Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 1 týždňom
|
6
Podľa generálneho tajomníka Rutteho je Aliancia je silná ako nikdy predtým
Mark Rutte ubezpečil, že lídri sa dohodli na modernizácii organizácie smerom k silnejšej Európe, ktorá preberie väčšiu zodpovednosť, bude realizovať masívne investície a uzatvárať veľké priemyselné kontrakty na oboch stranách Atlantiku.
Samit NATO v tureckej Ankare, ktorý sa konal 7. a 8. júla, priniesol zásadné rozhodnutia o budúcnosti, jednote a technologickej modernizácii celej aliancie. Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil toto stretnutie lídrov za mimoriadne úspešné a vyzdvihol silný pocit jednoty, s ktorým všetkých 32 hláv štátov a vlád sformovalo v sále spoločný front. Účastníci samitu schválili záverečnú deklaráciu, ktorá jednoznačne potvrdzuje záväzok k princípu kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, teda že útok na jedného člena je útokom na všetkých. Táto demonštrácia súdržnosti prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump otvorene kritizoval európskych spojencov za nespravodlivé rozdelenie obranných výdavkov, keďže na USA pripadalo v roku 2025 približne 60 % celkových výdavkov aliancie na obranu. Trump na fóre dokonca pohrozil ukončením obchodných vzťahov so Španielskom kvôli jeho neúčasti vo vojne s Iránom a Nemecko označil za jednu z krajín, ktoré USA sklamali. Rutte však ubezpečil, že lídri sa dohodli na modernizácii organizácie smerom k silnejšej Európe, ktorá preberie väčšiu zodpovednosť, bude realizovať masívne investície a uzatvárať veľké priemyselné kontrakty na oboch stranách Atlantiku.
Deklarácia z Ankarského samitu
My, hlavy štátov a vlád Severoatlantickej aliancie, sme sa zišli v Ankare, aby sme opätovne potvrdili náš neotrasiteľný záväzok ku kolektívnej obrane podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy a k transatlantickému putu. Útok na jedného je útokom na všetkých. Naša jednota, solidarita a kolektívna sila zostávajú základom mieru, bezpečnosti a prosperity pre jednu miliardu občanov v našej Aliancii slobodných a demokratických národov. Naďalej zostávame verní nášmu 360-stupňovému prístupu k odstrašovaniu a obrane.
S cieľom čeliť dlhodobej hrozbe, ktorú Rusko predstavuje pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu, a pretrvávajúcej hrozbe terorizmu, spojenci plnia obranný záväzok z Haagu. V roku 2025 európski spojenci a Kanada zvýšili svoje investície do kľúčových obranných požiadaviek o viac ako 139 miliárd dolárov. Naše investície prinášajú kapacity, ktoré potrebujeme, a zároveň posilňujú našu priemyselnú základňu a odolnosť. Dnes v Ankare oznamujeme nové nákupy v hodnote presahujúcej 50 miliárd dolárov a zaväzujeme sa k rozšíreniu kolektívnych výrobných kapacít a k spoločnej práci s priemyslom na urýchlení inovácií. Budeme pokračovať v našom úsilí o odstránenie prekážok v obchode s obranným materiálom medzi spojencami a budeme využíвать partnerstvá NATO na maximalizáciu hĺbky a kooperácie obranného priemyslu.
Budujeme budúcnosť: silnejšiu Európu v silnejšom NATO – modernizovanú Alianciu. Európski spojenci a Kanada v spolupráci so Spojenými štátmi preberajú väčšiu zodpovednosť za obranu Aliancie. Odstrašovanie a obrana NATO sa opierajú o vhodnú kombináciu jadrových, konvenčných a protiraketových obranných kapacít, doplnených o vesmírne a kybernetické prostriedky. Sme odhodlaní zachovať si našu bojovú prevahu. Investujeme do našej schopnosti nasadiť, podporovať a udržiavať naše ozbrojené sily a plniť naše ciele v oblasti kapacít vo všetkých doménach, vrátane presných úderov na dlhé vzdialenosti, integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany, bezposádkových systémov, špičkových technológií a spravodajských kapacít. Vyvíjame interoperabilný transatlantický bojový cloud a zavádzame výkonné modely umelej inteligencie.
Ukrajina prispieva k transatlantickej bezpečnosti a spojenci stoja jednotne v našej neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, suverenity a územnej celistvosti. Európski spojenci a Kanada v súčasnosti financujú veľkú väčšinu bezpečnostnej pomoci Ukrajine prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych prostriedkov. Spojenci zdôrazňujú, že táto podpora must byť spravodlivá, predvídateľná a dlhodobo udržateľná. Na rok 2026 spojenci prisľúbili 70 miliárd eur na vojenské vybavenie, pomoc a výcvik pre Ukrajinu a potvrdzujú svoje suverénne záväzky udržať minimálne rovnakú úroveň aj v roku 2027. Na tento účel vítame rozhodnutie Európskej únie poskytnúť Ukrajine viacročné financovanie prostredníctvom Pôžičky na podporu Ukrajiny.
Aliancia naďalej reaguje a prispôsobuje sa strategickej súťaži, všadeprítomnej nestabilite, hybridným hrozbám a opakujúcim sa šokom, ktoré definujú naše širšie bezpečnostné prostredie. Spojenci opätovne potvrdzujú, že Irán nesmie nikdy získať jadrovú zbraň, a vyzývajú Irán, aby plne rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive.
Vyjadrujeme našu vďaku za veľkorysú pohostinnosť, ktorú nám Turecko poskytlo. Tešíme sa na naše ďalšie stretnutie.
Čítajte viac
NATO
|
pred 3 týždňami
|
1
Rutte ohlasuje éru NATO 3.0 a žiada od Európy tvrdé dáta namiesto sľubov
NATO
|
pred 3 týždňami
|
1
Súčasťou tejto novej stratégie európskych spojencov je snaha čeliť čoraz agresívnejšiemu Rusku aj bez priamej pomoci USA, čo dokazuje spustenie niekoľkých ambicióznych projektov v hodnote miliárd dolárov. Keďže Donald Trump hrozí stiahnutím amerických vojakov z Európy a USA nedávno upustili od plánovaného rozmiestnenia rakiet Tomahawk v Nemecku, takzvaná eurotrojka – Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko – iniciovala desaťročný projekt v hodnote 50 miliárd dolárov na vývoj vlastných vysokopresných rakiet s doletom nad 2 000 kilometrov. V Nemecku a Holandsku sa navyše začnú v licencii vyrábať americké protilietadlové rakety Stinger a staré radary AWACS nahradia moderné švédske systémy Saab GlobalEye. Aliancia zároveň po rokoch výziev dosiahla konsenzus a plánuje prepojiť vojenské základne rozšírením potrubných sietí z čias studenej vojny smerom na východ do Poľska, pobaltských štátov, Rumunska, Bulharska a Turecka, čo by mohlo v priebehu dvoch dekád stáť až 30 miliárd dolárov. Na efektívne financovanie týchto aktivít v situácii, keď tradičné medzinárodné inštitúcie odmietajú úverovať vojenskú sféru, založili Kanada a Luxembursko spolu s ďalšími siedmimi krajinami vrátane Turecka a Ukrajiny Banku pre obranu, bezpečnosť a odolnosť (DSRB), ktorá premení politické záväzky na reálne výrobné kapacity.
Kľúčovým bodom obrannej stratégie na samite bolo oficiálne vyhlásenie Ruska za dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu, čo sprevádzalo oznámenie nových nákupov za vyše 50 miliárd dolárov. V rámci „Iniciatívy na odstrašenie na východnom krídle“ (EFDI) preto NATO spustí jednotný digitálny systém v reálnom čase s názvom Kill Web („Sieť ničenia“) na sledovanie pohybu ruských vojsk. Tento systém bude s pomocou umelej inteligencie integrovať dáta zo satelitov, dronov a senzorov, vďaka čomu velenie dokáže okamžite vyhodnotiť situáciu a vybrať najrýchlejší spôsob úderu pomocou UAV, delostrelectva či rakiet. Podľa majora armády USA Matta Blubaugha tento koncept pomôže veliteľom získať drahocenný čas a taktickú výhodu bez toho, aby nahrádzal reálnych vojakov. Súčasne na samotnej východnej hranici vznikne špeciálne obranné pásmo vybavené autonómnymi vozidlami, pozemnými robotmi a dronmi, ktoré sú určené na to, aby v prípade útoku vstúpili do boja ako prvé, ešte pred nasadením konvenčných pozemných vojsk, letectva či armády USA.
Čítajte viac
NATO
|
včera 10:23
Radarové oči, obrie transportéry a neúnavné drony: NATO prezbrojuje svoje nebo
NATO
|
včera 10:23
Napätie medzi alianciou a Moskvou sa vyostruje aj v oblasti jadrového odstrašovania, kde Kremeľ hrozí tvrdými protiopatreniami. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že ak susedné krajiny zrušia zákazy rozmiestnenia jadrových zbraní, Rusko prijme odvetné kroky na zabezpečenie svojich záujmov, čo podľa neho bezpečnosť týchto štátov naopak podstatne zníži. Táto reakcia nasledovala po tom, čo litovský parlament súhlasil s prerokovaním legislatívy, ktorá má z ústavy vypustiť zákaz rozmiestnenia jadrových zbraní, pričom litovský prezident Gitanas Nausėda potvrdil pripravenosť Vilniusu zapojiť sa do systému jadrového odstrašovania NATO v reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine. Podobný krok už urobilo Fínsko, kde k 1. júlu vstúpili do platnosti legislatívne zmeny v zákone o jadrovej energii, ktoré zrušili zákaz dovozu a rozmiestnenia jadrových zbraní. Fínsky minister obrany Antti Häkkänen však na hrozby z Moskvy reagoval s tým, že Helsinki sú na akúkoľvek odpoveď Ruska absolútne pripravené a nová legislatíva naopak znižuje riziko, že by sa Fínsko stalo terčom ruskej vojenskej aktivity.
Súvisiace články
