Žiarovský o ponorkách: Sovietsky systém zase havaroval, pretože nebol v stave nájsť skutočnú príčinu

Seriál Defence News o sovietskych a ruských ponorkách pokračuje treťou časťou. Maroš Košík a vojenský publicista a jadrový energetik Andrej Žiarovský tentoraz rozoberajú špecializovanú vetvu ponoriek, ktoré mali jedinú strategickú úlohu – nájsť a zničiť americké lietadlové zväzy. Od prvých plavidiel nútených odpaľovať strely z hladiny cez jadrové ponorky tried Echo a Charlie až po obrovský Oscar II sledujú cestu sovietskych technických inovácií, ktoré však často sprevádzali uponáhľaný vývoj, nedostatočné testovanie, utajované havárie a tlak režimu na splnenie rozkazu za každú cenu. Práve táto kombinácia odvážnych konštrukcií a systémového šlendriánu napokon vytvorila podmienky aj pre tragédiu ponorky Kursk.

• Spoznáte sovietsky plán na zničenie amerických lietadlových lodí
  Prečo Moskva stavila na obrovské ponorky s protilodnými strelami a prečo sovietski plánovači počítali s tým, že na spoľahlivé potopenie jednej lietadlovej lode bude potrebná salva približne 30 striel.

• Uvidíte vývoj od primitívnych odpalov z hladiny až po raketový roj
  Ponorky Juliet a Echo museli pri útoku vystúpiť na hladinu a zostať na nej desiatky minút. Triedy Charlie už strieľali spod vody a strely P-700 Granit na ponorkách Oscar dokázali spolupracovať a koordinovať útok celého roja.

• Odhalíte utajené jadrové havárie sovietskeho námorníctva
  Žiarovský podrobne rekonštruuje haváriu ponorky K-431 z augusta 1985, pri ktorej počas výmeny paliva došlo k nekontrolovanému spusteniu reaktora, parnej explózii a smrti desiatich ľudí.

• Pochopíte, prečo sovietske inovácie často končili katastrofou
  Sovietski konštruktéri dokázali vytvárať odvážne a originálne riešenia, režim však tlačil na rýchlosť, plnenie politických úloh a sériovú výrobu bez dostatočného testovania. Technické chyby sa vyšetrovali, ich systémové príčiny však zostávali politicky nedotknuteľné.

• Dozviete sa, čo už pred katastrofou Kurska signalizovalo smrteľné zlyhanie systému
  Nebezpečné peroxidové torpéda, nespoľahlivé záchranné systémy či havarijná bója, ktorú posádka nechala privariť, aby sa náhodne neuvoľnila. Práve tieto rozhodnutia ukazujú, že strach z nesplnenia rozkazu bol v sovietskom a ruskom námorníctve často silnejší než obava o život posádky.