videá

Autonómny konvertoplán Thunder od firmy Anduril mení pravidlá manévrového boja

Namiesto vývoja extrémne drahých nezničiteľných platforiem prichádza Anduril s koncepciou stroja, ktorého prípadná strata v boji finančne ani operačne neohrozí celú jednotku tak, ako strata pilotovaného vrtuľníka.

odoberať
Google News
zdieľať
Anduril Thunder
Foto: Anduril
Konvertoplán Thunder od spoločnosti Anduril

Masívne rozšírenie bezpilotných systémov v moderných pozemných konfliktoch priviedlo tradičný manévrový boj do patovej situácie a vyžiadalo si obrovskú daň na ľuďoch aj technike. Útočné vrtuľníky a ich posádky, ktoré dlho tvorili samotnú chrbtovú kosť vzdušnej podpory, čelia na bojisku nevídanému riziku. Vrstva vzdušného priestoru v tesnej blízkosti terénu sa pod tlakom potulujúcej sa munície, lacných FPV dronov a nepretržitého prieskumu zmenila na nekompromisnú robotickú zónu zabíjania. V tomto prostredí samotná rýchlosť a palebná sila viacmiliónových pilotovaných strojov už nezaručujú ich prežitie. Riešenie tejto taktickej krízy si vyžaduje novú architektúru vzdušného boja. Manévrová dominancia opäť závisí od schopnosti skombinovať rýchlosť, agilitu, dlhý dolet a rozhodujúcu masovosť v útočnom letectve poháňanom autonómnymi technológiami. Odpoveďou na tieto meniace sa podmienky je projekt Thunder od spoločnosti Anduril. Ide o autonómny útočný konvertoplán kategórie Group 5, navrhnutý tak, aby fungoval ako spoľahlivé autonómne kolaboratívne lietadlo pre súčasné aj budúce pilotované stroje, akými sú AH-64 Apache či MV-75 Cheyenne II.

Pokročilá konštrukcia a nová geometria manévru

Štrukturálne usporiadanie stroja Thunder využíva koncepciu preklopných rotorov (tiltrotor) s hornoplošným priamym krídlom a chvostovými plochami v tvare V (VTOL). Táto konfigurácia spája výhody vertikálneho vzletu a pristátia z neupravených poľných plôch s rýchlosťou a doletom lietadiel s pevným krídlom. Thunder je navrhnutý pre novú geometriu bojiska, k kde zbrane dlhého doletu a sporné zhromažďovacie priestory vytláčajú letectvo stále ďalej od línie dotyku. Stroj dokáže dosiahnuť cestovnú rýchlosť okolo 515 km/h a dolet bez dopĺňania paliva približne 1 480 kilometrov, čím dokáže bez problémov držať krok s najmodernejšími konvertoplánmi.

VTOL je skratka z anglického Vertical Take-Off and Landing, čo v preklade znamená vertikálny (zvislý) vzlet a pristátie. Označujú sa tak lietadlá, konvertoplány alebo drony, ktoré dokážu vzlietnuť a pristáť kolmo voči zemi (podobne ako vrtuľník) bez potreby klasickej pristávacej dráhy, no počas letu využívajú nosnú plochu krídel pre rýchlejší a úspornejší dopredný let.

Pohon zabezpečuje sériový hybridno-elektrický systém vyvinutý v spolupráci so spoločnosťou Archer Aviation a s využitím rotorových technológií firmy Karem Aircraft. Tento systém využíva technológiu Optimum-Speed Tiltrotors, ktorá dynamicky mení otáčky rotorov podľa letového režimu. Výsledkom je výrazné zníženie spotreby paliva pri cestovnom lete a predovšetkým radikálne zníženie akustickej stopy. Vďaka nízkemu hluku dokáže Thunder pristupovať k cieľom v nízkych výškach bez toho, aby včas varoval akustické senzory nepriateľa. Z hľadiska logistiky je stroj skonštruovaný tak, že ho možno po jednoduchom rozobraní krídlovej časti prepravovať v štandardnom 40-stopovom kontajneri nákladnou, železničnou alebo námornou dopravou.

Modulárny zbraňový systém a cenovo dostupná masovosť

Thunder bol navrhnutý tak, aby do najlepšie bránených oblastí priniesol princíp cenovo dostupnej masovosti. Namiesto vývoja extrémne drahých nezničiteľných platforiem prichádza Anduril s koncepciou stroja, ktorého prípadná strata v boji finančne ani operačne neohrozí celú jednotku tak, ako strata pilotovaného vrtuľníka. Vďaka širokej modulárnosti dokáže menil svoju úlohu z úderného nosiča rakiet na materskú loď pre vypúšťané drony či platformu elektronického boja. Vnútorné šachty trupu a nosa poskytujú obrovskú flexibilitu pri voľbe výzbroje pre jediný vzlet. Hlavná šachta dokáže pojať až desať rakiet vzduch-zem, ako sú Hellfire, JAGM alebo Barracuda-100M, prípadne šestnásť vypúšťaných dronov typu ALTIUS-600, alebo až sedemdesiatšesť laserom navádzaných rakiet APKWS II kalibru 70 mm. Samostatná nosová šachta je navrhnutá pre dvanásť kinetických zachytávačov C-UAS určených na priamu ochranu formácie pred útokmi nepriateľských dronov. Spojenie troch strojov Thunder s jedným vrtuľníkom Apache tak dokáže trojnásobne zvýšiť palebnú kapacitu formácie, pričom ľudská posádka zostáva v bezpečnej vzdialenosti od najsmrteľnejších hrozieb.

Autonómia Lattice a bojová súčinnosť

Srdcom celého systému je softvérová architektúra Lattice for Mission Autonomy od spoločnosti Anduril. Tento systém zabezpečuje skupinový let vo formácii, riadenie rozostupov a dekonflikciu trás bez nutnosti, aby ľudský pilot ovládal dron pomocou pák či pedálov. Koncept nasadenia počítal s princípom takzvaného blind participant – na hostiteľský vrtuľník nie je nutné inštalovať žiaden nový softvér, pretože Thunder komunikuje cez štandardné dátové linky a v kokpite sa zobrazuje ako ďalší spriatelený stroj. Vysokú mieru prežitia pri letoch tesne nad terénom zaisťuje multimodálna senzorová súprava využívajúca pasívne snímače, počítačové videnie a edge computing. Systém neustále mapuje terén, prekážky a elektrické vedenia bez toho, aby vysielaním aktívnych signálov prezrádzal vlastnú polohu. Vizuálna a inerciálna navigácia umožňuje stroju bezpečne manévrovať a plniť misie aj v prostredí s plne zarušeným signálom GPS či výpadkami komunikácie. Pri prieskumných misiách dokáže Thunder vypustiť vlastné drony, ktoré vyhľadajú ciele a cez spojenú sieť odovzdajú ich súradnice priamo na mapové displeje pilotovanej posádky.

Edge computing (okrajové alebo decentralizované spracovanie dát) je IT architektúra, pri ktorej sa spracovanie dát, výpočtový výkon a ukladanie údajov posúvajú čo najbližšie k zdroju dát — teda na „okraj“ siete (na zariadenie samotné alebo do jeho bezprostrednej blízkosti) namiesto toho, aby sa všetko posielalo do vzdialeného cloudu alebo centrálneho dátového centra. Namiesto toho, aby zariadenie odosielalo surové dáta niekam do sveta, obsahuje vlastný malý, no výkonný počítačový čip (edge node). Tento čip spracuje dáta priamo na mieste a do centrálneho systému (ak je dostupný) pošle len výsledok alebo krátky sumár.

Perspektíva do budúcnosti

Vývoj stroja Thunder vychádza priamo z lekcií získaných z moderných konfliktov na Ukrajine a reaguje na rastúcu zraniteľnosť tradičného letectva voči systémom MANPADS a FPV dronom. Spoločnosť Anduril už úspešne dokončila sériu testov na zmenšených aj plnorozmerných zastupujúcich modeloch. Prvý reálny let autonómneho konvertoplánu Thunder je naplánovaný na rok 2027, pričom spustenie sériovej výroby sa očakáva do konca tohto desaťročia. Tento systém predstavuje zásadný krok k novej ére útočného letectva, v ktorej spojenie pokročilej autonómie, vysokej rýchlosti a modulárnej palebnej sily vracia manévrovému boju jeho pôvodnú pružnosť a dominanciu.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie