Rakúsko transformuje svoju armádu a predlžuje povinnú vojenskú službu
Transformácia zásadne zmení aj celkovú početnosť rakúskej milície. Zo súčasného stavu približne 25 000 dobrovoľných záložníkov by mala podielom 15 000 odvedencov ročne vyrásť armáda záloh v priebehu jednej dekády až na 150 000 mužov.
Bezpečnostná architektúra strednej Európy prechádza výrazným posunom. Rakúsko, ktoré desaťročia spoliehalo na svoj neutrálny status a využívalo ozbrojené sily predovšetkým ako zložku civilnej ochrany pri živelných pohromách či na patrolu hraníc, zásadne mení kurz. Vládna koalícia zložená z konzervatívnej ÖVP, sociálnodemokratickej SPÖ a liberálnej strany Neos schválila rozsiahlu reformu povinnej vojenskej služby. Viedeň tým reaguje na dynamicky sa meniace bezpečnostné prostredie, ktoré definuje pokračujúca vojna na Ukrajine, no aj narastajúce hrozby v podobe kybernetických a hybridných útokov či rizík pre kritickú infraštruktúru.
Podľa vyhlásení spolkového kancelára Christiana Stockera sa sen o trvalom mieri v Európe s ruskou agresiou definitívne rozpadol. Rakúsko, obklopené väčšinovo členskými štátmi NATO, si dlhodobo pripúšťalo, že by v prípade priameho vojenského napadnutia vonkajšou mocnosťou nedokázalo samostatne brániť svoje územie. Spolkový kancelár zdôraznil, že samotné nákupy modernej techniky a vybavenia nestačia, pokiaľ vojaci nemajú dostatočnú prax v ich reálnom použití.
Jadrom vládnej reformy je predĺženie celkového trvania služby zo šiestich na deväť mesiacov, pričom presadený koncept „6+3“ vznikol ako politický kompromis. Zatiaľ čo expertná Komisia pre vojenskú službu odporúčala model „8+2“, výsledná dohoda prináša šesť mesiacov základného výcviku doplnených o tri mesiace povinného cvičenia v zálohe. Týchto 90 dní záložného výcviku absolvujú branci postupne v priebehu desiatich rokov od nástupu do služby, pričom časť z nich má nadväzovať v intenzívnom bloku priamo na základný výcvik.
Štruktúra Rakúskych spolkových ozbrojených síl (Bundesheer) je navrhnutá tak, aby zabezpečovala obrannú politiku krajiny v rámci jej vojenskej neutrality. Sily sa delia na dve hlavné zložky: stále vojsko (profesionáli a odvedenci v základnej službe) a milíciu (záložníci). Na vrchole velenia stojí Spolkový prezident ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Operatívne a administratívne riadenie vykonáva Spolkový minister obrany prostredníctvom Generálneho štábu (Generalstab) na čele s náčelníkom generálneho štábu.
Základné organizačné zložky - Vojenská štruktúra podlieha Veliteľstvu ozbrojených síl (Kommando Streitkräfte) so sídlom v Grazi a Salzburgu a delí sa na nasledujúce hlavné zložky:
1. Pozemné sily (Landstreitkräfte) - Tvorí ich jadro bojovej sily Bundesheeru. Sú organizované najmä do štruktúry dvoch hlavných bojových brigád:
3. brigáda rýchleho nasadenia (3. Jägerbrigade): Špecializuje sa na operácie v zastavanom a náročnom teréne, mechanizované a motorizované úlohy.
6. horská brigáda (6. Gebirgsbrigade): Špeciálne vycvičená a vybavená na boj a operácie vo vysokohorskom teréne.
K pozemným silám patria aj špecializované prapory ženijného vojska, delostrelectva, izolačných a chemických jednotiek (ABC) a logistiky.
2. Vzdušné sily (Luftstreitkräfte) - Zabezpečujú ochranu a kontrolu vzdušného priestoru Rakúska, ako aj leteckú podporu pozemných síl a transport.
Stíhacie krídlo: Prevádzkuje nadzvukové stíhacie lietadlá Eurofighter Typhoon na zabezpečenie suverenity vzdušného priestoru.
Dopravné a vrtuľníkové krídla: Disponujú dopravnými lietadlami (C-130 Hercules) a rôznymi typmi vrtuľníkov (S-70 Black Hawk, Bell 212, AW169) pre transport, prieskum, záchranárske operácie a podstatnú pomoc pri prírodných katastrofách.
3. Špeciálne sily (Spezialkräfte) - Jagdkommando: Elitná jednotka špeciálneho určenia určená na protiteroristické operácie, záchranu rukojemníkov, hĺbkový prieskum a špeciálne úderné úlohy. Podlieha priamo veleniu špeciálnych síl.
4. Teritoriálne veliteľstvá (Militärkommanden) - V každej z 9 spolkových krajín pôsobí jedno teritoriálne vojenské veliteľstvo (Militärkommando). Ich hlavnou úlohou je koordinácia s civilnými orgánmi štátnej správy, riadenie krízového manažmentu pri živelných pohromách, ochrana kritickej infraštruktúry a správa miestnych záložných jednotiek (milícií).
5. Podporné složky - Veliteľstvo kybernetickej bezpečnosti a logistiky (Kommando Streitkräftebasis): Zabezpečuje zásobovanie, údržbu techniky, zdravotnícku službu a ochranu pred kybernetickými hrozbami.
Súčasná transformácia a milícia - Vzhľadom na plánované reformy sa pozornosť Bundesheeru čoraz viac zameriava na výrazné posilnenie milície (Miliz). Zatiaľ čo aktívne jadro zabezpečuje dennú pripravenosť a výcvik, pri plnej mobilizácii alebo v krízových stavoch sa počty jednotiek dopĺňajú záložníkmi priradenými k jednotlivým práporom a brigádam.
Transformácia zásadne zmení aj celkovú početnosť rakúskej milície. Zo súčasného stavu približne 25 000 dobrovoľných záložníkov by mala podielom 15 000 odvedencov ročne vyrásť armáda záloh v priebehu jednej dekády až na 150 000 mužov. V praxi to znamená, že v rotujúcom dvojročnom výcvikovom cykle bude v rakúskych kasárňach každý týždeň cvičiť približne 1 400 záložníkov, čo zodpovedá sile dvoch armádnych práporov. Na dosiahnutie adekvátnej pripravenosti však bude musieť byť aj samotný šesťmesačný výcvik výrazne intenzívnejší než doteraz, na čo upozorňuje predseda komisie generálporučík Erwin Hameseder. Odborné organizácie, ako Deutschmeisterbund, navyše dodávajú, že reformu musí sprevádzať aj opätovné zavedenie povinného výcviku veliteľov, bez ktorého nebude možné obsadiť kľúčové pozície veliteľov družstiev a špecializovaných poddôstojníkov.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 7 mesiacmi
Rakúsko finalizovalo objednávku dvanástich ľahkých bojových lietadiel M-346FA z Talianska
Aktuálne
|
pred 7 mesiacmi
Súčasťou reformného balíka je aj snaha o vyššiu atraktivitu služby. Finančný príspevok pre odvedencov sa takmer zdvojnásobí zo súčasných približne 600 eur na 1 000 eur mesačne a pribudnú aj nároky na dni voľna. Zmeny sa dotknú aj alternatívnej civilnej služby, ktorú dnes volí časť 18-ročných mladíkov. Jej dĺžka sa v prvej fáze od roku 2027 dobrovoľne predĺži z deviatich na jedenásť mesiacov, pričom od roku 2028 sa toto predĺženie stane povinným, pokiaľ sa nenaplnia požadované odvodové kvóty.
Implementácia tejto stratégie však ešte nemá definitívne zelenú. Keďže reforma vyžaduje zásadné legislatívne zmeny, v rakúskom parlamente bude na jej schválenie potrebná ústavná dvojtretinová väčšina. Koalícia preto bude musieť počas jesenného hlasovania v Národnej rade získať podporu opozičných Zelených alebo pravicovo-populistickej FPÖ. Ak reforma legislatívnym procesom prejde, nové pravidlá nadobudnú účinnosť 1. januára 2027.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
