Moskva a Pchjongjang stupňujú spoluprácu: Rusko chystá novú mobilizáciu a tisíce posíl z KĽDR

Ruská federácia sa pripravuje na výrazné rozšírenie svojich vojenských kapacít a podľa údajov ukrajinských a západných spravodajských služieb plánuje na jeseň 2026 spustiť novú vlnu mobilizácie. Dôvodom sú vysoké straty na fronte, ktoré prevyšujú súčasné tempo náboru zmluvných vojakov. Zatiaľ čo ruské ministerstvo obrany od začiatku roka získalo približne 221 000 nováčikov, straty za rovnaké obdobie presiahli 225 000 ľudí. Kremeľ tak postupne vytvára právny aj logistický rámec pre rozsiahlejší odvod, čo potvrdzujú úpravy legislatívy Rosgvardije, rozširovanie možností náboru osôb so záznamom v registri trestov aj príprava nových výcvikových priestorov.

Súčasťou tejto stratégie je aj prehlbujúce sa spojenectvo s KĽDR. Podľa vyhlásení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského chce Vladimir Putin získať od severokórejského lídra Kim Čong-una ďalší kontingent v počte 30 000 vojakov. Vo Voronežskej oblasti už od júna prebiehajú intenzívne prípravy na ich umiestnenie. Pchjongjang navyše plánuje Moskve dodať nové odpaľovacie zariadenia pre balistické rakety. Nadväzuje to na doterajšiu prítomnosť severokórejských jednotiek, ktoré pôsobili najmä v Kurskej oblasti, pričom z pôvodného 15-tisícového kontingentu dosiahli straty do jari 2025 približne 4 700 ľudí.

Tento výmenný obchod prináša Severnej Kórei cenné protihodnoty. Rusko jej pomáha s modernizáciou výzbroje, rozvojom výroby bezpilotných prostriedkov a najmä jej odovzdáva reálne bojové skúsenosti z moderného konfliktu. Takýto vývoj predstavuje podľa Kyjeva aj západných analytikov priamu hrozbu pre celý ázijsko-pacifický región. Pchjongjang súčasne vysiela nekompromisné signály smerom k medzinárodnému spoločenstvu. Sestra severokórejského lídra Kim Jo-džong rázne odmietla výzvy na denuklearizáciu a zdôraznila, že jadrový status krajiny je definitívny, pričom jej jadrový potenciál sa bude bez zdržiavania ďalej modernizovať.

Ruské námorníctvo nasadzuje do boja pluky bezpilotných systémov

Ruské námorníctvo urýchľuje integráciu bezpilotných technológií a vytvára špecializované pluky bezpilotných systémov, ktoré majú posilniť ochranu vojenských plavidiel a prístavov pred čoraz intenzívnejšími ukrajinskými dronovými útokmi, píše americký Inštitút pre štúdium vojny. Prvý takýto pluk vznikol 1. júla 2026 v rámci Severnej flotily. Podľa hlavného veliteľa ruského námorníctva admirála Alexandra Mojsejeva plánuje Moskva ešte do konca roka vytvoriť ďalšie podobné jednotky v Severnej flotile a v roku 2027 rozšíriť tento model aj do Tichomorského loďstva. Mojsejev tiež oznámil pokračujúcu modernizáciu ruského námorníctva. Do služby má byť zaradených celkovo 41 nových lodí, plavidiel a člnov, pričom medzi nimi bude aj prvá jadrová ponorka vyzbrojená hypersonickými raketami Zirkon. Tento krok je súčasťou širšieho úsilia Ruska o posilnenie námorných kapacít v čase pokračujúceho konfliktu.

Vznik námorných plukov bezpilotných systémov nadväzuje na budovanie špecializovaných Síl bezpilotných systémov (SBS), ktoré Rusko začalo formovať už v roku 2024 na podporu pozemných operácií na Ukrajine. Nové námorné jednotky však budú fungovať samostatne pod velením ruského námorníctva a ich hlavnou úlohou bude ochrana flotily a pobrežnej infraštruktúry. Rozhodnutie vytvoriť tieto jednotky je pravdepodobne reakciou na úspešnú ukrajinskú kampaň útokov na ruské námorné ciele v Čiernom a Azovskom mori. Ruské ozbrojené sily už prijali viaceré obranné opatrenia vrátane premiestňovania lodí, ich rozptyľovania do viacerých prístavov, inštalácie protidronových sietí či nasadenia mobilných úderných tímov a leteckých hliadok. Napriek týmto krokom sa však Rusku doteraz nepodarilo účinne eliminovať hrozbu ukrajinských bezpilotných útokov.

Ranná vlna útokov na Záporožie a Dnipro: Letecké bomby ničili domy, záchranári vytiahli z trosiek živého mladíka

Ruské sily podnikli v ráno 27. júla kombinovaný útok riadenými leteckými bombami a bezpilotnými lietadlami na mestá Záporožie a Dnipro, pričom spôsobili straty na životoch, zranenia obyvateľov a rozsiahle materiálne škody. V krajskom centre Záporožia zasiahla ruská riadená letecká bomba rodinný dom, ktorý úplne zničila. O život prišiel 67-ročný muž. Záchranárom sa z trosiek zničeného objektu podarilo po intenzívnom pátraní vytiahnuť živého 22-ročného mladíka, ktorý skončil v starostlivosti lekárov a mimo ohrozenia života. Pri inom zásahu v meste poškodil ruský dron byt vo viacposchodovom dome, pričom zranenia utrpela 53-ročná žena a 52-ročný muž. Šéf Záporožskej oblastnej vojenskej administratívy Ivan Fedorov upozornil, že pátranie v sutinách naďalej pokračuje, keďže sa v nich môžu nachádzať ďalšie osoby. Súčasne s úderom na Záporožie čelilo rannému útoku aj neďaleké Dnipro. Ako informoval šéf Dnipropetrovskej oblastnej vojenskej administratívy Oleksandr Hanža, v dôsledku zásahu vypukol požiar na pozemku súkromného rodinného domu. Tlaková vlna spôsobená výbuchom poškodila okná na okolitých viacposchodových obytných budovách, blízky obchod a zaparkované automobily.

Nočný úder ukrajinských dronov: V Rostove horela prístavná infraštruktúra, Belgorod ostal bez prúdu

Ukrajinské bezpilotné lietadlá podnikli v noci na 27. júla rozsiahly útok na strategické ciele v dvoch ruských hraničných oblastiach, ktorý si vyžiadal obete na životoch, zranených a značné materiálne škody. Hlavným terčom v Rostove nad Donom sa stal tamojší morský obchodný prístav, ktorý je kľúčovým uzlom Azovsko-čiernomorského bazéna pre medzinárodnú nákladnú dopravu. Podľa guvernérických zdrojov aj nezávislých analýz záberov z miesta úderu vznikli rozsiahle požiare v štvrtom nákladnom obvode prístavu, v skladovacích priestoroch a v súkromnom podniku. Nálet zasiahol tri mestské časti, pričom si vyžiadal dve obete a päť zranených. Poškodené boli aj rodinné domy, viacposchodový obytný dom na Beregovej ulici, zariadenie sociálnych služieb a viacero vozidiel.

Súčasne s útokom na Rostov čelil intenzívnemu náletu dronov aj Belgorod. Miestne úrady hlásia najmenej 12 zranených vrátane dvoch detí. Úder v centre mesta spôsobil rozsiahly výpadok elektrickej energie, zhasnutie pouličného osvetlenia a prerušenie dodávok vody. Výbuchy a následné požiare poškodili viacero bytových domov, viac ako pätnásť automobilov a čiastočne zničili rodinný dom. Svedectvá obyvateľov opisujú paniku a evakuáciu z horiacich bytov cez okná. Ruské operačné štáby v oboch oblastiach potvrdili, že hrozba ďalších bezpilotných útokov zostáva vysoká.

Vzdušný priestor NATO pod náporom: Rumunské stíhačky F-16 zasahovali tretí deň po sebe

Opakované narušenia suverénneho vzdušného priestoru nad východným krídlom Severoatlantickej aliancie naberajú na intenzite. Rumunské vzdušné sily museli v nedeľu 26. júla opäť vyslať do akcie stíhacie lietadlo F-16, ktoré nad teritoriálnymi vodami v oblasti Sulina – Chilia o 10:13 miestneho času zničilo neidentifikované bezpilotné lietadlo. Išlo už o tretí analogický incident v priebehu troch dní, keďže rumunské stíhačky zasahovali proti narušiteľom aj ráno 24. a 25. júla. Kým pôvod dvoch najnovších strojov vyšetrovatelia stále preverujú, pri drone zostrelenom 24. júla neďaleko obce Padina v župe Buzău úrady oficiálne potvrdili, že išlo o ruský útočný dron typu Shahed.

Eskalácia incidentov vyvolala ostrú reakciu Bukurešti na najvyššej úrovni. Rumunský prezident Nicușor Dan otvorene obvinil Rusko z narušovania vzdušného priestoru a zdôraznil, že takéto konanie je na území Európskej únie a NATO absolútne neakceptovateľné. V nadväznosti na vyšetrovanie pripravujú rumunské orgány oficiálnu protestnú nótu pre Moskvu a ministerka zahraničných vecí Oana Țoiuová si v nedeľu predvolala ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva. Incidenty s dronmi sa totiž na rumunsko-ukrajinskom pohraničí neobmedzujú len na prelety. V minulom období bol zaznamenaný májový zásah obytného domu v meste Galați ruským dronom, ktorý si vyžiadal zranených, či júnový výbuch ukrajinského námorného drona v prístave Konstanca po tom, čo zišiel zo smeru v dôsledku pôsobenia ruského rádioelektronického boja. Bezpečnostná situácia na pobreží Čierneho mora tak zostáva mimoriadne napätá.

Počas uplynulého dňa, 26. júla 2026, bolo na frontovej línii zaznamenaných 264 bojových stretov medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi, najviac na Pokrovskom a Lymanskom smere. Uvádza sa to v prehľade Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny s operatívnymi informáciami k 8:00 dňa 27. júla. Včera protivník uskutočnil dva raketové útoky s použitím deviatich rakiet a 96 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 317 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 8 884 dronov a vykonali 3 028 delostreleckých ostreľovaní sídiel a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 50 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 440 580 (včera o 1590) vojakov.

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 123 bezpilotných lietadiel, ktorými ruská armáda zaútočila na Ukrajinu v noci na 27. júla. Oznámili to Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny v sociálnej sieti Telegram, informuje Ukrinform. Podľa informácií armády ruskí vojaci od nedeľňajšej 18:00 (26. júla) vypustili na Ukrajinu 147 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed, vrátane prúdových, ako aj drony Gerbera, Italmas a klamné ciele typu Parodija. Štarty boli uskutočnené zo smerov: Brjansk, Primorsko-Achtarsk a Orjol, ako aj z dočasne okupovaných území – Hvardijske (Krym) a Doneck.Nepriateľský útok odrážalo letectvo, protivzdušné raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Na desiatich miestach boli zaznamenané zásahy 21 útočných dronov, na ďalších siedmich dopady zostrelených cieľov (trosiek).