Miliardový biznis aj bezpečnostné riziká: USA otvárajú Saudskej Arábii dvere k atómovej energii
Saudská Arábia podmieňuje prístup k Abrahámskym dohodám vytvorením jednoznačného harmonogramu smerujúceho k vzniku samostatného palestínskeho štátu. Táto podmienka je však pre súčasnú izraelskú vládu neakceptovateľná.
Rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa uzatvoriť so Saudskou Arábiou dohodu o civilnom jadrovom programe vyvolalo na medzinárodnej scéne výraznú vlnu reakcií. Tento krok, ktorý otvára cestu k rozsiahlej technologickej spolupráci medzi Washingtonom a Rijádom, sa v priebehu niekoľkých hodín stal predmetom intenzívnych diplomatických diskusii a politických sporov. Do sporu vstúpili odlišné záujmy troch kľúčových aktérov: Spojených štátov usilujúcich sa o posilnenie svojho hospodárskeho a technologického vplyvu, Saudskej Arábie trvajúcej na suverénnom práve na energetickú transformáciu a Izraela, ktorý v presadzovaní jadrových kapacít v regióne vidí potenciálnu bezpečnostnú hrozbu.
Príspevok na Truth Social a nová podmienka Washingtonu
Pôvodné oznámenie amerického ministerstva energetiky o podpísaní dohody o jadrovej spolupráci, známej ako dohoda 123, neobsahovalo žiadnu zmienku o podmienení projektu vstupom Saudskej Arábie do Abrahámskych dohôd. Prekvapenie a obavy, ktoré tento fakt vyvolal v Jeruzaleme aj medzi americkými zákonodarcami, však viedli k rýchlej reakcii zo strany prezidenta Trumpa. Na sociálnej sieti Truth Social Donald Trump vyhlásil, že dohodnutý civilný jadrový program bude od Rijádu explicitne vyžadovať normalizáciu vzťahov s Izraelom. Zdôraznil pri tom, že schválenie projektu podlieha plnej podmienke, že sa Saudská Arábia pripojí k Abrahámskym dohodám, pričom podotkol, že dohoda sa týka výlučne nevojenského využitia atómovej energie. Trump zároveň trval na tom, že pakt nedáva Saudskej Arábie právo na vlastné obohacovanie materiálu, čím reagoval na správy naznačujúce možnosť výstavby amerických zariadení na obohacovanie uránu na saudskom území. Biely dom prostredníctvom tlačovej tajomníčky Karoline Leavittovej potvrdil, že Washington bude pokračovať v rozhovoroch so saudskoarabskými partnermi s cieľom dokončiť pakt vrátane uznania Izraela. Leavitt pripomenula, že Abrahámovské dohody zostávajú pre amerického prezidenta prioritou, pričom zdôraznila jeho rolu konečného vyjednávača.
Pomenovanie Dohoda 123 (angl. 123 Agreement) vychádza priamo z americkej legislatívy — konkrétne zo Sekcie 123 amerického Zákona o atómovej energii z roku 1954 (Atomic Energy Act of 1954). Tento zákon stanovuje presné právne podmienky, za ktorých môžu Spojené štáty obchodovať v oblasti civilnej jadrovej energie s inými krajinami, vyvážať jadrové technológie, reaktory či špeciálny štiepny materiál. Každá bilaterálna dohoda o jadrovej spolupráci, ktorú USA s akýmkoľvek štátom uzatvoria, sa preto neformálne aj oficiálne označuje ako „dohoda podľa sekcie 123“ alebo skrátene Dohoda 123.
Reakcie z Jeruzalema a diplomacia v zákulisí
Vypustenie požiadavky na normalizáciu vzťahov z pôvodného textu dohody vyvolalo v Izraeli ostrú kritiku naprieč celým politickým spektrom. Predstavitelia opozície aj bývalí členovia vlády označili vytvorenie jadrového programu v Perzskom zálive bez pevných bezpečnostných záruk a bez integrácie do regionálneho mierového rámca za vážne strategické zlyhanie. Bývalý minister obrany Avigdor Liberman upozornil, že každý vojenský jadrový program sa historicky začína ako civilný, a varoval pred spustením pretekov v jadrovom zbrojení. Podobne sa vyjadrili aj Jair Lapid, Beni Ganc či Naftali Bennett, ktorí poukazovali na stratu vplyvu Izraela na vývoj v regióne.
Čítajte viac
NATO
|
pred 3 mesiacmi
NATO potvrdzuje jadrovú stratégiu a varuje pred rozpadom globálnych bezpečnostných paktov
NATO
|
pred 3 mesiacmi
Na vzniknutú situáciu reagoval úrad premiéra Benjamina Netanjahua, pričom izraelskí predstavitelia absolvovali intenzívne diplomatické rozhovory s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Podľa správ z izraelských médií Rubio ubezpečil Netanjahua, že k definitívnej realizácii dohody dôjde len v rámci širšieho procesu normalizácie. Úrad izraelského premiéra následne privítal Trumpovo vyhlásenie a označil prípadnú normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou za historický skok vpred pre mier na Blízkom východe. Izraelská strana pripísala vytvorenie podmienok pre takúto dohodu aj spoločným vojenským akciám proti Iránu a oslabeniu jeho regionálnych spojencov, pričom rétoriku uzavrela postojom presadzovania mieru prostredníctvom sily.
Abrahámske dohody (angl. Abraham Accords) sú séria historických bilaterálnych dohody o normalizácii diplomatických, hospodárskych a bezpečnostných vzťahov medzi Izraelom a arabskými štátmi, ktoré boli sprostredkované Spojenými štátmi americkými. Názov odkazuje na postavu Abraháma, ktorý je považovaný za spoločného duchovného otca troch hlavných monoteistických náboženstiev (judaizmu, kresťanstva a islamu), čo malo symbolizovať medzináboženský mier a vzájomné porozumenie.
Vznik a podpis - Dohody boli iniciované počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kľúčové podpisy prebehli 15. septembra 2020 v Bielom dome vo Washingtone. K dohode sa postupne pripojili štyri arabské krajiny:
Spojené arabské emiráty (SAE) – prvá krajina Zálivu, ktorá dohody podpísala.
Bahrajn – pripojil sa spolu so SAE v septembri 2020.
Maroko – dohody podpísalo v decembri 2020 (výmenou za to, že USA uznali nárok Maroka na Západnú Saharu).
Sudán – deklaráciu podpísal v januári 2021.
Pretrhli tým desaťročia trvajúce tabu, podľa ktorého väčšina arabských štátov odmietala oficiálne uznať Izrael, kým nebude vyriešená otázka samostatného palestínskeho štátu. Predtým mali oficiálne mierové zmluvy s Izraelom iba Egypt (1979) a Jordánsko (1994).
Hlavný obsah a význam - Dohody neboli len o ukončení formálneho nepriateľstva, ale predovšetkým o budovaní priamej a otvorenej spolupráce:
Diplomatické vzťahy: Zriadenie ambasád, vymenovanie veľvyslancov a nadviazanie priamych leteckých spojení.
Hospodárstvo a obchod: Spustenie investícií, obchodu, technologickej spolupráce a turizmu.
Bezpečnosť a obrana: Zdieľanie spravodajských informácií a obranných technológií, najmä z dôvodu spoločných obáv z vplyvu a vojenských aktivít Iránu v regióne.
Dohody znamenali zásadný posun v geopolitike Blízkeho východu. Vytvorili novú os spolupráce medzi USA, Izraelom a umiernenými sunnitskými monarchiami v Zálive. Diplomatické úsilie sa v nasledujúcich rokoch sústredilo na to, aby sa k Abrahámskym dohodám pripojila aj Saudská Arábia, čo by znamenalo definitívny prelom v arabsko-izraelských vzťahoch, hoci tento proces býva často komplikovaný regionálnymi konfliktami a otázkou vytvorenia palestínskeho štátu.
Odpor Saudskej Arábie a diplomacia podpísaných zmlúv
Reakcia z neoficiálnych saudskoarabských zdrojov však naznačuje, že podmienenie dohody zo strany Washingtonu prišlo v pokročilom štádiu rokovaní. Nemenovaný saudskoarabský zdroj pre americké médiá uviedol, že požadovať zmenu podmienok po podpise dokumentov je neakceptovateľné, pričom poznamenal, že príspevky na sociálnych sieťach nemôžu prevrátiť už podpísané medzinárodné dohody. Dlhodobé oficiálne stanovisko Rijádu zostáva nemenné: Saudská Arábia podmieňuje prístup k Abrahámskym dohodám vytvorením jednoznačného harmonogramu smerujúceho k vzniku samostatného palestínskeho štátu. Táto podmienka je však pre súčasnú izraelskú vládu neakceptovateľná. Bezpečnostní a politickí analytici preto upozorňujú, že jednostranná zmena podmienok zo strany USA môže skomplikovať doterajšiu štruktúru stimulov a spomaliť celkový proces regionálnej integrácie.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 3 mesiacmi
Poľsko a Francúzsko utužujú spojenectvo: V hre je jadrový dáždnik aj spoločná obrana proti ruskej hrozbe
Aktuálne
|
pred 3 mesiacmi
Technické parametre dohody 123 a bezpečnostné obavy
Samotná dohoda o mierovej jadrovej spolupráci bola podpísaná americkým ministrom energetiky Chrisom Wrightom a saudským ministrom energetiky Abdulazizom bin Salmánom. Ide o právny rámec, ktorý zakladá dlhodobé partnerstvo a umožňuje americkým firmám zapojiť sa do výstavby civilnej jadrovej infraštruktúry v kráľovstve. Podľa odhadov môže projekt priniesť investície v hodnote desiatok miliárd dolárov, z ktorých by mohol profitovať napríklad americký jadrový gigant Westinghouse. Americká administratíva trvá na tom, že dohoda spĺňa najvyššie štandardy nešírenia jadrových zbraní stanovené Zákon dohodách o atómovej energii. Minister Chris Wright zdôraznil, že pakt slúži ekonomickým a strategickým záujmom USA a zaručuje využitie najmodernejších a najbezpečnejších amerických technológií.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 4 mesiacmi
Severná Kórea vykonala test raketometov schopných niesť jadrové zbrane
Aktuálne
|
pred 4 mesiacmi
Napriek týmto ubezpečeniam odborníci na jadrovú bezpečnosť upozorňujú na špecifické riziká:
Prvým faktorom je absencia Dodatočného protokolu Medzinárodnej agentúry pre energiu. Bez tohto protokolu nemá MAAE k dispozícii najrozsiahlejšie nástroje na monitorovanie, inšpekcie a overovanie dodržiavania záväzkov.
MAAE je slovenská skratka pre Medzinárodnú agentúru pre jadrovú energiu (v angličtine International Atomic Energy Agency – IAEA). Ide o autonómnu medzinárodnú organizáciu pridruženú k Organizácii Spojených národov (OSN) so sídlom vo Viedni. Medzi jej hlavné úlohy patrí:
Mierové využívanie jadrovej energie: Podporuje výskum a využitie jadrových technológií v energetike, medicíne, poľnohospodárstve či priemysle.
Nešírenie jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation): Dohliada na to, aby sa jadrový materiál a technológie určené na mierové účely nezneužívali na vojenské účely.
Jadrová bezpečnosť: Stanovuje medzinárodné bezpečnostné štandardy pre prevádzku jadrových elektrární a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
Inšpekcie a monitoring: Vysiela svojich odborníkov na kontrolu jadrových zariadení po celom svete, aby overila plnenie medzinárodných zmlúv (ako je Zmluva o nešírení jadrových zbraní – NPT).
Druhým rizikom je otázka spracovania materiálu. Na rozdiel od zmluvy so Spojenými arabskými emirátmi z roku 2009, ktorá je považovaná za takzvaný zlatý štandard, pretože sa SAE výslovne vzdali práva na obohacovanie uránu a spracovanie vyhoreného paliva, saudská dohoda podľa informácií z expertne orientovaných kruhov zatiaľ striktne nevylučuje vytváranie vlastných kapacít na cyklus paliva v budúcnosti.
Tretím aspektom sú regionálne preteky v zbrojení. Pokiaľ by Saudská Arábia získala technologické zázemie na obohacovanie uránu, mohlo by to vyvolať tlak na ďalšie štáty v regióne. Situáciu ďalej komplikuje fakt, že Rijád nedávno podpísal pakt o vzájomnej obrane s Pakistanom, pričom predstavitelia Pakistanu naznačili ochotu poskytnúť svoje bezpečnostné kapacity na ochranu kráľovstva.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 4 mesiacmi
Koniec severskej zdržanlivosti: Fínsko otvára dvere jadrovým zbraniam, Kremeľ hrozí odvetou
Aktuálne
|
pred 4 mesiacmi
Vyhliadky na schválenie v Kongrese
Uzatvorená dohoda 123 musí byť podľa amerických zákonov predložená na preskúmanie Kongresu USA. Zákonodarcovia z oboch hlavných politických strán už vyjadrili znepokojenie nad tým, či zmluva dostatočne chráni záujmy nešírenia jadrových zbraní a či nevytvára riziko pre stabilizáciu Blízkeho východu. Vzhľadom na politické rozloženie síl sa však neočakáva, že by Kongres dokázal zvrátiť vykonanie dohody, keďže na zablokovanie prezidentského rozhodnutia by bola potrebná kvalifikovaná väčšina schopná prehlasovať prípadné veto. Budúcnosť paktu tak bude závisieť najmä od toho, ako sa administratíve vo Washingtonu podarí skombinovať technologickú spoluprácu s podmienkou regionálnej normalizácie v prostredí zložitých geopolitických vzťahov Blízkeho východu.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
