Bývalý hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj brzdí ukrajinský optimizmus

Západní vojenskí experti a politici začali v poslednom čase opatrne hovoriť o tom, že Ukrajina zrejme preberá iniciatívu v dynamike konfliktu, ak nie priamo na samotnom bojisku. Zosilnenie tlaku na Moskvu považujú za nevyhnutnú podmienku na to, aby bolo Rusko prinútené zasadnúť k rokovaniam o mierovom urovnaní. Veľvyslanec Ukrajiny v Spojenom kráľovstve Valerij Zalužnyj, ktorý stál na čele ukrajinských ozbrojených síl na začiatku vojny, vo svojom príspevku pre denník The Telegraph upozorňuje, že niektorí pozorovatelia dokonca označujú Rusko za faktického porazeného. Ako dôkaz blížiaceho sa konca konfliktu uvádzajú úspešné ukrajinské údery na logistické objekty, kriticky dôležitú infraštruktúru a neustále sa zhoršujúcu vojenskú situáciu Kremľa. Suchú interpretáciu udalostí cez optiku čiastkových úspechov však Zalužnyj považuje za nebezpečnú a nesprávnu.

Podľa bývalého hlavného veliteľa ukrajinskej armády je chybou hodnotiť situáciu bez pohľadu na celkový strategický obraz. Súčasný konflikt s rýchlo sa meniacou technologickou základňou totiž nie je vojnou rýchlych manévrov, ale klasickou opotrebovávacou vojnou, ktorá už neodmeňuje taktické víťazstvá tak ako v minulosti. Pokrok v oblasti technológií bezpilotných lietadiel, prostriedkov vysoko presných úderov a sledovacích systémov zásadne premenil bojisko, kvôli čomu sú rozhodujúce prelomy pre obidve bojujúce strany mimoriadne zložitou záležitosťou.

Zalužnyj síce uznáva vysokú efektivitu úderov, ktoré Ukrajina zasadzuje ruskej logistike a infraštruktúre, no zároveň zdôrazňuje, že tieto operácie si vyžadujú značné finančné náklady, sú technicky zložité a vyvolávajú tvrdé odvetné opatrenia. Rusko je podľa neho stále schopné vracať údery rovnakej alebo ešte väčšej sily, a preto ani jedna zo strán nemôže počítať s tým, že by táto forma vedenia vojny sama o sebe priniesla rozhodujúci strategický výsledok. Napriek týmto opatrným vojenským analýzam v politických kruhoch rezonuje optimizmus, čo potvrdil aj fínsky prezident Alexander Stubb. Ten pre Financial Times uviedol, že Ukrajina je v súčasnosti v lepšej vojenskej, politickej a finančnej situácii než kedykoľvek predtým. Stubb dodal, že dominancia Ukrajiny na bojisku je zrejmá pre všetkých vrátane amerických partnerov, čo zásadne zmenilo strategické pohľady aktérov, ktorí sa snažia vystupovať ako sprostredkovatelia v mierovom procese.

Ukrajinské mestá pod paľbou: Drony zasiahli mrakodrap v Kyjeve, balistické rakety pustošili Odesu

Ruské útoky z 8. júla 2026 zasiahli viacero ukrajinských miest a vyžiadali si desiatky obetí a zranených z radov civilného obyvateľstva, ako aj rozsiahle škody na infraštruktúre. V hlavnom meste Kyjev vlny náletov bezpilotných lietadiel prebiehali počas celej stredy, pričom letecký poplach bol od obeda vyhlásený až štyrikrát. Starosta Vitalij Kličko potvrdil tri obete a 13 zranených, z ktorých deväť muselo byť hospitalizovaných. Posledná štyridsaťminútová vlna priniesla zásah dronom do 25-poschodovej budovy v Desnianskom rajóne, kde začalo horieť najvyššie poschodie. Záchranári z budovy evakuovali dieťa s reznými ranami na tvári. Predchádzajúce útoky v tomto rajóne poškodili trojposchodový sklad, kde oheň zachvátil plochu 900 štvorcových metrov, a ďalší dron explodoval v blízkosti plynovej regulačnej stanice, pričom zranil dvoch zdravotníkov.

Odesa a jej okolie čelili večernému úderu ruských balistických rakiet, ktoré cielili na civilnú infraštruktúru vrátane jedného podniku a čerpacej stanice. Útok si vyžiadal štyroch mŕtvych a sedem zranených. Explózia spôsobila vážny požiar, ktorý sa rozšíril na osobné a nákladné automobily a linkový mikrobus. Šesť zranených osôb bolo hospitalizovaných, pričom dvaja muži vo veku 32 a 68 rokov zostávajú vo vážnom a stredne ťažkom stave. Zásah na mieste likvidovalo 58 záchranárov. Týmto útokom predchádzal nočný nálet dronov na juhu Odeskej oblasti, kde boli poškodené tri benzínky.

V Charkove ruská armáda pokračovala v cielenej kampani proti palivovej infraštruktúre a obytným štruktúram. V Ševčenkivskom obvode vykonali Rusi dvojitý útok dronmi na tú istú čerpaciu stanicu. Prvý zásah prišiel okolo 20:10 a spôsobil požiar a črepinové zranenie u jedného človeka. O necelé dve hodiny neskôr, o 21:54, zasiahol druhý dron rovnaké miesto priamo počas odstraňovania následkov prvého úderu. Primátor Ihor Terechov v súvislosti s týmito opakovanými rizikami opätovne vyzval obyvateľov, aby počas poplachov na čerpacie stanice nechodili.

Ešte masívnejšie následky mal útok na päťposchodový obytný dom v Nemyšľanskom obvode Charkova. Ruský úder tam čiastočne zničil piate poschodie budovy, poškodil dve autá a zapálil blízku hospodársku budovu. V dôsledku tohto ostreľovania zahynuli dvaja ľudia vo veku približne 60 rokov a celkový počet zranených sa v priebehu dňa vyšplhal až na 42 osôb. Medzi zranenými boli aj štyri deti – chlapci vo veku 3, 16 a 17 rokov a 12-ročná dievčina. Päť ľudí bolo prevezených do nemocnice, pričom jeden muž musel byť okamžite operovaný vo vážnom stave. Ďalších sedem civilistov bolo na mieste ošetrených s akútnou reakciou na stres.

Operácia Auchan a lov na tieňovú flotilu: Ukrajina paralyzuje ruské delostrelectvo aj zásobovanie Krymu

Ukrajinské ozbrojené sily zaznamenávajú výrazné úspechy v systematickom ničení ruskej ofenzívnej mašinérie, čo potvrdzujú najnovšie dáta z frontu aj vyhlásenia popredných vojenských predstaviteľov, informuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). V júni 2026 úspešne prebehla druhá fáza prísne utajovanej operácie Auchan, ktorej primárnym cieľom bolo eliminovať palebnú silu nepriateľského delostrelectva. Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov spresnil, že počas tejto fázy, uskutočnenej len pred niekoľkými týždňami, ukrajinské sily lokalizovali a zasiahli 231 cieľov ruského delostrelectva, pričom až 171 z nich kompletne zničili. Tento úspech umožnil najmä technologický pokrok, keďže Ukrajinci pre túto operáciu vyvinuli úplne nový typ špeciálnej munície prispôsobenej na likvidáciu moderných delostreleckých systémov. Prvá fáza operácie Auchan v lete 2025 dokázala na pol roka ochromiť mechanizované operácie okupantov v kľúčovom sektore bojiska a súčasný tlak tento trend len potvrdzuje. Podľa správ ukrajinského generálneho štábu počet zasiahnutých ruských delostreleckých systémov z mesiaca na mesiac prudko stúpa. Zatiaľ čo v marci 2026 išlo o 1 447 systémov, v apríli toto číslo vzrástlo na 1 834, v máji na 2 043 a v júni dosiahlo rekordných 2 053 zásahov. Celá operácia Auchan jasne demonštruje technologickú inováciu a vyzretosť ukrajinského taktického plánovania.

Paralelne s touto ofenzívou prebieha nemilosrdná kampaň na mori, kde Ukrajina systematicky odrezáva okupovaný Krym od dodávok pohonných hmôt. Sústavné ukrajinské údery stredného a dlhého dosahu na pozemné trasy totiž definitívne odstavili z prevádzky strategickú diaľnicu M-14 spájajúcu Rostov s Krymom. Hovorca ukrajinského námorníctva kapitán tretieho stupňa Dmytro Pletenčuk potvrdil, že Rusko bolo kvôli tomu nútené prejsť na vysoko rizikovú námornú prepravu paliva cez Azovské more z okupovaných prístavov Mariupol a Berďansk. Ukrajinské sily však na túto zmenu logistiky okamžite zareagovali masívnym poľom na ruské ropné tankery.

Veliteľ Síl bezpilotných systémov major Robert „Maďar“ Brovdi oznámil, že v noci zo 7. na 8. júla ukrajinské jednotky zasiahli v Azovskom mori deväť ruských palivových tankerov, pričom za posledných 72 hodín eliminovali celkovo 19 tankerov, jednu nákladnú loď a jeden trajekt. Najväčší zásah pritom utrpela takzvaná tieňová flotila, prostredníctvom ktorej Moskva obchádza medzinárodné sankcie. Bezpečnostná služba Ukrajiny potvrdila, že jej obávaný námorný dron Sea Baby úspešne zasiahol obrovský tanker Blue triedy Suezmax priamo pri pobreží okupovanej Jalty, čo je približne 263 kilometrov od frontovej línie. Iba noc predtým ukrajinské sily ochromili ďalších osem plavidiel tieňovej flotily vrátane tankerov Venera-3, Sanar-1, Sanar-17, Klimena, Teti, Alexei Savrasov, Ivan Cheremisinov a Penelopa. Výsledkom tejto koordinovanej kampane je kritický nedostatok benzínu a nafty na okupovanom polostrove, pričom ruská armáda naráža na neschopnosť ochrániť svoje strategické námorné koridory.

Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 8. júla 2026, zaznamenaných 268 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi, pričom najintenzívnejšími boli Pokrovský a Huljajpoľský smer. Ako informuje agentúra Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook o situácii k štvrtku 9. júla k 8:00. Nepriateľ podnikol dva raketové útoky s použitím šiestich rakiet a 87 leteckých útokov, počas ktorých zhodil 295 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 9 705 samovražedných dronov a vykonali 3 054 delostreleckých ostreľovaní, z toho 49-krát strieľali zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 414 820 (včera o 1 310) vojakov.

Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 72 z 94 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí útočníci útočili na Ukrajinu od večera 8. júla. Ako informuje agentúra Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na sociálnej sieti Telegram. Od stredy 8. júla 18:00 Rusi útočili dvomi balistickými raketami Iskander-M z dočasne okupovaného Krymu a 94 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed (vrátane prúdových), Gerbera, Italmas a imitačnými dronmi typu Parodija zo smerov: Brjansk, Millerovo, Orjol (RF), Hvardijske (Krym), a tiež z dočasne okupovaného Donecka. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy dvoch balistických rakiet a 19 útočných dronov v 13 lokalitách, a tiež pády zostrelených cieľov (trosiek) v štyroch lokalitách.