a ktoré v rôznej miere vyvíjajú a nasadzujú aj iné krajiny vrátane Číny a Ukrajiny. O využití stratosférických balónov na vojenské účely píše americký server The War Zone.
Škálovateľná architektúra pre moderné bojisko
Spoločnosť Aerostar nedávno informovala o testovaní balóna Lightning v kombinácii s dronom Apollo-R od výrobcu Icarus. V súčasnej testovacej konfigurácii ide o jeden bezposádkový letecký systém Apollo na jeden balón. Lightning je menší, taktický mikrobalón navrhnutý na nosenie jedného nákladu. Architektúra je však plne škálovateľná. Väčšia platforma Aerostar Thunderhead môže slúžiť ako plnohodnotná materská loď a niesť viacero dronov Apollo-R alebo iné užitočné zaťaženie. Balóny v portfóliu spoločnosti Aerostar predstavujú moderné výškové konštrukcie s navigáciou podporovanou GPS, ktoré sa dokážu presunúť do záujmových oblastí a vo väčšine prípadov si udržať svoju pozíciu napriek prevládajúcemu vetru. Úpravou nadmorskej výšky dokážu efektívne využívať prúdenie a zostať na mieste nepretržite dlhé obdobia. Riadenie prebieha prostredníctvom satelitnej komunikácie alebo priameho rádionavigačného spojenia, ktoré sa dá použiť aj ako prenosový uzol v sieti zloženej z viacerých balónov.
Stratosféra je druhá najnižšia vrstva zemskej atmosféry, ktorá sa nachádza priamo nad troposférou (najnižšou vrstvou, v ktorej žijeme a kde sa odohráva väčšina počasia). Základné charakteristiky stratosféry:
Nadmorská výška - Stratosféra sa rozprestiera približne od 10 až 18 kilometrov nad povrchom Zeme (v závislosti od zemepisnej šírky a ročného obdobia) až do výšky okolo 50 kilometrov.
Teplotný profil - Na rozdiel od troposféry, kde teplota s rastúcou výškou klesá, v stratosfére teplota stúpa. Na jej spodnej hranici dosahuje približne -50 °C až -80 °C, zatiaľ čo v hornej časti (v blízkosti tzv. stratopauzy) sa môže pohybovať okolo 0 °C.
Ozónová vrstva - Vo výške približne 15 až 35 kilometrov sa nachádza ozónová vrstva (ozónosféra). Molekuly ozónu () pohlcujú škodlivé ultrafialové (UV-B a UV-C) žiarenie zo Slnka. Práve táto pohltená energia spôsobuje zohrievanie hornej časti stratosféry.
Stabilita a podmienky - Vzduch v stratosfére je veľmi riedky a obsahuje minimum vodnej pary, preto sa v nej takmer netvoria mraky ani bežné zrážky. Prúdenie vzduchu je tu prevažne horizontálne a stabilné, bez výrazných vertikálnych turbulencií.
Praktický a vojensko-technický význam - Vďaka stabilnému prostrediu a absencii nepriaznivého počasia má stratosféra osobité využitie:
Letecká doprava - Komerčné prúdové lietadlá často lietajú v spodnej časti stratosféry (okolo 10 až 12 km), kde sa vyhýbajú väčšine turbulencií a búrok.
Výškové balóny a bezposádkové platformy - Moderný vojenský a vedecký výskum využíva stratosféru pre stratosférické balóny a solárne drony s dlhou výdržou. Tieto platformy pôsobia vo výškach nad 15 000 až 20 000 metrov – vysoko nad dosahom drvivej väčšiny konvenčných systémov protivzdušnej obrany a komerčnej letovej prevádzky, čo z nich robí ideálne uzly pre nepretržitý prieskum či prenos komunikácie.
Taktické parametre platforiem a dronu Apollo-R
Konštrukcia Lightning je schopná prevádzky až tri dni pri letoch v typických výškach 15 000 až 23 700 metrov a unesie náklad s hmotnosťou do 20 kilogramov. Väčší Thunderhead má podobné výškové parametre s typickou prevádzkou medzi 16 700 a 22 800 metrami, ale vo vzduchu dokáže zostať 60 dní a viac a jeho nosnosť dosahuje až 90 kilogramov. Dron Apollo-R je solárne napájaný klzák, ktorý je taktiež optimalizovaný na dlhotrvajúce lety vo veľmi vysokých výškach. Základný model Apollo dokáže lietať až vo výške 18 000 metrov a vydržať vo vzduchu celé týždne. Apollo-R je poháňaný bezposádkový systém, nie jednosmerná munícia, takže je navrhnutý tak, aby sa po dokončení misie vrátil. Po odpojení od balóna lieta s vlastným pohonom a dokáže pristáť na určenom mieste. Práve táto opätovná použiteľnosť robí systém cenovo výhodným pre misie typu ISR, teda prieskum, sledovanie a získavanie informácií, ako aj prenos komunikácie. Ak by to misia vyžadovala, Apollo-R by sa dal použiť aj ako jednosmerný prostriedok, pričom vďaka cene na úrovni nižších stoviek tisíc dolárov ide o atraktívnu možnosť pre určité typy operácií.
Stratosférický komunikačný uzol
Dron Icarus Apollo využije po vypustení vlastné rádio na spojenie mimo priamej viditeľnosti, takže nepotrebuje balón na komunikáciu. V rámci podpory iných bezposádkových systémov však balónové systémy Aerostar môžu slúžiť aj ako stratosférické reléové uzly. Platformy Aerostar nesú rádiá pre sieťovú komunikáciu, ktoré poskytujú vysokorýchlostné spojenie na priamu vzdialenosť presahujúcu 160 kilometrov s priepustnosťou do 40 Mbps. Dron komunikuje s palubným rádiom balóna a balón odosiela dáta späť na pozemné stanice, čím dronu poskytuje výrazne väčší dosah komunikácie, než by dosiahol sám v nižších výškach. Balón v podstate funguje ako výšková komunikačná veža, ktorá rozširuje efektívny prevádzkový dosah dronu ďaleko za hranice možností pozemného rádiového spojenia. Tento koncept zapadá do stratégie nasadenia vzduchom vypúšťaných efektov, označovaných skratkou ALE. Tento termín americká armáda bežne používa na označenie zo vzduchu vypúšťaných dronov určených na širokú škálu misií, ako je prieskum, elektronický boj, prenos signálu, klamné ciele či kinetické útoky pomocou potulujúcej sa kamikadze munície. Škálovateľná architektúra balónov umožňuje nasadenie viacerých takýchto efektov z jedinej trvalej stratosférickej platformy.
Čítajte viac
Zbrane
|
pred 1 týždňom
Nemecký obranný gigant Helsing expanduje do USA: V Západnej Virgínii vyrastie nová továreň na drony
Zbrane
|
pred 1 týždňom
Vysoká odolnosť a nízke náklady
Použitie výškových balónov ponúka obrovské výhody z hľadiska flexibility, najmä v kontexte predsunutých a distribuovaných operácií, kde je prístup k tradičným pristávacím dráham obmedzený alebo úplne nemožný. Balón Aerostar Lightning s dronom Icarus dokáže vypustiť malý tím takmer odkiaľkoľvek bez potreby pevného stanovišťa. Funguje v stratosfére, nad dosahom konvenčnej protivzdušnej obrany, a poskytuje nepretržité krytie merané v dňoch alebo týždňoch, nie v hodinách. Predsunutá jednotka si tak môže vytvoriť vlastnú organickú schopnosť prieskumu a prenosu komunikácie bez závislosti od strategických prostriedkov alebo zraniteľnej pevnej infraštruktúry. Systém má prirodzene vysokú šancu na prežitie, pretože je malý, funguje v extrémnej výške, je ťažko odhaliteľný a zároveň dostatočne lacný na to, aby sa v prípade potreby považoval za nahraditeľný. Na rozdiel od veľkých dronov ako RQ-4 Global Hawk alebo MQ-9 Reaper, ktoré predstavujú investície v stovkách miliónov dolárov, je možné balóny rozmiestniť v veľkých počtoch po celom bojisku a vytvoriť sieť nepretržitého monitorovania, ktorá je odolná voči strate jednotlivých uzlov.
Globálny trend a perspektíva v Európe
O výškové balónové systémy sa aktívne zaujímajú Námorná pechota USA, komunita špeciálnych operácií aj Výskumné laboratórium Námorníctva USA, ktoré už v minulosti testovalo vypúšťanie dronov v rámci projektu CICADA. Jasným lídrom v tejto oblasti je Armáda USA, ktorá presadzuje víziu trvalej všedoménovej senzorovej architektúry pre indopacifický región, kde balóny zohrávajú kľúčovú úlohu aj ako poistka pri strate satelitných kapacít. Schopnosti vypúšťania balónov z neobvyklých platforiem, ako sú logistické lode, boli úspešne predvedené na cvičeniach Valiant Shield aj African Lion. Tento koncept má zásadný význam aj pre Európu a východné krídlo NATO. Tradičné prístupy k prieskumu v podobe posádkových lietadiel či veľkých dronov sú v spornom prostredí s pokročilou protivzdušnou obranou čoraz zraniteľnejšie. Drony vypúšťané z balónov sa v určitej miere už používajú v konflikte na Ukrajine na prieskum aj ako klamné ciele, pričom Poľsko na ochranu svojho priestoru stavia sieť radarov včasného varovania využívajúcu upútané aerostaty. Pre spoločnosť Aerostar tak koncept materskej lode pre drony predstavuje prirodzený a vysoko perspektívny krok do budúcnosti stratosférického vytrvalostného prieskumu.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
