Na Ukrajine sa objavila zbraň, ktorá vzbudila pozornosť. Projekt exšéfa Googlu môže byť prelomový

Azov menoval konkrétne smery Zuhres, Andriivka, Starobeševe, Horlivka, Lysyčansk a donecký okruh. Vo vlastnej správe tvrdí, že doterajší pocit „beztrestnosti sa skončil“ a že pri Donecku už pre Rusov neexistuje bezpečné tylové pásmo.

Niekoľko dní skôr ukrajinský generálny štáb oznámil aj úder na sklad ruských útočných dronov pri doneckom letisku. Cieľ mali zasiahnuť strely SCALP a navádzané bomby GBU-39.

Analytici Critical Threats 8. apríla upozornili, že ukrajinské zásahy proti doneckému letisku a dronovým repetítorom (technické zariadenie, ktoré funguje ako „predlžovačka“ signálu pozn. red.) v okupovanom Kryme obmedzili ruskú schopnosť vypúšťať veľké súbežné vlny dronov. V ich hodnotení sa priamo uvádza, že takéto útoky zasiahli ruskú schopnosť štartovať až 1 000 dronov naraz a prinútili Moskvu rozťahovať štarty počas dňa. Ešte 23. a 24. marca pritom Rusko podľa ISW vypustilo proti Ukrajine takmer 1 000 dronov a striel v rámci jednej predĺženej údernej série.

Donecké letisko je v tomto smere kľúčové. Rusko z neho podľa otvorených zdrojov urobilo predsunuté zázemie pre dronové operácie, čo skracovalo reakčný čas ukrajinskej protivzdušnej obrany, ale zároveň z neho robilo zraniteľný cieľ.

Do tohto rámca zapadajú aj čísla, ktoré 9. apríla zverejnil hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj. Podľa nich ukrajinské sily v marci vykonali viac než 350 stredných úderov v hĺbke 30 až 120 kilometrov za ruskými líniami. Z toho 143 smerovalo proti logistickým objektom a skladom a 52 proti veliteľským stanoviskám.

Zmyslom týchto útokov je rozbiť rytmus ruskej logistiky, narušiť tylové zázemie a zasiahnuť infraštruktúru, z ktorej sa vedú vzdušné útoky proti Ukrajine.

Drony s viacstupňovou umelou inteligenciou

Pozornosť vzbudila aj technológia použitá pri týchto zásahoch. Podľa informácií novinára Juliana Röpckeka z BILDu Azov používal útočné drony Hornet (Sršeň) s viacstupňovou AI (umelou inteligenciou) identifikáciou cieľov.

Na videozázname jednotky Azov je zreteľne vidieť fungovanie technológie. Drony s viacstupňovým systémom zameriavania cieľov útočia na ruské vojenské nákladné autá typov Kamaz a Ural. Na videu vidíme niekoľko farebných označení cieľov. Zelená: automaticky označuje potenciálne objekty. Fialová: zvýrazňuje predvolené alebo predurčené ciele. Červená: označuje ciele, ktoré operátor schválil na útok. Dron na ne potom automaticky naletí a zničí ich.

Hornet nie je bežný FPV dron, ale systém spájaný s navádzaním pomocou AI a útokmi hlboko v tyle. Podľa BILDu a materiálov Azovu dron používa na spojenie s operátorom satelitnú sieť Starlink a v obraze pracuje s digitálnym označovaním cieľov pred finálnym potvrdením útoku.

Medializované parametre Hornetu hovoria o dosahu približne do 100 kilometrov, v niektorých neoverených správach až 100 až 150 kilometrov, o bojovej hlavici okolo piatich kilogramov a o cene pod 5-tisíc dolárov za kus. Presne tieto čísla sú však zatiaľ najmä novinárskymi tvrdeniami odvodenými od anonymných zdrojov.

Projekt bývalého šéfa Googlu

Najnovšia verzia kamikadze dronu Hornet pochádza z ukrajinsko-amerického Project Eagle. BILD projekt opisuje ako iniciatívu zameranú na vývoj autonómnych a AI-podporovaných dronových systémov pre moderné vedenie vojny. Za projektom má podľa denníka stáť Eric Schmidt, bývalý generálny riaditeľ Googlu a súčasný CEO Swift Beat, ktorý okolo neho sústredil inžinierov a špecialistov z veľkých technologických a leteckých firiem, vrátane Google, Apple a SpaceX. Podľa BILDu má Hornet využívať umelú inteligenciu na rozpoznávanie a klasifikáciu cieľov a cez satelitnú sieť Starlink prenášať operátorovi obraz až do poslednej fázy útoku.

Na väzbu na Erica Schmidta a firmu Swift Beat existuje aj oficiálna ukrajinská stopa. Kancelária prezidenta vlani uviedla, že memorandum podpísali minister obrany Rustem Umerov a Eric Schmidt, pričom dohoda ráta s prioritnými dodávkami moderných dronov pre Ukrajinu, vrátane interceptorov, kvadrokoptér a strednej triedy strike systémov.

Cieľ: priama bojová výhoda na fronte

Samotná logika AI na bojisku je pritom už dobre zdokumentovaná. Reuters vlani písal o ukrajinských pilotoch, ktorí používajú zacielenie s pomocou umelej inteligencie pri silnom rušení, a jeden z nich povedal, že bez ďalšieho usmernenia by cieľ jednoducho nezasiahol.

Reuters zároveň uviedol, že po uzamknutí obrazu cieľa môžu niektoré drony pokračovať k zásahu aj po strate spojenia. Ukrajina pritom podľa agentúry tvrdí, že konečné rozhodnutie o útoku musí stále urobiť človek, nie algoritmus.

Presne takto opisuje súčasný stav aj analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Think-tank hovorí o čiastočnej autonómii, ktorá má znižovať priamu prítomnosť vojakov v boji, ale pri použití zbrane má zostať kritická ľudská kontrola.

Ukrajinské ministerstvo obrany 17. marca navyše oznámilo vznik centra Defense AI Center A1 ako prvého rezortného centra excelentnosti zameraného na integráciu umelej inteligencie do obrany a moderného vedenia vojny.

Ministerstvo 18. apríla spresnilo, že A1 má analyzovať dáta z bojiska, predpovedať kroky nepriateľa, vyvíjať AI pre drony a robotické platformy schopné fungovať bez GPS a pod vplyvom REB a prepájať tieto systémy do jednotnej bojovej siete. Prakticky ide presne o tie oblasti, ktoré sa spájajú aj s útokmi na logistiku v tyle.

Britská vláda zároveň potvrdila, že tento AI hub podporí sumou 500-tisíc libier (približne 575-tisíc eur). Londýn otvorene uviedol, že cieľom je dostať AI v ukrajinskom rezorte obrany na úroveň, ktorá prinesie priamu bojovú výhodu na fronte.