Výročná správa SIPRI: Svet navyšuje jadrové arzenály

Súčasnú globálnu bezpečnostnú architektúru charakterizuje postupný rozklad doterajších mechanizmov kontroly zbrojenia a opätovný príklon k jadrovému odstrašovaniu. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej najnovšej ročenke poukazuje na nebezpečný trend, kedy sa jadrové zbrane opäť stávajú primárnymi nástrojmi presadzovania národnej moci. Tento vývoj fakticky zvrátil viac ako tri desaťročia trvajúce úsilie medzinárodného spoločenstva o postupné znižovanie počtu a dôležitosti strategických arzenálov po skončení studenej vojny. Napriek tomu, že riziká nesprávneho odhadu situácie a nekontrolovateľnej eskalácie neustále rastú, deväť kľúčových jadrových mocností pokračuje v intenzívnej modernizácii svojich kapacít.

Z hľadiska celkových čísel sa odhaduje, že k januáru 2026 dosiahol globálny inventár približne 12187 jadrových hlavíc, z ktorých je zhruba 9745 umiestnených vo vojenských zásobách na potenciálne použitie. Priamo na nosičoch, ako sú strategické rakety a lietadlá, je nasadených približne 4012 hlavíc, pričom zvyšná časť sa nachádza v centrálnych skladových zariadeniach. Obzvlášť znepokojujúci je fakt, že medzi 2100 a 2200 hlavíc je neustále udržiavaných v stave vysokej operačnej pohotovosti na balistických raketách, čo znamená schopnosť okamžitého odpalu v priebehu niekoľkých minút. Hoci drvivá väčšina týchto pohotovostných kapacít patrí Ruskej federácii a Spojeným štátom americkým, v menšej miere sa na nich podieľajú aj Francúzsko a Veľká Británia. Výskumníci navyše zaznamenali, že Čína a India začínajú v mierovom stave príležitostne nasadzovať malý počet hlavíc priamo na raketové nosiče, čo mení ich doterajšiu doktrínu oddeleného skladovania.

Dlhodobý historický trend postupného znižovania globálnych zásob, ktorý bol ťahaný najmä likvidáciou vyradených starších systémov v USA a Rusku, sa v najbližších rokoch s veľkou pravdepodobnosťou úplne zastaví a otočí. Tempo demontáže starých zbraní sa výrazne spomaľuje, zatiaľ čo zavádzanie nových modernizovaných systémov do služby naberá na rýchlosti. Predstavitelia inštitútu varujú, že politickí lídri čoraz častejšie prezentujú jadrové kapacity ako absolútnu záruku národnej suverenity proti vonkajšej agresii. Tým, že sa národné obranné stratégie stávajú závislejšími od jadrového arzenálu, sa však radikálne zvyšuje riziko incidentov, ktoré môžu prameniť z technologického pokroku, rozpadu komunikačných kanálov alebo eskalácie lokálnych konfliktov. Príkladom zlyhávania tradičnej logiky jadrového odstrašovania je aj pretrvávajúce napätie a možné vypuknutie ozbrojeného konfliktu medzi Indiou a Pakistanom, ktoré priamo ohrozuje strategickú stabilitu v regióne.

Technologické programy a strategické dilemy hlavných aktérov

Približne 83 percent všetkých použiteľných jadrových hlavíc na svete zostáva v rukách dvoch hlavných mocností, hoci ich spoločný podiel sa mierne zmenšuje s tým, ako rastú arzenály ostatných štátov. Spojené štáty americké realizujú komplexný program jadrovej modernizácie, ktorý však v poslednom období naráža na vážne plánovacie a finančné obmedzenia. Tieto komplikácie vedú k predlžovaniu termínov a výraznému nárastu predpokladaných nákladov. Situáciu navyše komplikujú plány na zavedenie nových nestrategických jadrových zbraní a politický zámer administratívy vybudovať masívny systém protiraketovej obrany známy pod názvom Zlatá kupola, ktorého hodnota sa odhaduje na 1,2 bilióna dolárov. Tieto projekty vytvárajú enormný logistický a rozpočtový tlak, pričom expanzia amerických kapacít je obhajovaná najmä ako priama reakcia na raketovú výstavbu v Číne. K neistote prispieva aj skutočnosť, že vo februári 2026 vypršala platnosť bilaterálnej dohody New START, čím sa stratil posledný formálny rámec obmedzujúci strategické sily USA a Ruska.

Ruský modernizačný program taktiež čelí technickým a ekonomickým prekážkam. Vývoj novej medzikontinentálnej balistickej rakety Sarmat bol poznačený ďalším neúspešným testovacím štartom, pričom na celkovú dynamiku projektov majú negatívny vplyv západné ekonomické sankcie a vysoké výdavky spojené s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine. Na druhej strane, nová strela s plochou dráhou letu s jadrovým pohonom Burevestnik zaznamenala po predchádzajúcich haváriách úspešný letový test na vzdialenosť presahujúcu 14 000 kilometrov. Rusko zároveň rozširuje svoju vojenskú prítomnosť v Bielorusku, kde buduje predsunutú operačnú základňu pre balistickú raketu stredného doletu Orešnik. Táto zbraň s dvojitým určením bola v konvenčnej modifikácii opakovane nasadená proti cieľom na ukrajinskom území. Budúci rast ruského arzenálu sa očakáva najmä prostredníctvom zvyšovania počtu samostatne navádzaných hlavíc umiestnených na jednotlivých strategických raketách.

Najrýchlejšie rastúcim jadrovým arzenálom na svete v súčasnosti disponuje Čína, ktorej kapacity sa odhadujú na približne 620 hlavíc. Peking v severných oblastiach krajiny dokončil rozmiestnenie stoviek rakiet do troch rozsiahlych polí raketových síl a pokračuje vo výstavbe ďalších tridsiatich podzemných síl v horských oblastiach na východe. Ak bude toto tempo pokračovať, Čína by mohla mať na prelome desaťročia porovnateľný počet medzikontinentálnych balistických rakiet ako USA alebo Rusko, hoci jej celkový počet hlavíc bude stále predstavovať len zlomok ich zásob. V Ázii sa rozvíjajú aj arzenály ďalších štátov. India orientuje svoj vývoj na systémy dlhého doletu schopné zasiahnuť ciele na celom čínskom území, pričom nestráca zo zreteľa ani rivalitu s Pakistanom. Severná Kórea urýchľuje produkciu štiepneho materiálu a disponuje približne 60 zostavenými hlavicami, pričom úspešne testuje novú generáciu rakiet na tuhé palivo Hwasong-20, ktoré sú navrhnuté tak, aby prekonávali moderné systémy protiraketovej obrany.

Regionálne posuny v Európe a erózia medzinárodných zmlúv

V európskom priestore dochádza k prehodnocovaniu doterajších obranných konceptov a k posilňovaniu závislosti od jadrového dáždnika. Francúzsko pristúpilo k modernizácii svojich ponoriek zavedením novej balistickej rakety M51.3 a plánuje výstavbu novej jadrovej leteckej základne na východe krajiny pre stíhačky Rafale vybavené nadzvukovými strelami novej generácie. Prezident Emmanuel Macron navyše nariadil zvýšenie počtu hlavíc a Paríž sa rozhodol utajiť presné údaje o veľkosti svojich zásob, čím sa pripojil k širšiemu trendu znižovania transparentnosti. Podobne postupuje aj Veľká Británia, ktorá prehodnotila svoje rozhodnutie z 90. rokov o denuklearizácii Kráľovského letectva a plánuje nákup 12 amerických stíhačiek F-35A upravených na nesenie jadrových bômb, aby sa zapojila do mechanizmov jadrového zdieľania v rámci NATO. Viaceré európske štáty vrátane Nemecka prejavujú záujem doplniť existujúce väzby na USA o užšiu nukleárnu spoluprácu práve s Francúzskom a Veľkou Britániou.

Tieto štrukturálne zmeny prebiehajú na pozadí vážnej krízy globálneho režimu nešírenia zbraní. Posledná hodnotiaca konferencia zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní sa opäť skončila bez prijatia záverečného dokumentu, čo predstavuje už tretie zlyhanie za sebou. Tento stav priamo podkopáva základný pilier zmluvy, ktorý spočíva v záväzku nejadrových štátov nevyvíjať vlastné zbrane výmenou za to, že jadrové mocnosti budú reálne postupovať smerom k odzbrojeniu. Absencia kontroly a nárast netransparentnosti vedú k tomu, že štáty sa posúvajú k strategickej nejednoznačnosti, pričom chýba priamy diplomatický dialóg na riadenie krízových situácií. Narastajúci príklon k autoritárskym formám vládnutia v niektorých štátoch vyvoláva obavy, či budú politickí lídri v čase vyostreného medzinárodného napätia disponovať presnými spravodajskými informáciami a či budú schopní racionálneho rozhodovania.

Celkový geopolitický vývoj tak smeruje k hlbokému globálnemu neporiadku a neistote. Sme svedkami dvoch paralelných javov, ktorými sú návrat vojnových konfliktov medzi technologicky vyspelými štátmi a postupné uvoľňovanie tradičných spojeneckých väzieb. Veľmoci sa snažia chrániť svoju dominanciu spôsobmi, ktoré u ich rivalov vyvolávajú pocit zraniteľnosti, čím sa roztáča samovoľne sa posilňujúci cyklus zbrojenia. Pôvodný predpoklad, že vzájomná obchodná závislosť zabezpečí globálny mier, bol definitívne nahradený realitou, v ktorej sa komodity, moderné technológie, dodávateľské reťazce a energetické toky využívajú ako efektívne strategické zbrane. Ak sa tieto negatívne trendy nepodarí zastaviť prostredníctvom obnovenia strategického dialógu, hrozí úplná destabilizácia medzinárodnej bezpečnosti, ktorá zasiahne nielen vojenskú oblasť, ale prejaví sa aj v raste globálnych vojenských výdavkov a v transformácii medzinárodného obchodu so zbraňami.