Kyjev opäť nespal: Ruské drony a rakety udreli na ukrajinskú metropolu

V noci na pondelok 6. júla vykonali ruské jednotky masívny útok na ukrajinské hlavné mesto a Kyjevskú oblasť, pri ktorom použili balistické a riadené strely, ako aj útočné drony. Podľa informácií Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny a miestnych úradov nasledovala po vyhlásení leteckého poplachu séria výbuchov, pričom v celom meste zasahovali jednotky protivzdušnej obrany. Útok prebiehal vo viacerých vlnách, keďže armáda okrem balistických rakiet detegovala aj ďalšie vysokorýchlostné ciele a skupinu bezpilotných lietadiel smerujúcich cez mesto Nižyn do Kyjevskej oblasti. Letecký poplach bol v metropole oficiálne odvolaný o 05:09 ráno.

Následky tohto úderu sú tragické. Podľa šéfa Kyjevskej mestskej vojenskej administratívy Timura Tkačenka zahynulo priamo v Kyjeve jedenásť ľudí a ďalších 46 osôb utrpelo zranenia (počet obetí a zranených pravdepodobne ešte narastie). Starosta Vitalij Kličko spresnil, že 14 zranených muselo byť hospitalizovaných, pričom medzi nimi boli aj dve deti. Záchranári na miestach tragédie pracovali celú noc a spod trosiek postupne vyťahovali obete. Útok zasiahol aj širší región, pričom šéf Kyjevskej oblastnej vojenskej administratívy Mykola Kalašnyk potvrdil jednu obeť a desať zranených v Bučanskom okrese. Šesť z nich previezli s črepinovými ranami a zlomeninami do nemocnice.

Trosky z rakiet a dronov spôsobili rozsiahle materiálne škody a požiare v niekoľkých mestských štvrtiach. V Podolskej štvrti na severozápade došlo k čiastočnému zničeniu bytového domu, kde na 7. až 9. poschodí zostali zablokovaní ľudia. Hasičom sa z neho podarilo úspešne evakuovať 15 osôb vrátane troch žien a šiestich detí. Požiare v tejto štvrti prepukli celkovo na štyroch rezidenčných lokalitách, poškodené boli aj garáže a horeli tam civilné vozidlá. V Darnyckej štvrti na juhovýchode zasiahli trosky obytné budovy na troch rôznych miestach, zatiaľ čo v Holosijivskej štvrti na juhozápade horel sklad, nebytový objekt a plamene zachvátili aj päťposchodovú budovu.

Okrem obytných štvrtí utrpela škody aj priemyselná infraštruktúra. Podľa správ z miestnych sociálnych sietí a neoficiálnych zdrojov došlo k zásahu a zničeniu budovy korporácie Roshen, pričom explózie boli hlásené aj v blízkosti obytných domov v štvrti Pozňaky. Na všetkých miestach incidentov pokračovali záchranné zložky v likvidácii požiarov a v odstraňovaní trosiek. Monitorovacie kanály po ukončení operácie uviedli, že ruské strategické bombardéry po splnení bojovej misie úspešne pristáli na svojej domovskej základni Oleňja.

Peskov: „Už to nie je špeciálna vojenská operácia, ale vojna“

Západ sa stal hlavným vinníkom toho, že takzvaná špeciálna vojenská operácia (ŠVO) na Ukrajine prerástla do vojny, ktorá trvá už piaty rok, vyhlásil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Podľa jeho slov by konflikt nenadobudol takéto rozmery, ak by Kyjev nedostával pomoc od Severoatlantickej aliancie, no v súčasnosti už prebieha skutočná vojna. Peskov v rozhovore s propagandistom Pavlom Zarubinom vysvetlil, že všetko síce začalo ako špeciálna vojenská operácia, no pokračuje to ako vojna, pretože za Kyjevom stojí Berlín, Paríž, Haag, Oslo a Washington. Krajiny NATO podľa neho pomáhajú ukrajinskej armáde navádzať zahraničné zbrane na ruské objekty prostredníctvom celej svojej infraštruktúry vrátane satelitov, pričom kyjevský režim je v týchto podmienkach schopný všetkého. Západní spojenci poskytujú Ozbrojeným silám Ukrajiny spravodajské informácie a podľa údajov Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku vyčlenili USA Ukrajine od začiatku ruskej invázie v roku 2022 do januára 2026 pomoc vo výške približne 114,6 miliardy eur, zatiaľ čo európske krajiny prispeli sumou približne 270 miliárd eur.

Tento konflikt, označovaný Kremľom ako ŠVO, trvá už dlhšie ako prvá svetová a Veľká vlastenecká vojna. Washingtonské Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) odhadovalo, že do júna 2026 dosiahli ruské straty 1,4 milióna ľudí, z čoho až 450 000 predstavujú zabití, pričom do 3. júla 2026 sa podarilo menovite identifikovať viac ako 230 600 padlých. Počet mŕtvych ruských vojakov na Ukrajine už viac ako deväťnásobne prevyšuje všetky straty Sovietskeho zväzu a Ruskej federácie vo vojnách po roku 1945. V prvej polovici roku 2026 pritom pomer strát medzi Ruskom a Ukrajinou podľa údajov CSIS vzrástol na 8:1, čo je výrazný nárast v porovnaní s pomerom 2:1 až 3:1 počas väčšiny trvania vojny. Podľa odhadov analytikov dokázali ukrajinské sily – z veľkej časti vďaka masívnemu nasadeniu bezpilotných lietadiel – mesačne vyradiť z prevádzky 30 000 až 34 000 ruských vojakov. Toto číslo prevyšuje tempo náboru nových zmluvných vojakov v Rusku, ktoré sa pohybovalo na úrovni približne 27 000 osôb mesačne.

Napriek gigantickým stratám sa ofenzíva Ruskej federácie podľa údajov výskumníkov v súčasnosti prakticky zastavila. Priemerná rýchlosť postupu v Doneckej oblasti sa pohybuje na úrovni iba 50 až 90 metrov za dvadsaťštyri hodín, čo predstavuje jedno z najnižších temp ofenzívy vo vojnách za posledné storočie. Na jar 2026 navyše vojská Ruskej federácie prvýkrát od augusta 2024 stratili viac územia, než stihli obsadiť, keď v apríli a máji predstavovali čisté straty územia približne 400 kilometrov štvorcových. V súčasnosti sa pod kontrolou Ruska nachádza približne 118 000 kilometrov štvorcových, čo predstavuje zhruba 20 % rozlohy Ukrajiny, pričom 75 000 kilometrov štvorcových z tohto územia bolo obsadených po invázii z februára 2022.

V Rusku posilňujú ochranu kritickej infraštruktúry pred ukrajinskými dronovými útokmi

Ruský štátny energetický operátor Gazprom uzavrel s Ministerstvom obrany Ruskej federácie dohodu o vytvorení mobilných palebných skupín, ktorých primárnou úlohou bude hliadkovanie a ochrana objektov plynárenskej infraštruktúry. Informácie o tejto dohode získalo nemecké ruské opozičné médium Echo z interných dokumentov spoločnosti. Podpísaná zmluva sa zásadne líši od štandardného kontraktu na výkon vojenskej služby, pretože je koncipovaná ako dohoda o zotrvaní v mobilizačnej rezerve na obdobie troch rokov. Tento formát umožňuje záujemcom skĺbiť pôsobenie v obranných skupinách s ich hlavným civilným zamestnaním. Po uplynutí trojročnej lehoty budú mať rezervisti možnosť zmluvu predĺžiť na ďalších päť alebo tri roky, prípadne na kratší čas, pokiaľ sa bude blížiť ich veková hranica pre službu v zálohe.

Záujemcovia o službu v týchto špeciálnych tímoch budú musieť úspešne absolvovať lekársku komisiu, prejsť dôkladným výberovým procesom a následne absolvovať dvojmesačný vojenský výcvik. Počas tohto dvojmesačného tréningu sa zamestnávateľ zaväzuje zachovať im pracovné miesto a Gazprom im bude vyplácať mesačnú kompenzáciu a priemernú mzdu vo výške 200 000 rubľov (približne 2 598 USD). K tomu rezervistom prináležia plat a ďalšie odmeny od ministerstva obrany za samotné zotrvanie v rezerve a účasť na cvičeniach. Ochrana kriticky dôležitých energetických uzlov a iných objektov verejnej infraštruktúry bude prebiehať len v rámci hraníc domovského regiónu, v ktorom rezervista zmluvu podpísal.

Tento krok nadväzuje na širšie legislatívne zmeny a plány v Rusku, keďže už v apríli 2026 úrady Leningradskej oblasti avizovali zámery vytvárať mobilné palebné skupiny z rezervistov na ochranu podnikov pred dronmi. V máji 2026 navyše súkromné spoločnosti v Rusku dostali povolenie nakupovať veľkokalibrové zbrane, protilietadlové delostrelecké systémy a technické prostriedky rádioelektronického boja (REB) na obranu pred útokmi bezpilotných lietadiel. Samotná mobilizačná rezerva ruských ozbrojených síl funguje na dobrovoľnej zmluvnej báze a koncom roka 2025 bol prijatý zákon, ktorý na základe rozhodnutia prezidenta povoľuje povolávať záložníkov na špeciálne cvičenia nad rámec bežných previerok. Inšpiráciou pre tieto kroky je aj situácia na Ukrajine, kde sa mobilné palebné skupiny vyzbrojené stíhacími dronmi aktívne a úspešne využívajú na elimináciu útokov.

Vytváranie týchto skupín reflektuje hlbšie strategické problémy Ruska, ktoré dlhodobo čelí narastajúcim ťažkostiam s prerozdeľovaním živej sily v snahe vybudovať robustný dáždnik protivzdušnej obrany nad svojím obrovským zázemím. Nábor do mobilných palebných skupín realizujú aj iné zložky, pričom ruská Nevská dobrovoľnícka prieskumná a útočná brigáda (Ruský dobrovoľnícky zbor) začiatkom júla 2026 oznámila nábor ľudí na obranu pred ukrajinskými údermi dronov dlhého dosahu. Podľa ruských vojenských blogerov sú do podobných operácií nad okupovaným Krymom zapojené dokonca aj zložky ruskej 810. brigády námornej pechoty Čiernomorskej flotily.

Ruskí milblogeri zároveň upozorňujú, že krajina nedokáže stabilizovať prebiehajúcu palivovú krízu, kým nevybuduje komplexný systém protivzdušnej obrany schopný čeliť ukrajinským vzdušným hrozbám, keďže neustále opravy poškodených ropných rafinérií sú kvôli opakovaným úderom neúčinné. Nasadenie jednotiek ako Nevská brigáda alebo 810. brigáda námornej pechoty, ktoré predtým v priebehu roka 2026 operovali priamo na fronte v oblastiach Kramatorsk-Družkivka či v smere na Sumy, na obranu zázemia potvrdzuje, že Rusko má protichodné personálne požiadavky. Snaha generovať sily súčasne pre frontovú líniu aj pre ochranu vnútrozemia bude pravdepodobne naďalej výrazne vyčerpávať náborové kapacity a oslabovať celkové personálne stavy v ruskej armáde.

Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 5. júla2026, zaznamenaných 256 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Ako informuje agentúra Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k 8:00 hod. dňa 6. júla. Nepriateľ vykonal 96 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 292 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 8 825 samovražedných dronov a vykonali 2 913 delostreleckých ostreľovaní, z toho 37 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 411 050 (včera o 1 420) vojakov.

Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 37 rakiet a 326 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí útočníci útočili na Ukrajinu od večera 5. júla. Ako informuje agentúra Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na Telegrame. Podľa údajov armády od nedeľňajšej 18:00 hod. dňa 5. júla nepriateľ uskutočnil masívny kombinovaný úder na Ukrajinu s využitím útočných bezpilotných lietadiel, ako aj rakiet vzdušného, pozemného a námorného bázovania rôznych typov. Hlavným smerom úderu bol Kyjev. Rádiotechnické vojsko Vzdušných síl celkovo zaznamenalo 419 prostriedkov vzdušného napadnutia – 68 rakiet a 351 bezpilotných lietadiel:

• 6 protilodných rakiet 3M22 Zirkón/Onyx (oblasti štartu – Kurská oblasť);

• 23 balistických rakiet Iskander-M/S-400 (oblasti štartu – Brjanská, Orjolská, Kurská oblasť);

• 33 striel s plochou dráhou letu Ch-101 (oblasti štartu – Vologdská oblasť);

• 6 striel s plochou dráhou letu Kalibr (oblasť štartu – Novorossijsk);

• 351 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed, Gerbera, Italmas a imitačných dronov typu Parodija (zo smerov: Šatalovo, Brjansk, Kursk, Orjol, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko), ako aj z dočasne okupovaného Donecka).

Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl. Podľa predbežných údajov k pondelňajšej 08:30 hod. dňa 6. júla protivzdušná obrana zostrelila / potlačila 363 cieľov – 37 rakiet a 326 bezpilotných lietadiel:

• 31 striel s plochou dráhou letu Ch-101;

• 6 striel s plochou dráhou letu Kalibr;

• 326 bezpilotných lietadiel.

Podľa predbežných informácií bolo k 8:30 hod. zaznamenaných 29 zásahov balistickými (vrátane protilodných) raketami a 18 útočnými bezpilotnými lietadlami v 34 lokalitách, ako aj pády zostrelených bezpilotných lietadiel (ich trosiek) v 16 lokalitách.