Čítajte viac
Zbrane
|
pred 1 mesiacom
Od laboratórnych testov na polygón: Elektromagnetické delo prešlo úspešnou skúškou
Výskum vyvrcholil najnovším úspešným míľnikom, ktorým bol vôbec prvý výstrel z tohto koľajnicového dela v otvorenom teréne, uskutočnený na testovacom polygóne v alsaskom Baldersheime na predmestí Mulhouse.
Európsky obranný výskum zaznamenal významný úspech, ktorý posúva technológiu futuristických zbraní bližšie k realite, píše francúzsky server Opex360. Na čele tohto vývoja stojí francúzsko-nemecký výskumný inštitút v Saint-Louis, skrátene ISL, ktorý patrí v európskom priestore k absolútnej špičke v oblasti vývoja elektromagnetických diel, známych aj pod anglickým názvom railgun. Vývojom tejto technológie sa v súčasnosti intenzívne zaoberá viacero svetových mocností vrátane Spojených štátov, Číny a najmä Japonska, kde sú momentálne práce na tomto type zbrane pravdepodobne v najpokročilejšom štádiu.
Záujem o elektromagnetické delá poháňajú predovšetkým tri zásadné strategické a ekonomické výhody. Táto zbraň teoreticky umožňuje zasahovať ciele z bezpečnej vzdialenosti, pričom náklady na jeden výstrel sú neporovnateľne nižšie, než je tomu v prípade klasických rakiet. Významným bezpečnostným benefitom je tiež eliminácia rizík spojených s prepravou a skladovaním klasických výbušnín, čo predstavuje obrovskú výhodu najmä pri nasadení na palubách vojnových lodí.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 2 mesiacmi
Renault bude čoskoro vyrábať nové francúzske drony projektu Chorus
Aktuálne
|
pred 2 mesiacmi
Fungovanie railgunu je založené na zložitých fyzikálnych princípoch, kde sa na pohon projektilu využíva výhradne elektrická energia. Konštrukcia vyžaduje vytvorenie toku prúdu s mimoriadne vysokou intenzitou, ktorý v spojení s magnetickým poľom pôsobí medzi dvoma elektricky vodivými koľajnicami. Kľúčovú úlohu tu zohráva Laplaceova sila, ktorá vzniká ako výslednica Lorentzovej sily. Táto sila dokáže objekt umiestnený medzi koľajnicami zrýchliť takým radikálnym spôsobom, že opúšťa hlaveň rýchlosťou presahujúcou 2000 metrov za sekundu, čo zodpovedá minimálne päťnásobku rýchlosti zvuku. Kvôli absencii klasického výmetného prachu a náplní sa navyše výrazne zvyšuje kapacita nesenej munície na palube. S vývojom sa však spájajú aj obrovské technologické výzvy. Vedci musia vyriešiť problematiku materiálov, ktoré by odolali extrémnemu mechanickému namáhaniu, zabezpečiť spoľahlivé navádzanie hyperrýchleho projektilu a v neposlednom rade vyprodukovať obrovské množstvo elektrickej energie vo veľmi krátkom časovom úseku.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 3 mesiacmi
|
4
Francúzsko sa v novom obrannom pláne v hodnote miliárd eur spolieha na rakety a drony
Aktuálne
|
pred 3 mesiacmi
|
4
Snahy o integráciu tejto technológie do európskych obranných štruktúr majú už niekoľkoročnú históriu. Európska komisia v roku 2020 vybrala inštitút ISL, aby zastrešil a koordinoval projekt PILUM, ktorý bol financovaný z prostriedkov iniciatívy Prípravná akcia pre obranný výskum. Cieľom tohto projektu bolo vyvinúť koncept elektromagnetického dela schopného s vysokou presnosťou zasahovať ciele hyperrýchlymi projektilmi na vzdialenosti stoviek kilometrov, čo malo priniesť technologický prelom v oblasti delostreleckej podpory na veľké vzdialenosti. Na tieto základy neskôr nadviazal projekt THEMA pod koordináciou spoločnosti KNDS, ktorého primárnou úlohou bolo dotiahnuť do finálnej fázy kritické komponenty pre delo s dosahom okolo tridsať kilometrov, určené ako doplnok pre systémy protivzdušnej obrany. Súbežne s tým prebiehal aj francúzsky národný projekt pod záštitou Generálneho riaditeľstva pre vyzbrojovanie, ktorý plánoval využiť poznatky ISL na stavbu elektromagnetického dela s dosahom až 200 kilometrov pre potreby Národného námorníctva.
Elektromagnetické delo (railgun) nezasahuje cieľ elektromagnetickým lúčom (ako laser). Ide o rozšírený mýtus, ktorý často pramení zo samotného názvu zbrane. V skutočnosti elektromagnetické delo strieľa pevný, hmotný projektil (veľmi zjednodušene povedané: kus kovu, najčastejšie volfrámu). Elektromagnetická energia sa využíva výhradne na jeho pohon a zrýchlenie v hlavni, nie ako samotný destrukčný lúč.
Ako vyzerá následok zásahu?
Následok zásahu takýmto projektilom je devastujúci a líši sa od zásahu klasickým delostreleckým granátom:
Čistá kinetická energia (žiadna výbušnina): Projektil railgunu v sebe spravidla nemá žiadnu trhavinu. Ničivý účinok je založený na takzvanej kinetickej energii. Keďže projektil letí extrémne vysokou rýchlosťou (často viac ako 2 000 m/s, čo je vyše Mach 5), pri náraze odovzdá cieľu obrovské množstvo energie.
Efekt meteoritu: Pri dopade takejto obrovskej energie v zlomku sekundy dochádza k takzvanému hyperrýchlemu nárazu. Kov projektilu a kov cieľa (napr. pancier lode) sa v mieste dotyku pod vplyvom extrémneho tlaku a tepla v podstate okamžite premenia na plazmu a plyn. Výsledkom je obrovská explózia, ktorú však nespôsobil výbušný prach, ale samotná rýchlosť nárazu.
Extrémna prieraznosť (Letalita): Vďaka vysokej dopadovej rýchlosti má táto zbraň enormnú schopnosť preraziť aj ten najhrubší pancier alebo betónové bunkre. Projektil dokáže preletieť cieľom ako nôž maslom a vnútri spôsobiť totálnu deštrukciu mechanických častí či posádky.
Zjednodušene sa dá povedať, že následok zásahu je rovnaký, ako keby do budovy alebo lode vrazil malý, extrémne rýchly meteorit.
V rámci dlhodobého výskumu inštitút úspešne vyvinul elektromagnetické odpaľovacie zariadenie PEGASUS a tiež delo RAFIRA, ktoré bolo navrhnuté na strieľanie dávok 25 mm projektilov pri dosiahnutí extrémneho zrýchlenia presahujúceho 100 000 G. Výskum vyvrcholil najnovším úspešným míľnikom, ktorým bol vôbec prvý výstrel z tohto koľajnicového dela v otvorenom teréne, uskutočnený na testovacom polygóne v alsaskom Baldersheime na predmestí Mulhouse. Podľa oficiálneho vyhlásenia inštitútu z 9. júla bol tento test realizovaný v rámci špecifického projektu zameraného na voľný let koľajnicového dela, pričom zúročil predchádzajúce desaťročia základného výskumu v oblasti elektromagnetického zrýchľovania.
Plány inštitútu do budúcnosti sú ešte ambicióznejšie, keďže po navýšení spotrebovanej elektrickej energie chcú vedci predĺžiť vzdialenosť voľného letu vyvíjaných typov munície až na jeden kilometer. Vonkajší balistický polygón disponuje špičkovým metrologickým zázemím, ktoré poslúži ako kľúčový nástroj pre optimalizáciu celého systému, zahŕňajúceho napájanie, samotné delo a projektil. Hoci je vyvíjané delo primárne zamýšľané pre protivzdušnú obranu ako účinná a rýchla alternatívu k súčasným kinetickým systémom, cesta k finálnemu nasadeniu v armáde bude vyžadovať ešte veľa času, testov a náročnej kvalifikácie. Napriek tomu francúzsky riaditeľ ISL Christian de Villemagne zdôraznil, že opustenie laboratórnych podmienok a prechod na testovanie v reálnom teréne otvára dvere pre praktické aplikácie v blízkej budúcnosti a znamená obrovský skok vpred pre celú európsku obranu. Výrazne skrátený čas letu a s tým spojená zvýšená letalita a smrtiaci účinok vďaka vysokej dopadovej rýchlosti totiž robia z elektromagnetického dela zbraň, ktorá môže zásadne zmeniť pravidlá modernej vojny.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
