Poľský technologický skok: Hybridný pohon pre samohybné húfnice Krab a bojové vozidlá pechoty Borsuk
Vývoj nového pohonu priamo reaguje na meniaci sa charakter modernej vojny, kde masové nasadenie lacných dronov predstavuje smrteľnú hrozbu pre ťažkú obrnenú techniku.
Poľský obranný priemysel sa ocitá na prahu jednej z najvýznamnejších technologických transformácií za posledné desaťročia. Výskumníci združení v Polytechnickej sieti obrany a bezpečnosti predstavili komplexný koncept domáceho hybridného pohonného systému určeného pre kľúčové platformy poľských ozbrojených síl — samohybnú húfnicu Krab a obojživelné bojové vozidlo pechoty Borsuk. Tento ambiciózny projekt, vypracovaný v tesnej súčinnosti so spoločnosťou Huta Stalowa Wola, má za cieľ vyriešiť dlhodobú závislosť domáceho priemyslu od zahraničných dodávateľov kľúčových komponentov, radikálne znížiť výrobné i prevádzkové náklady a výrazne posilniť exportný potenciál poľských obrnených vozidiel. Informuje o tom poľská webová stránka Polska zbrojna.
Zbrane | pred 2 týždňami
Zníženie nákladov a oslobodenie od zahraničnej závislosti
V súčasnej konfigurácii spoliehajú húfnice Krab aj vozidlá Borsuk predovšetkým na nemecké spaľovacie motory MTU, ktoré sa dodávajú ako kompletné pohonné bloky, takzvané powerpacky, integrované s hydrodynamickou prevodovkou. Podľa údajov, ktoré uviedla hovorkyňa Lublinskej polytechniky Iwona Czajkowska-Deneka, dosahuje cena jedného takéhoto dovážaného agregátu až 12 miliónov zlotých. Pri samohybnej húfnici Krab to znamená, že len samotná pohonná jednotka tvorí približne pätinu celkovej hodnoty vozidla. Navrhované domáce riešenie prináša diametrálne odlišnú architektúru. Namiesto jediného veľkého spaľovacieho motora a masívnej hydrodynamickej prevodovky poľskí inžinieri navrhujú sériový hybridný systém pozostávajúci zo dvoch menších spaľovacích motorov spriahnutých s elektrickým pohonom a dvojicou generátorov. Tento prístup prinesie nielen výrazné zníženie obstarávacej ceny — podľa prepočtov autorského tímu by mal byť domáci systém minimálne štyrikrát lacnejší než doteraz nakupované zahraničné komplety —, ale zabezpečí aj plnú technologickú nezávislosť. Ako zdôraznil prorektor Rzeszowskej polytechniky pre rozvoj a spoluprácu profesor Jarosław Sęp, vlastnenie práv k technológii, výkresovej dokumentácii a výrobno-servisným kapacitám eliminuje riziká spojené so zložito získavanými súhlasmi na reexport pri prípadnom predaji techniky do zahraničia.
Synergia akademického sektora a priemyslu
Vývojom nového pohonu je poverené konzorcium spájajúce kapacitu troch významných vysokoškolských inštitúcií: Lublinskej, Rzeszowskej a Svätokrížskej polytechniky. Táto spolupráca vznikla v roku 2023 založením Polytechnickej siete obrany a bezpečnosti a prácu si akademické tímy podelili podľa svojich špecializácií. Rzeszovskí vedci sa zameriavajú na vývoj a úpravu spaľovacieho motora, zatiaľ čo Huta Stalowa Wola ako priemyselný partner dodáva praktické znalosti z oblasti konštrukcie pásových podvozkov, podmienok sériovej výroby a integrácie jednotlivých podzostáv do finálneho vozidla. Jedným z hlavných pilierov projektu je plná polonizácia základných komponentov. Ako konštrukčný základ pre spaľovaciu časť bol zvolený overený motor v minulosti vyrábaný v Mielci, ktorý slúžil v nákladných automobiloch Jelcz a mestských autobusoch. Inžinieri ho plánujú podrobiť zásadnej modernizácii vrátane zvýšenia výkonu, zavedenia moderných vstrekovacích systémov a pokročilého počítačového riadenia. Mnohé poľské firmy navyše už dnes vyrábajú diely pre tento typ motora v rámci dodávateľských reťazcov pre svetových gigantov ako Boeing, Airbus či BMW, čo zaručuje existenciu domácej výrobnej základne.
Technické výhody, prežitie na bojisku a taktická flexibilita
Sériové hybridné usporiadanie ponúka zásadné prevádzkové a taktické výhody. Vedúci Katedry termodynamiky, mechaniky tekutín a leteckých pohonov Lublinskej polytechniky profesor Mirosław Wendeker upozornil na fakt, že pri použití dvoch samostatných motorov zaisťuje systém vysokú mieru redundancie. Ak je jeden z motorov v boji zasiahnutý alebo poškodený, druhý dokáže udržať vozidlo v chode a umožní mu vlastnou silou opustiť nebezpečnú zónu. Projekt zároveň úplne eliminuje potrebu ťažkej hydrodynamickej prevodovky, ktorej hmotnosť sa pohybuje okolo dvoch ton, pričom celý klasický pohonný systém váži až štyri tony. Pre porovnanie, moderný elektromotor so špičkovým výkonom 340 kW váži len približne 40 kilogramov a kompaktnejší spaľovací motor s výkonom 300 kW dosahuje hmotnosť od 900 do 1 400 kilogramov. Úspora hmotnosti vytvára priestor pre prídavné pancierovanie alebo inú nesenú výstroj.
Strategická transformácia na východnom krídle: Poľsko ako nová vojenská veľmoc Európy
Aktuálne
|
pred 1 mesiacom
Elektromotory navyše disponujú schopnosťou krátkodobého preťaženia, kedy dokážu po dobu približne 90 sekúnd poskytovať až dvojnásobok svojho nominálneho výkonu. Táto vlastnosť dáva ťažkému obrnenému vozidlu mimoriadnu dynamiku pri štarte z miesta, prekonávaní strmých terénnych prekážok či vyslobodzovaní sa z hlbokého blata. Pri použití batériového modulu s dostatočnou kapacitou dokáže Krab alebo Borsuk absolvovať niekoľkokilometrový presun v plne elektrickom režime, prípadne vykonávať takzvané tiché pozorovanie. Počas neho dokáže vozidlo celé hodiny napájať všetky senzory, komunikačné a riadiace systémy bez spusteného spaľovacieho motora, čím dramaticky znižuje svoju akustickú aj tepelnú stopu pred prieskumnými prostriedkami nepriateľa. Pohonný systém môže v prípade potreby slúžiť aj ako mobilná elektráreň pre iné priateľské jednotky v poli.
Poľský obranný priemysel pred historickým míľnikom: Varšava smeruje k domácej výrobe rakiet Patriot
Zbrane
|
pred 1 mesiacom
Príprava na vojnu budúcnosti a stav financovania
Vývoj nového pohonu priamo reaguje na meniaci sa charakter modernej vojny, kde masové nasadenie lacných dronov predstavuje smrteľnú hrozbu pre ťažkú obrnenú techniku. Účinnú obranu proti týmto hrozbám budú v blízkej budúcnosti predstavovať systémy založené na laserových zbraniach a elektromagnetických delách, ktoré však vyžadujú obrovský elektrický príkon, dosahujúci podľa autorov projektu až 700 kW. Nový hybridný systém je navrhnutý tak, aby dokázal takýto výkon generovať bez nutnosti inštalácie prídavných generátorov. Po prípadnej adaptácii by naviac časť týchto technológií mohla nájsť uplatnenie aj v civilnom sektore, napríklad pri ťažkých stavebných či záchranárskych vozidlách.
Celý projekt sa už posunul zo štádia teoretických úvah. V roku 2023 vyčlenilo Ministerstvo vedy a vysokoškolského vzdelávania jeden milión zlotých na vypracovanie podrobnej štúdie realizovateľnosti. Výsledná správa s rozsahom presahujúcim 600 strán bola publikovaná v máji 2024 a jednoznačne potvrdila technickú vykonateľnosť aj pripravenosť poľského priemyslu. Nasledujúcim kľúčovým krokom je stavba funkčného demonštrátora technológie, jeho náročné vojskové skúšky, certifikácia a príprava na sériovú výrobu. Na realizáciu tejto fázy tím odborníkov potrebuje investíciu vo výške približne 20 miliónov zlotých, pričom sa spolieha na financovanie z zdrojov Ministerstva národnej obrany, Agentúry pre rozvoj priemyslu alebo Národného centra pre výskum a vývoj. Presný termín, kedy prvý prototyp vyrazí do terénu na polygónové skúšky, zatiaľ zostáva otvorený.