Čítajte viac
Svet
|
pred 2 týždňami
|
163
„Ešte majú čas odísť.“ Ukrajina chce Rusom preseknúť životne dôležitú tepnu
„Ľudia, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na okupovanom ukrajinskom území, ešte majú čas odísť,“ povedal pre Pravdu Dmytro Kornienko, riaditeľ medzinárodného analytického centra Resurgam. Podľa neho bude Kyjev pokračovať v ďalekonosných útokoch na nepriateľské ciele bez ohľadu na politické turbulencie a výmenu ministra obrany aj veliteľa ozbrojených síl.
Video
Nový ukrajinský hlavný veliteľ Drapatyj "zrámoval" separatistov
V máji 2014 roku dostal Mychajlo Drapatyj rozkaz preniknúť ako veliteľ mechanizovaného práporu do Mariupoľa. Mesto sa snažili ovládnuť proruskí bojovníci a separatisti. Drapatyj ich barikádami v obrnenom vozidle priam preletel.
Zdroj:
UNITED24
Na čo sa ukrajinská armáda zameriava pri svojich ďalekonosných útokoch a prečo je pre ňu aj Krym takým dôležitým cieľom?
Vo vojenstve existuje koncept známy ako formovanie bojiska (battlefield shaping) – vytvorenie podmienok potrebných pre obrannú alebo útočnú operáciu. Údery na okupované územia na južnej Ukrajine a na Kryme sú jeho klasickým príkladom. Ich účelom je buď narušiť útočné operácie nepriateľa, alebo pripraviť pôdu pre budúce ukrajinské ofenzívy. V širšom zmysle sú tieto útoky určené na oslabenie ruskej infraštruktúry a vojenskej zásobovacej siete.
Ukrajina sa zameriava na pozemné a námorné logistické trasy používané na udržiavanie ruských síl na juhu vrátane okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti a Krymu. Pozdĺž frontu dlhého približne 600 kilometrov je nasadených viac ako 200-tisíc ruských vojakov. Je potrebné ich zásobovať palivom, mazivami, potravinami a ďalšími zdrojmi, ktoré sú nevyhnutné na vedenie vojny. Keď sa dostupné zásobovacie koridory upchávajú a prísun zásob – najmä paliva – je narušený, Rusko postupne stráca operačnú a taktickú flexibilitu, ktorá jeho silám umožňuje reagovať na ukrajinské akcie alebo vytvárať nové prekážky pre našu armádu.
V rámci toho, čo sa niekedy označuje ako izolácia juhu, ukrajinské sily tiež vykonali aktívne protiútoky pri Vasylivke v snahe zatlačiť ruské sily ďalej od Záporožia a zlepšiť bezpečnosť tohto významného regionálneho centra. To je jeden z cieľov. Druhým je vytvoriť podmienky pre možný budúci úder na Kerčský most, ktorý by mohol túto logistickú trasu úplne odrezať. Veliteľ ukrajinských síl bezposádkových systémov dal jasne najavo, že Kyjev dáva tým, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na okupovanom ukrajinskom území, čas na odchod skôr, ako bude Krym úplne izolovaný. Ide teda o komplexnú kampaň zameranú na odrezanie ruskej logistickej siete od prísunu zdrojov.
Video
Veľkolepý ukrajinský útok na Moskvu
Virálnym symbolom ukrajinských útokov sa 18. júna stalo odstrelené veko skladu paliva moskovskej ropnej rafinérie.
Zdroj:
Reuters
Čiže táto stratégia bude pokračovať?
Určite áno. Za posledný rok Ukrajina rozšírila svoje sily bezposádkových systémov a celkovo aj bezpilotné kapacity. Drony a iné zbrane, ktoré teraz zasahujú ciele vo vnútri Ruska a na okupovanom ukrajinskom území, nefungujú izolovane. Ukrajina pre ne vybudovala infraštruktúru, vycvičila posádky a zaviedla potrebné operačné postupy. Kľúčovou otázkou je, či bude mať naďalej k dispozícii dostatok útočných systémov.
Ukrajina momentálne má na ich obstarávanie a udržanie dlhodobej údernej kampane peniaze zo svojho štátneho rozpočtu aj od medzinárodných partnerov. Teda to, či kampaň bude môcť pokračovať ďalší rok alebo dlhšie, bude závisieť od úrovne podpory našich spojencov. Ukrajinské vojenské velenie dokáže udržať vycvičené posádky, infraštruktúru a širšiu operačnú architektúru potrebnú pre takúto kampaň. Výroba dostatočného počtu dronov a iných útočných systémov však bude výrazne závisieť od európskych partnerov. V tomto kontexte je potrebné vnímať vyhlásenia bývalého ministra obrany Mychajla Fedorova, že Ukrajina bude na pokračovanie týchto kampaní potrebovať približne 20 miliárd eur. V tom prípade by skutočne bolo možné oslabiť ruský režim a prinútiť ho k mieru silou. Vnútorné tlaky v krajine by časom mohli byť dôležitejšie než túžba Vladimira Putina okupovať ďalšie ukrajinské územie.
Prečo si to myslíte?
Rozsiahle územie Ruska v súčasnosti hrá proti Kremľu. Krajina je jednoducho príliš veľká na to, aby dokázala zaistiť bezpečnosť každého dôležitého objektu systémami protivzdušnej obrany. Kremeľ má zároveň takmer paranoidnú potrebu chrániť zariadenia spojené osobne s Putinom a brániť samotnú Moskvu. Chce, aby ľudia v hlavnom meste pociťovali následky vojny čo najmenej. V politickom systéme, ktorý v súčasnosti funguje v Rusku, je kontrola nad hlavným mestom a politickým centrom kľúčová. Úrady sa preto snažia zabrániť akýmkoľvek potenciálnym nepokojom alebo nespokojnosti verejnosti.
Vytvára to však slabé miesta v systéme ruskej protivzdušnej obrany a otvára priestor pre ukrajinské drony, aby sa dostali k ropným rafinériám a iným strategickým cieľom. Niektoré ukrajinské bezpilotné stroje dokážu preletieť až 2 000 kilometrov a zostať vo vzduchu niekoľko hodín. Nejde o vysokorýchlostné strely, veď tieto drony lietajú výrazne pomalšie ako balistické rakety alebo rakety s plochou dráhou letu. No napriek tomu dokážu preniknúť hlboko do ruského územia, čo je znak toho, ako výrazne je oslabený ruský systém protivzdušnej obrany. Výsledok pripomína posuvné puzzle. Keď Rusko presunie prostriedky protivzdušnej obrany na ochranu jedného cieľa, Ukrajina zaútočí inde. Kampaň hĺbkových úderov preto bude pokračovať, pokiaľ budeme mať dostatočné množstvo útočných systémov.
Čo sa Rusko usiluje dosiahnuť útokmi na ukrajinské čerpacie stanice?
Je to v prvom rade propagandistický pokus odvrátiť pozornosť od palivovej krízy v Rusku. Kremeľ sa snaží prezentovať tieto útoky ako zrkadlovú odpoveď na ukrajinskú kampaň proti ruskej ropnej infraštruktúre. Je tu však zásadný rozdiel. Ukrajina prispieva k ruskej palivovej kríze ničením rafinérií, ktoré však predstavujú vojenské ciele. Tieto zariadenia priamo podporujú ruské vojnové úsilie. Ropné rafinérie neprodukujú len naftu a benzín. Vyrábajú aj mazivá, letecké palivo a mnohé ďalšie ropné produkty potrebné pre ruskú armádu. Čerpacie stanice sú naopak civilné zariadenia.
V snahe reagovať na ukrajinskú kampaň proti ruským rafinériám Rusko zameralo svoj teror na civilné objekty a vytvára riziko civilných obetí. Moskva sa tiež môže domnievať, že dlhodobá kampaň proti čerpacím staniciam by mohla znížiť flexibilitu ukrajinského zásobovacieho a logistického systému. Benzínky však určite nie sú hlavným prostriedkom zásobovania ukrajinskej armády. Vojenské vozidlá na nich môžu tankovať, ale ozbrojené sily sa spoliehajú predovšetkým na vyčlenené sklady paliva a inú vojenskú zásobovaciu infraštruktúru. Rusko sa síce pokúša zasahovať aj také zariadenia, no do značnej miery sa zameralo na čerpacie stanice. Takéto útoky sú viditeľnejšie, ľahšie sa dajú využiť na propagandistické účely, čo znamená, že sú zamerané predovšetkým na ruské domáce publikum.
Čítajte viac
Svet
|
pred 3 týždňami
|
74
Americký generál pre Pravdu: NATO nie je pripravené na ruské útoky, aké vidíme na Ukrajine
Svet
|
pred 3 týždňami
|
74
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenil ministra obrany aj veliteľa ozbrojených síl. Zmení to niečo na prístupe Kyjeva k vojne?
Generála Olexandra Syrského na poste hlavného veliteľa nahradil generál Mychajlo Drapatyj. Jeho bojové skúsenosti siahajú až na začiatok ruskej vojny proti Ukrajine v roku 2014 a patrí k skupine dôstojníkov, ktorých často označujú za novú generáciu ukrajinských veliteľov. Syrskyj aj Drapatyj podporovali rozvoj bezposádkových kapacít. Nový veliteľ ozbrojených síl na ne bude možno klásť ešte väčší dôraz, čo znamená, že prioritou aj naďalej budú bezpilotné útoky. Ukrajina bude pravdepodobne pokračovať v rozširovaní týchto kapacít tak, aby fungovali v armádnych zboroch, brigádach aj v silách bezposádkových systémov.
Ukrajinské útoky sa dajú rozdeliť do niekoľkých rôznych kategórií: hĺbkové údery, údery stredného dosahu a údery na taktickej úrovni. Za tieto príslušné misie sú v rámci ukrajinských obranných síl zodpovedné rôzne jednotky. Tieto útoky pokračujú každý deň. Je nepravdepodobné, že by súčasné politické turbulencie mali zásadný vplyv na schopnosti armády vykonávať tieto operácie. Kľúčová otázka sa týka budúceho vedenia ministerstva obrany. Verejný tlak, ktorému v súčasnosti čelí prezident, ho však prinúti vymenovať ministra obrany, ktorý zachová doterajšie smerovanie. Ako vravím, Ukrajina prežíva obdobie politických turbulencií. No zatiaľ sa nezdá, že by to malo negatívny dosah na pokračovanie útokov na dlhé vzdialenosti. Vážne by to mohol oslabiť najmä nedostatok podpory zo strany partnerov Ukrajiny pri výrobe zbraní a úderných systémov potrebných na pokračovanie tejto kampane.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
