videá

Cavo Dragone: Primárnym cieľom NATO je prímerie v Ukrajine, ktoré umožní sadnúť si za rokovací stôl

Rusko predstavuje reálnu hrozbu, no odstrašujúca sila NATO je nastavená tak, aby prípadný útok stál Moskvu nepomerne viac, než by mohla získať.

včera 09:05
odoberať
Google News
zdieľať

Severoatlantická aliancia prechádza v reakcii na agresívnu politiku Ruska a rýchly vývoj modernej vojny zásadnou transformáciou. Najvyšší vojenský predstaviteľ NATO, taliansky admirál Giuseppe Cavo Dragone, v rozhovore pre Kyiv Independent počas samitu v Ankare zhodnotil aktuálnu situáciu na ukrajinskom bojisku, prispôsobenie aliančných kapacít aj pripravenosť čeliť potenciálnym hrozbám na východnej hranici. Podľa predsedu Vojenského výboru NATO dostupné informácie z aliančnej centrály potvrdzujú, že Ukrajina postupne získava na bojisku iniciatívu. Ruské útoky tak môžu prameniť z frustrácie z vývoja konfliktu. Hoci je otázka konečného víťazstva komplexná a nemožno ju zjednodušiť len na spätné získanie územia či vzdanie sa protivníka, primárnym cieľom NATO zostáva dosiahnutie prímeria, ktoré umožní sadnúť si za rokovací stôl a dohodnúť dlhodobý mier.

Kľúčovým prvkom pre budúcnosť Aliancie je rýchle osvojovanie si lekcií z modernej vojny, v čom zohráva nezastupiteľnú úlohu Spoločné centrum pre analýzu, výcvik a vzdelávanie (JATEC) v Poľsku. Masové nasadenie dronov, flexibilita v rádioelektronickom boji a schopnosť okamžite zavádzať inovácie priamo na bojisku predstavujú hlavné poznatky, ktoré NATO preberá od ukrajinských bojovníkov. V reakcii na tieto skúsenosti už Aliancia prehodnocuje svoje ciele v oblasti budovania kapacít. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi takzvanými konvenčnými zbraňami, špičkovými drahými systémami a cenovo dostupnými riešeniami, ktoré sú pre tento typ konfliktu dostatočne efektívne.

JATEC (skratka pre Joint Analysis, Training and Education Centre – Spoločné centrum pre analýzu, výcvik a vzdelávanie) je spoločné pracovisko NATO a Ukrajiny, ktoré sídli v poľskom meste Bydgoszcz. Ide o historicky prvú spoločnú inštitúciu medzi NATO a Ukrajinou, ktorej vytvorenie bolo oficiálne schválené na samite NATO vo Washingtone v júli 2024 a svoju plnú činnosť postupne rozbieha v rokoch 2024 až 2025.

Hlavný účel a úlohy JATEC:

  • Spracovanie lekcií z vojny: Zhromažďuje, analyzuje a vyhodnocuje reálne poznatky z bojiska na Ukrajine (napr. masové nasadenie dronov, rádioelektronický boj, nová takitka delostrelectva a protivzdušnej obrany).

  • Prispôsobenie výcviku NATO: Poznatky získané priamo z ukrajinského frontu preklápa do výcvikových doktrín a vzdelávacích programov pre armády členských štátov NATO.

  • Transformácia ukrajinských síl: Pomáha Ukrajine pri ďalšej modernizácii jej ozbrojených síl a pri dosahovaní plnej interoperability (schopnosti vzájomnej súčinnosti) so štandardmi a postupmi NATO.

  • Spoločný výskum a inovácie: Slúži ako platforma, kde ukrajinskí a alianční vojenskí experti spoločne analyzujú vývoj modernej vojny a navrhujú adaptáciu na nové hrozby.

V skratke ide o kľúčový uzol, cez ktorý Ukrajina odovzdáva Západu nenahraditeľné skúsenosti z modernej vysoko-intenzívnej vojny a zároveň čerpá zo systémového vzdelávania a štandardov Aliancie.

Súčasťou novej stratégie je aj postupné navyšovanie obranných výdavkov. Záväzok dosiahnuť úroveň 5 % HDP v priebehu desiatich rokov – rozdelený na kľúčové obranné požiadavky a širšie bezpečnostné výdavky – smeruje členské štáty aj obranný priemysel správnym ceste. Významným posunom je aj prekonávanie obmedzení v zásobovaní. Podpora Ukrajiny zahŕňa čoraz väčší dôraz na investície do ukrajinského obranného priemyslu a zakladanie spoločných podnikov. Ukrajinský sektor totiž dokáže testovať a certifikovať nové technológie priamo v reálnom boji bez viacročných administratívnych prieťahov, ktoré brzdia západné obstarávanie.

V otázke možných nepriateľských operácií zo strany Ruska voči Poľsku alebo pobaltským štátom vystupuje vedenie Aliancie s jednoznačným posolstvom. Rusko predstavuje reálnu hrozbu, no odstrašujúca sila NATO je nastavená tak, aby prípadný útok stál Moskvu nepomerne viac, než by mohla získať. Aliancia je pripravená spôsobiť protivníkovi škody, ktoré akékoľvek narušenie hraníc členských štátov vopred znehodnotia.

Predseda Vojenského výboru NATO (Chairman of the Military Committee – CMC) je najvyšším vojenským predstaviteľom Severoatlantickej aliancie a hlavným vojenským poradcom generálneho tajomníka NATO aj samotnej Severoatlantickej rady (NAC). Jeho hlavné funkčné povinnosti a úlohy možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových oblastí:

Hlavný vojenský poradca civilného vedenia

  • Poradenstvo generálnemu tajomníkovi a Rade NATO: Poskytuje odborné vojenské stanoviská, odporúčania a analýzy generálnemu tajomníkovi NATO, Severoatlantickej rade (NAC), Skupine pre jadrové plánovanie (NPG) a ďalším politickým orgánom Aliancie.

  • Prepájanie politického a vojenského vedenia: Pôsobí ako primárny kanál, cez ktorý sa politické rozhodnutia civilného vedenia NATO tlmočia do vojenskej roviny a naopak, pričom pretavuje vojenské požiadavky do odporúčaní pre politické orgány.

Riadenie a vedenie Vojenského výboru

  • Predsedanie zasadnutiam: Vedie pravidelné zasadnutia Vojenského výboru na úrovni náčelníkov generálnych štábov členských krajín (ktoré sa konajú zvyčajne trikrát ročne), ako aj stále zasadnutia na úrovni národných vojenských predstaviteľov (MILREPs) v centrále NATO v Bruseli.

  • Hľadanie konsenzu: Jeho kľúčovou úlohou je usmerňovať diskusie medzi predstaviteľmi armád členských štátov, obrusovať rozdielne národné pohľady a formulovať spolahlivý konsenzus vo vojenských otázkach.

Usmerňovanie strategických vojenských veliteľov

  • Koordinácia so strategickými veliteľstvami: Úzko spolupracuje s dvoma najvyššími strategickými veliteľmi NATO – Najvyšším veliteľom spojeneckých síl v Európe (SACEUR) a Najvyšším veliteľom spojeneckých síl pre transformáciu (SACT).

  • Preklad stratégie do praxe: Usmerňuje činnosť oboch veliteľov na základe politických usmernení Severoatlantickej rady a predkladá ich strategické plány a odporúčania na schválenie civilnému vedeniu.

Hovorca a reprezentant Aliancie vo vojenských otázkach

  • Oficiálne zastupovanie: Zastupuje Vojenský výbor NATO na medzinárodných fórach, konferenciách, pri rokovaniach s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami (ako EÚ či OSN).

  • Komunikácia s verejnosťou a médiami: Je hlavným vojenským hovorcom NATO. Vysvetľuje vojenské stratégie, operácie, cvičenia a postoje Aliancie médiám a verejnosti.

Dohľad nad Medzinárodným vojenským štábom -

  • Riadenie podporného aparátu: Dozerá na činnosť Medzinárodného vojenského štábu (International Military Staff – IMS), ktorý sídli v centrále NATO v Bruseli a slúži ako exekutívny a analtický orgán Vojenského výboru.

Rovnako koordinovane pristupuje NATO aj k prípadnému zníženiu vojenskej prítomnosti USA v Európe. Vzhľadom na to, že Washington smeruje časť kapacít do iných regiónov, európske štáty intenzívne pracujú na zaplnení medzier v strategických oblastiach. Týka sa to najmä leteckej prepravy, kapacít pre presné údery na veľké vzdialenosti, rádioelektronického boja a prieskumu. Výzvy spojené s dopĺňaním personálu a zvyšovaním atraktivity služby v armáde tak zostávajú prioritou, ktorú členské krajiny riešia modernizáciou vojenského života, rozvojom záloh či úpravou náborových modelov.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie