Z pozície sa vrátil jediný, bránil ju 346 dní. Surová spoveď z ukrajinského frontu: Mnohí chlapci sa pomiatli
Ukrajinský vojak Serhij Krynyckyj strávil takmer rok v malom podzemnom úkryte pri meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. Počas 346 dní čelil útokom ruských pešiakov a dronov, nedostatku potravín aj extrémnemu chladu. Z dvoch mužov, s ktorými na pozíciu prišiel, sa ani jeden nevrátil.
Štyridsaťdvaročný príslušník 24. mechanizovanej brigády bol na fronte od 20. apríla 2025 do 31. marca 2026. Väčšinu času prežil v úkryte s rozmermi približne tri krát štyri metre, ktorý vojaci vyhĺbili pod zemou neďaleko Časiv Jaru.
Najnebezpečnejšia forma boja: Špeciáli HUR ukázali brutálne zábery z boja zblízka
Ukrajinská rozviedka zverejnila exkluzívne zábery z frontu. Elitná Chimera čistí dom po dome.
Jeho príbeh zachytáva 22 videí natočených mobilným telefónom, ktoré agentúre Reuters poskytla jeho jednotka. Krynyckyj telefón občas nabíjal pomocou batérií získaných zo zostrelených ruských dronov. Reuters overil dátumy záznamov podľa pôvodných metadát a s vojakom po návrate z frontu absolvoval rozhovor.
Nový spôsob vedenia bojov
Krynyckého dlhé nasadenie je podľa Reuters dôsledkom rastúceho významu dronov. Obe armády už nemôžu sústreďovať veľké počty vojakov, delostrelectva a obrnených vozidiel v úzkych koridoroch, pretože by sa stali ľahkým cieľom lacných bezpilotných lietadiel.
Namiesto toho sa malé skupiny, niekedy tvorené len dvoma alebo troma vojakmi, ukrývajú v roztrúsených zákopoch a podzemných úkrytoch. Pôsobia v približne 30 kilometrov širokom pásme označovanom ako „zóna smrti“, v ktorom sú prakticky neustále vystavené hrozbe dronových útokov.
Rotácia jednotiek je v takýchto podmienkach mimoriadne nebezpečná. Vojaci preto zostávajú na svojich pozíciách celé mesiace, hoci územné zisky bývajú minimálne.
Ukrajinský dron vypálil rakety na Rusov, ktorí sa ho snažili zostreliť
Ruskí vojaci podľa Krynyckého útočili pešo v skupinách po dvoch alebo troch približne každých niekoľko dní. Niekedy sa dostali až na vzdialenosť 20 metrov. Krynyckyj uviedol, že počas nasadenia zabil zblízka 23 nepriateľských vojakov. Jeho brigáda potvrdila, že rovnaký počet nahlásil.
Spomínal si najmä na jedného zo svojich prvých protivníkov, ktorého zranil granát. Ruský vojak podľa neho predstieral kapituláciu a následne naňho namieril pušku. „Zareagoval som. Prestal na mňa mieriť,“ povedal Krynyckyj.
Ruské ministerstvo obrany na žiadosť Reuters o vyjadrenie k meniacemu sa charakteru bojiska a podmienkam vojakov nereagovalo.
Potraviny hľadal aj pri telách padlých
Krynyckyj pred vojnou nebol profesionálnym vojakom. Pracoval v poľnohospodárstve a stavebníctve, neskôr sa živil chovom králikov. Koncom roka 2024 ho v jeho rodnej obci Bilohirja na západe Ukrajiny zadržali náboroví pracovníci. Po krátkom výcviku v meste Rivne ho pridelili k 24. mechanizovanej brigáde a poslali na východ krajiny.
Na pozíciu pri Časiv Jare prišiel s ďalšími dvoma vojakmi. Jeden z nich zahynul už na začiatku nasadenia pri útoku, počas ktorého Krynyckyj utrpel otras mozgu a dočasne stratil sluch. Mená oboch padlých vojakov Reuters na žiadosť brigády nezverejnil.
Vojny | pred 2 týždňami | 69
Po zásahoch dronov museli vojaci poškodený úkryt opakovane odkopávať. Čím hlbšie sa im podarilo dostať pod zem, tým vyššiu mali šancu prežiť. V zime upchávali otvory, aby zabránili prenikaniu studeného vzduchu, a pozorovacie služby obmedzovali na dve hodiny.
Zásobovací dron sa k nim niekedy nedostal tri alebo štyri dni. Krynyckyj preto zbieral potraviny, cigarety a ďalšie predmety pri telách padlých ruských vojakov. Vo videách ukázal aj 13 pušiek, ktoré podľa svojich slov získal počas bojov.
Spolubojovník vykrvácal po zásahu dronom
Dňa 11. marca 2026 počul Krynyckyj pred úkrytom výbuch. Vonku našiel svojho posledného spolubojovníka so zranenou nohou po útoku dronu. Odtiahol ho dovnútra, roztrhol mu nohavice a nasadil škrtidlo. Črepina však zasiahla tepnu a muž vykrvácal.
Krynyckyj jeho smrť zaznamenal na video. „Ráno spolu žartujete a večer už volajú nebeské brány,“ povedal do kamery.
Po oznámení situácie dostal rozkaz pozíciu opustiť, pretože sa k nej približovali ruské jednotky. Telo svojho druha musel nechať v úkryte. Následne sa pridal k niekoľkým ďalším pešiakom, ktorí zostali ukrytí neďaleko ešte takmer tri týždne.
Cesta do bezpečia merala približne 25 kilometrov. Krynyckyj ju absolvoval vo výrazne oslabenom stave po mesiacoch strávených pod zemou. Po návrate do Kramatorska sa uňho prejavovali následky dlhodobého nasadenia – triasli sa mu ruky a pri rozhovore premáhal plač.
„Mnohí chlapci sa pomiatli,“ opísal psychické následky pobytu na fronte.
Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) dosiahli ruské straty od začiatku rozsiahlej invázie v roku 2022 približne 1,4 milióna zabitých, zranených a nezvestných. Straty ukrajinských síl organizácia odhaduje na 525-tisíc až 625-tisíc ľudí. Ani jedna strana úplné údaje nezverejňuje.
V máji 2026 prezident Volodymyr Zelenskyj udelil Krynyckému za osobnú odvahu titul Hrdina Ukrajiny, najvyššie štátne vojenské vyznamenanie.
Po návrate navštevoval školy neďaleko svojho domova a žiakom rozprával o skúsenostiach z frontu. „V tých školách som pochopil, že som našu krajinu a tieto deti nebránil zbytočne – aby sa mohli učiť a vidieť jasnú oblohu,“ povedal.
Krynyckého prípad nie je ojedinelý. Kapitán Oleksij Mychajlov, vyštudovaný biológ s prezývkou Botanik, strávil podľa svojej jednotky na frontovej línii v Záporožskej oblasti 343 dní bez vystriedania. Ešte dlhšie mal byť nasadený starší poručík Ivan Kavun, veliteľ guľometnej čaty 30. mechanizovanej brigády, ktorý podľa údajov svojej jednotky zostal na fronte 486 dní.