videá

Pred samitom NATO v Ankare Trump posiela NATO miliardový dolárový účet

Donald Trump otvorene vyhlásil, že Washington garantuje ochranu ostatných štátov bez toho, aby z toho mal akýkoľvek vlastný prospech, pričom výdavky kľúčových európskych partnerov označil za smiešne.

odoberať
Google News
zdieľať

Severoatlantická aliancia sa ocitá na prahu zásadného momentu, ktorý môže navždy zmeniť bezpečnostnú architektúru starého kontinentu. Len niekoľko dní pred kľúčovým samitom NATO v Ankare, naplánovaným na 7. a 8. júla 2026, odpálil americký prezident Donald Trump ďalšiu zo svojich rétorických bômb. Na sociálnej sieti Truth podrobil európskych spojencov ostrej kritike a predložil im neúprosný finančný účet za posledné desaťročie. Podľa jeho slov minuli Spojené štáty od roku 2014 do roku 2025 na obranu aliancie astronomických 999 miliárd dolárov, čo je s obrovským náskokom viac než ktorákoľvek iná krajina. Trump otvorene vyhlásil, že Washington garantuje ochranu ostatných štátov bez toho, aby z toho mal akýkoľvek vlastný prospech, pričom výdavky kľúčových európskych partnerov, ako sú Spojené kráľovstvo s 90,5 miliardami, Francúzsko so 66,5 miliardami či Taliansko s necelými 49 miliardami dolárov, označil za smiešne.

Hoci bruselské štatistiky mierne korigujú Trumpove vyhlásenia a odhadujú americké výdavky na rok 2025 na 980 miliárd dolárov, podstata problému zostáva rovnaká. Finančný vklad Washingtonu stále prevyšuje obranné rozpočty zvyšných tridsiatich spojencov dohromady. Napätie pred blížiacim sa stretnutím v Turecku umocňujú aj hlboké nezhody ohľadom odmietnutia Európy pripojiť sa k USA v prípadnom konflikte s Iránom, pretrvávajúci spor o Grónsko a dlhé mesiace Trumpových hrozieb o úplnom odchode z radov organizácie. Diplomatické kuloáre preto hovoria o samite ako o momente zúčtovania, kedy Európania budú musieť dokázať, že dokážu splniť minuloročný záväzok z Haagu a zvýšiť svoje obranné výdavky na úroveň 3,5 % HDP. Medzitým americká strana jasne signalizuje, že v oblasti konvenčnej obrany je rad na Európe a generálny tajomník NATO Mark Rutte situáciu upokojuje. V rozhovore pre Handelsblatt ubezpečil, že aliancii rozpad nehrozí a Trumpovo správanie vníma ako formu priateľského povzbudenia, ktoré úspešne prinútilo európske štáty brať vlastnú bezpečnosť vážnejšie. Rutte zároveň zdôraznil, že kolektívna sila aliancie zostáva obrovská a Vladimir Putin, ktorý aktuálne čelí vnútorným problémom v Rusku, si útok na tak silného protivníka nedovolí.

Za oponou politických deklarácií sa však odohráva oveľa dramatickejší súboj o reálnu prítomnosť amerických vojakov na európskej pôde. Exkluzívne zistenia denníka Wall Street Journal odhalili, že hypotéza o radikálnom obmedzení amerického vojenského kontingentu v Európe už dávno opustila teoretické stoly analytikov. Americký minister obrany Pete Hegseth mal totiž v júni na zasadnutí v Bruseli pripravené šokujúce vyhlásenie, v ktorom chcel spojencom oznámiť masívne škrty v počtoch nasadených vojakov na kontinente. Tento plán bol nakoniec v hodine dvanástej zablokovaný po dramatickom zásahu ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ďalších vysokopostavených vládnych úradníkov. Tento ostrý stret odhalil hlbokú názorovú priepasť priamo vo vnútri Bieleho domu, kde diplomatické krídlo nateraz zatiahlo záchrannú brzdu pred unáhlenými krokmi. Pentagón nakoniec situáciu navonok uhladil vyhlásením, že minister Hegseth chcel iba zosúladiť svoje posolstvo s agendou prezidenta, pričom namiesto okamžitého sťahovania jednotiek oznámil len spustenie polročnej revízie americkej vojenskej prítomnosti, čo Trumpovi ponecháva voľné ruky pre ďalšie vyjednávanie.

Hegsethova tvrdá línia pritom mala nadviazať na už zrealizované a pre Európu veľmi nepríjemné kroky, akými boli zrušenie nasadenia obrnenej brigády v Poľsku či stiahnutie pešej brigády z Rumunska. Skutočným motorom týchto zmien je však monumentálny posun v globálnej stratégii Washingtonu, ktorý presadzuje Hegseth spolu so svojím hlavným poradcom Elbridgeom Colbym. Obaja muži už mesiace otvorene deklarujú, že Spojené Antiky musia drasticky znížiť svoje stále záväzky na európskom bojisku a presunúť obmedzené vojenské zdroje do Indo-Pacifiku, kde sa odohráva kľúčový geopolitický zápas s Čínou. Hoci vojna na Ukrajine zostáva pre európske hlavné mestá absolútnou prioritou, pre strategické plánovanie Pentagónu predstavuje dominujúcu výzvu nasledujúceho desaťročia práve Peking. Táto filozofia sa dokonale pretína s Trumpovou dlhodobou víziou, no samotná americká administratíva naráža na odpor na domácej pôde. Plány na rýchly odchod vojsk vyvolávajú paniku nielen v Európe, ktorá je napriek urýchlenému prezbrojovaniu stále kriticky závislá od amerických kapacít, ale aj v samotnom americkom Kongrese. Predstavitelia republikánov i demokratov sa preto v obave z bezpečnostného vákua v Európe aktuálne pokúšajú prijať zákon, ktorý by akékoľvek znižovanie počtu amerických vojakov bez predchádzajúceho nezávislého vojenského zhodnotenia striktne zakázal.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie