Písali sme
Aktuálne
|
pred 1 mesiacom
|
66
Ruský oligarcha prelomil mlčanie. Opísal, čo môže prísť po Putinovej vojne – prijateľná je podľa neho len jedna možnosť
Ruský oligarcha Andrej Melničenko tvrdí, že porážka, rozpad ani úplná izolácia Ruska neprinesú Európe bezpečnosť. Za prijateľnú považuje iba jednu možnosť.
Andrej Melničenko, ruský miliardár, na ktorého uvalili sankcie Spojené štáty a Európa kvôli väzbám na Kremeľ.
Britský týždenník The Economist zverejnil 9. júla komentár ruského miliardára Andreja Melničenka s názvom Prečo je rozbité Rusko zlé pre svet. Sprevádzal ho rozsiahly profil založený na desiatkach hodín rozhovorov o budúcnosti krajiny a pomeroch v ruskej podnikateľskej elite.
Melničenko nie je opozičný politik. Je jeden z najbohatších Rusov a spájaný najmä s výrobcom hnojív EuroChem a uhoľnou spoločnosťou SUEK. Od marca 2022 je na sankčnom zozname Európskej únie. EÚ tvrdí, že podniky naďalej kontroluje a profituje z majetku, ktorý po uvalení sankcií previedol na manželku. Melničenko a jeho zástupcovia takéto závery dlhodobo spochybňujú.
Video
Brutálny útok na Záporožie. „Rusi sú zveri. Treba ich drviť. Nedokážu bojovať s vojakmi,“ odkazujú bombardovaní civilisti
Zdroj:
Reuters
Jeho text preto nemožno čítať ako nezávislú prognózu ani ako otvorenú vzburu proti Vladimirovi Putinovi. Je to predovšetkým politický argument predstaviteľa ruskej hospodárskej elity, podľa ktorého snaha Západu obmedziť ruskú moc a strategickú autonómiu môže vytvoriť ešte nebezpečnejší štát.
Melničenko opisuje štyri nepriaznivé scenáre, o ktorých sa podľa neho diskutuje na Západe. Ako piaty ponúka vlastnú predstavu povojnového usporiadania.
Ponížené Rusko
Prvým variantom je porazené a hospodársky oslabené Rusko odsunuté na okraj západného sveta. Melničenko ho prirovnáva k situácii po Versaillskej zmluve, ktorá po prvej svetovej vojne nevytvorila stabilný poriadok, ale podhubie pre nemecký revanšizmus.
Rusko podľa neho nie je Weimarská republika a súčasnosť nie je opakovaním 20. rokov minulého storočia. Tvrdí však, že ak veľmoc stratí suverenitu a zároveň si uchová pocit historického poníženia, jej ambície nezmiznú, ale môžu sa vrátiť v agresívnejšej podobe.
Takéto riziko nevylučujú ani západní analytici, hoci jeho príčiny hodnotia odlišne. Atlantic Council vo svojej štúdii o piatich možných podobách budúceho Ruska zaradil medzi reálne scenáre nástup ešte radikálnejšieho nacionalistického vedenia po Putinovi. Autor Casey Michel zároveň upozornil, že budúcnosť nemusí určovať len výsledok vojny, ale aj vnútorné konflikty medzi bezpečnostnými zložkami, nacionalistami, technokratmi a regionálnymi elitami.
Surovinový prívesok Číny
Druhý scenár počíta s tým, že Moskva po strate západných trhov, technológií a kapitálu definitívne skončí v čínskej sfére vplyvu.
Rusko by podľa Melničenka formálne zostalo veľmocou, v skutočnosti by sa však zmenilo na dodávateľa surovín, odbytisko čínskeho tovaru, tranzitné územie a strategický nárazník Pekingu. Namiesto závislosti od Západu by si tak iba vybralo iné mocenské centrum.
Podobný vývoj načrtol holandský inštitút Clingendael. V jednom z jeho scenárov sa Rusko stáva faktickým čínskym zástupcom, dodávateľom lacných zdrojov a štátom závislým od čínskeho financovania, technológií a podpory režimu.
Video
Veľkolepý ukrajinský útok na Moskvu
Virálnym symbolom ukrajinských útokov sa 18. júna stalo odstrelené veko skladu paliva moskovskej ropnej rafinérie.
Zdroj:
Reuters
Švédske Centrum pre východoeurópske štúdie SCEEUS označilo Rusko za mladšieho strategického partnera Číny. Za najpravdepodobnejšie však považuje pokračovanie súčasného nerovného partnerstva, nie úplné podriadenie Moskvy. Spolupráca sa môže prehlbovať, no obmedzujú ju rozdielne záujmy, nedôvera aj snaha Pekingu udržiavať hospodárske vzťahy so Západom.
Melničenkov druhý scenár teda už čiastočne prebieha. Otázkou zostáva, či ekonomická asymetria prerastie do skutočnej politickej závislosti, alebo si Rusko zachová priestor na manévrovanie medzi Čínou, Indiou, štátmi Perzského zálivu a ďalšími partnermi.
Rozpad a boj o jadrové zbrane
Najnebezpečnejším variantom je fragmentácia Ruska. Melničenko varuje pred konfliktmi o hranice, nerastné bohatstvo, dejiny a predovšetkým o kontrolu nad najväčším jadrovým arzenálom na svete.
Rozpad centrálnej moci by mohol narušiť systém velenia, ochrany a kontroly jadrových zbraní. Rizikom by nebolo iba to, že by sa jednotlivé regióny pokúsili získať časť arzenálu, ale aj súperenie armády, tajných služieb, polovojenských štruktúr a regionálnych elít.
Aj Atlantic Council označil bezpečnosť ruských jadrových zbraní za prvoradý problém prípadného rozpadu federácie. Samotnú fragmentáciu zaradil medzi päť scenárov, na ktoré by sa západné vlády mali pripraviť, hoci nejde o predpoveď, že takýto vývoj je nevyhnutný alebo pravdepodobný v najbližšom období.
Melničenko zároveň tvrdí, že skúsenosť s konfliktmi po rozpade Sovietskeho zväzu robí podobný výsledok neprijateľným. Jeho argument však obsahuje slabé miesto: presne tá istá koncentrácia moci, ktorá dnes udržiava federáciu pokope, môže pri nekontrolovanom mocenskom prechode skomplikovať vznik stabilného nástupníckeho vedenia.
Rusko v permanentnom obliehaní
Štvrtou možnosťou je uzavretý, mobilizovaný a dlhodobo militarizovaný štát, ktorý by svoju legitimitu odvodzoval od neustáleho konfliktu so Západom.
Melničenko ho opisuje ako „pevnosť: uzavretú, mobilizovanú a v permanentnom obliehaní“. Takýto systém by podľa neho dokázal prežívať, nedokázal by však dlhodobo rozvíjať vedu, technológie, kapitál ani dôveru medzi štátom a obyvateľstvom. Vojna by prestala byť mimoriadnou udalosťou a stala by sa základným spôsobom organizácie krajiny.
Tento scenár už podľa niektorých expertov nie je iba hypotézou. William Dixon z britského RUSI a Maksym Beznosiuk z Jamestown Foundation v marcovom vydaní Russian Analytical Digest označili súčasný model priamo za „Pevnosť Rusko“. Režim podľa nich udržiava stabilitu fragmentáciou elít, kontrolou obyvateľstva, represiami a prerozdeľovaním príjmov z vojnového hospodárstva.
Video
Pomsta Kyjeva zasiahla Rusko hlboko v tyle. Za jedinú noc horelo niekoľko ropných zariadení
Ukrajinská vojenská rozviedka informovala, že ukrajinské sily začiatkom júla zasiahli ciele v Saratovskej oblasti, Tatársku, Baškortostane a Voronežskej oblasti Ruska za jedinú noc. Útoky smerovali na regióny vzdialené približne 800, 1400 a 1500 kilometrov od frontovej línie.
Zdroj:
HUR
Výsledkom je pevný, ale krehký systém závislý od trvalého pocitu ohrozenia, vysokých výdavkov na obranu a bezpečnosť a od schopnosti štátu zabrániť koordinovanému odporu. Jeho stabilita by sa mohla dostať pod tlak pri vážnom vojenskom neúspechu, rozpočtovej kríze alebo útlme vojenskej výroby.
Zo všetkých Melničenkových scenárov je tento najbližší dnešnému smerovaniu Ruska. Nemusel by vzniknúť až po vojne. Môže byť jej pokračovaním inými prostriedkami.
Suverénne a predvídateľné Rusko
Piaty variant je Melničenkovým preferovaným riešením. Predstavuje si Rusko, ktoré zostane strategicky samostatné, bude schopné presadzovať svoje záujmy, no súčasne sa stane predvídateľnou súčasťou novej európskej bezpečnostnej architektúry.
„Voľba nie je medzi priateľským a nepriateľským Ruskom. Je medzi Ruskom, ktorého správanie je predvídateľné, a Ruskom s neznámou trajektóriou,“ píše.
Základným prvkom jeho koncepcie je vzájomné uznanie suverenity Ruska aj Ukrajiny. Zároveň však tvrdí, že ukrajinskú bezpečnosť nemožno dlhodobo budovať na popieraní ruskej strategickej autonómie. Vojenské oslabovanie Ruska podľa neho nerieši otázku budúceho európskeho poriadku, iba ju odkladá.
Problémom je, že Melničenko suverenitu predstavuje takmer ako záruku zodpovedného správania. Skúsenosť s ruskou inváziou však ukazuje, že suverénny štát môže svoje vojenské, hospodárske a jadrové kapacity použiť aj na útok proti suverénnemu susedovi.
Písali sme
NATO
|
pred 2 týždňami
|
95
Zdevastovaná ruská armáda? Nie tak rýchlo. NATO by v prípadnej vojne mohlo zaplatiť vysokými stratami
NATO
|
pred 2 týždňami
|
95
The Economist interpretoval jeho vystúpenie ako nezvyčajne otvorené varovanie človeka zvnútra ruskej elity, že krajina sa dostala do slepej uličky. Zároveň poznamenal, že politická zmena potrebná na uskutočnenie Melničenkovej predstavy by v praxi znamenala koniec dnešného modelu vlády jedného človeka, hoci oligarcha priamo nevyzval na Putinov odchod.
Päť scenárov podľa týždenníka vypovedá o obavách časti ruskej hospodárskej elity, že vojna, izolácia a rastúca závislosť od štátu ohrozujú jej majetok, medzinárodné väzby aj schopnosť ovplyvniť budúcnosť krajiny.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
