Na ukrajinskom fronte sa deje tichý obrat, rozhodnúť sa však môže inde. Analýza ukazuje možný koniec vojny

Autori rozsiahlej analýzy Seth G. Jones a Riley McCabe uvádzajú, že ruská armáda od začiatku plnohodnotnej invázie vo februári 2022 do júna 2026 utrpela približne 1,4 milióna bojových strát vrátane zabitých, zranených a nezvestných.

Počty padlých

Počet ruských padlých CSIS odhaduje na 400 000 až 450 000. Podľa analýzy ide o mimoriadne vysoké čísla. Ruské bojové úmrtia na Ukrajine majú byť viac než štvornásobne vyššie ako všetky americké bojové straty vo všetkých vojnách od druhej svetovej vojny dokopy a viac než deväťnásobne vyššie ako všetky sovietske a ruské vojnové straty od roku 1945.

Ruské mesačné straty v roku 2026 sa podľa CSIS pohybovali nad hranicou 30 000 vojakov, zatiaľ čo nábor dosahoval približne 27 000 nových regrútov mesačne. Pomer ruských a ukrajinských strát sa mal v prvej polovici roka 2026 zvýšiť takmer na 8:1, hoci počas veľkej časti vojny sa pohyboval medzi 2:1 a 3:1. Ukrajinské straty CSIS odhaduje na 525 000 až 625 000 zabitých, zranených a nezvestných, z toho 125 000 až 150 000 padlých.

Británia v apríli v OBSE uvádzala približne 1,3 milióna ruských strát a viac než 30-tisíc strát mesačne začiatkom roka 2026.

Nezávislé ruské médiá Mediazona a Meduza vo svojom najnovšom celkovom štatistickom odhade uvádzajú približne 352-tisíc zabitých ruských mužov vo veku 18 až 59 rokov od začiatku invázie do konca roka 2025. Ide o odhad založený najmä na ruskom registri dedičských konaní a na zozname potvrdených mien. Aktuálnejší je menný zoznam Mediazony, BBC Russian a dobrovoľníkov, ktorý k 3. júlu 2026 obsahoval približne 230 600 potvrdených ruských padlých. Tento zoznam je však len dolnou hranicou, keďže zachytáva iba úmrtia overiteľné z otvorených zdrojov.

Pätina Ukrajiny, ale bez víťazného tempa

Analýza zároveň tvrdí, že ruská územná kontrola na Ukrajine sa na jar 2026 zmenšila. V apríli a máji ruské sily stratili viac územia, než získali, čo znamenalo čistú stratu približne 400 štvorcových kilometrov. Išlo o prvé mesačné čisté straty Ruska od augusta 2024.

Rusko podľa CSIS stále kontroluje približne 118 000 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, teda asi 20 percent krajiny. Do tejto plochy patrí Krym aj časti Donbasu obsadené pred rokom 2022. Od februára 2022 Rusko obsadilo približne 75 000 štvorcových kilometrov, čo predstavuje asi 12 percent Ukrajiny.

Postup ruských jednotiek je mimoriadne pomalý. Pri Kosťantynivke dosahoval v priemere približne 50 metrov denne, pri Pokrovsku 70 metrov denne a pri Sloviansku 90 metrov denne. CSIS to označuje za jedno z najpomalších temp postupu v moderných vojnách za posledné storočie.

Po dobytí Avdijivky vo februári 2024 sa ruské sily presúvali smerom na Pokrovsk, dôležitý logistický uzol ukrajinskej obrany na východe. Podľa analýzy ho ovládli koncom januára 2026 po takmer dvoch rokoch bojov. Za toto obdobie postúpili približne o 50 kilometrov, teda v priemere asi 70 metrov denne.

Front sa zmenil. Rusko nepadá

CSIS vysvetľuje pomalý postup výhodami obrancu. Husté mínové polia, opevnenia, delostrelectvo a nasýtenie frontu dronmi vytvárajú v okolí frontovej línie zónu širokú viac než 20 až 40 kilometrov, v ktorej je mimoriadne nebezpečné sústreďovať pechotu a obrnenú techniku. V niektorých odhadoch citovaných analýzou majú viac než 90 percent ruských strát spôsobovať zásahy dronmi, nie priame strety vojakov.

Iní analytici preto upozorňujú, že slabé tempo ruského postupu nemožno zamieňať za bezprostredný vojenský rozpad. RUSI interpretuje ruskú stratégiu skôr ako dlhodobý pokus vyčerpať Ukrajinu a jej podporovateľov. Aj pri vysokých stratách a nízkej efektivite si Moskva zachováva schopnosť vytvárať lokálny tlak, najmä tam, kde dokáže kombinovať početnú pechotu, delostrelectvo, kĺzavé bomby, drony a útoky na logistiku.

Ruské velenie podľa CSIS často využíva malé skupiny pechoty, podporované FPV dronmi, delostrelectvom, kĺzavými bombami a ďalšími zbraňami, aby opotrebovalo ukrajinské línie. Tieto jednotky majú neraz postupovať s cieľom vyvolať ukrajinskú paľbu a odhaliť obranné pozície, ktoré sú potom zasiahnuté ďalšími prostriedkami. Analýza spája vysoké ruské straty aj so slabým výcvikom, korupciou, nízkou morálkou a neschopnosťou efektívne viesť kombinované operácie.

Putin sa nevzdal starej predstavy

Politické ciele Moskvy sa podľa CSIS nezmenili. Prezident Vladimir Putin sa má naďalej usilovať o návrat Ukrajiny do ruskej sféry vplyvu a jej podriadenie, či už vojenským dobytím a anexiou, alebo dosadením proruského vedenia v Kyjeve. Autori pripomínajú aj Putinovu tézu, že Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ – jeden celok“, ktorú označujú za nepravdivú; vojna podľa nich ukrajinskú identitu naopak posilnila.

Významnú úlohu v roku 2026 zohráva ukrajinská kampaň úderov na ruské vojenské a ekonomické ciele. CSIS analyzovalo viac než 20 000 incidentov zahŕňajúcich ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru, priemyselné závody, logistické trasy, muničné sklady, vojenské základne, veliteľské stanovištia, lode, lietadlá, radary, systémy protivzdušnej obrany a zariadenia elektronického boja.

Ukrajina podľa analýzy zasiahla aj hlboké ruské zázemie vrátane Moskvy, Petrohradu a leteckej základne Ukrainka, vzdialenej viac než 6 000 kilometrov od Kyjeva. Tieto útoky mali znižovať rafinačnú kapacitu Ruska, spôsobovať nedostatok benzínu v niektorých oblastiach, narúšať logistiku a zásobovanie, oslabovať priemyselnú výrobu a výrazne obmedziť úlohu ruskej flotily vo vojne. CSIS však zároveň upozorňuje, že ukrajinské údery ruskú vojnovú mašinériu úplne neochromili.

Dronová vojna už nie je len o lacných FPV

Dôležitou súčasťou ukrajinskej stratégie sú podľa CSIS drony s podporou umelej inteligencie. Analýza spomína napríklad autonómny útočný dron Hornet s cenou približne 6 000 dolárov a dosahom do 150 kilometrov, ktorý má využívať umelú inteligenciu na analýzu živého videa, rozpoznávanie cieľov, odhaľovanie makiet a navádzanie v záverečnej fáze letu.

Vývoj dronovej vojny preto nemožno zužovať len na príchod umelej inteligencie. Ukrajinské zlepšenie podľa viacerých expertov súvisí aj s tým, ako rýchlo dokáže prepájať prieskum, FPV drony, delostrelectvo, pechotu a spracovanie dát. Rusko sa zároveň snaží tento náskok zmenšiť cez inštitucionalizáciu vlastného dronového ekosystému, najmä cez centrum Rubikon, ktoré má spájať výcvik, testovanie, nákup a nasadenie bezpilotných systémov.

Písali sme

Na Ukrajine sa objavila zbraň, ktorá vzbudila pozornosť. Projekt exšéfa Googlu môže byť prelomový

Zbrane | pred 2 mesiacmi | 77

Rusko sa však podľa autorov tiež prispôsobuje. Zlepšuje schopnosti v elektronickom boji a v používaní dronov, pričom CSIS vyzdvihuje najmä centrum Rubikon pre pokročilé bezpilotné systémy. Analýza zároveň upozorňuje, že Moskva pokračuje v útokoch na ukrajinské civilné aj vojenské ciele a využíva obmedzené zásoby ukrajinskej protivzdušnej obrany. Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat to prirovnal k brankárovi: „Brankár stojí v bráne a zrazu naňho letí desať lôpt naraz. Nemôže chytiť všetky.“

Ukrajina našla cestu za ruské línie

Vojna čoraz viac dolieha aj na samotné Rusko. Bežní Rusi čelia slabnúcej ekonomike, rastúcim cenám potravín a ďalších výdavkov, zvyšovaniu daní, internetovým obmedzeniam a tvrdému potláčaniu slobody prejavu. Ukrajinské drony a rakety zasiahli nielen pohraničné regióny ako Belgorod, Briansk a Kursk, ale aj veľké mestá vrátane Moskvy a Petrohradu. Pod mimoriadnym tlakom je aj Krym, kde útoky narušili dodávky paliva, spôsobili výpadky elektriny a viedli k zatváraniu letných táborov a pláží.

Čítajte viac

Najväčšia výhoda Ruska sa stala jeho pascou. Ako sa vojna predrala až za Ural?

Vojny | pred 5 dňami | 34

Údery na energetiku majú podľa viacerých zdrojov čoraz viditeľnejší ekonomický efekt. Reuters v júni opisoval rastúce problémy s palivom v ruských regiónoch, výpadky na čerpacích staniciach a tlak na ceny benzínu. Putin zároveň priznal regionálne nedostatky paliva, hoci ich označoval za riešiteľné. Tempo ukrajinských zásahov na rafinérie v roku 2026 výrazne vzrástlo, čo z kampane robí nielen vojenský, ale aj ekonomický nástroj nátlaku.

Koniec vojny nemusí prísť ako víťazstvo

Ekonomický obraz Ruska však nie je obrazom okamžitého kolapsu. SIPRI odhadol ruské vojenské výdavky za rok 2025 na 190 miliárd dolárov, čo predstavovalo 7,5 percenta HDP. Reuters zároveň upozornil na slabý rast, vysoký deficit a tlak vojenských výdavkov na verejné financie. Ruský štát tak vojnu stále dokáže financovať, no za cenu zhoršujúcej sa odolnosti ekonomiky.

Záver analýzy je, že vojna naďalej zvýhodňuje obrancu. Rusko má problém dosiahnuť rýchly prielom, no Ukrajina zároveň čelí ťažkostiam pri oslobodzovaní okupovaných území vrátane Krymu a častí Donbasu. CSIS preto označuje za možný výsledok patovú situáciu vedúcu k mierovej dohode alebo prímeriu. Autori tvrdia, že Európa a Spojené štáty by mali zvýšiť vojenské aj ekonomické náklady Moskvy, pokračovať v pomoci Ukrajine, posilniť najmä protivzdušnú obranu a pritvrdiť sankcie voči ruským ropným príjmom a takzvanej tieňovej flotile tankerov.

diskusia

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem