videá

Pragmatická Al-Káida vs. agresívny Islamský štát: Súboj o nadvládu nad západnou Afrikou

Na jednej strane v Saheli pôsobí Skupina na podporu islamu a moslimov, známa pod skratkou JNIM, ktorá je pevne napojená na sieť Al-Káida. Proti nej stoja rôzne dravé odnože tyv. Islamského štátu, predovšetkým Provincia Sahel a Provincia západná Afrika.

včera 10:34
odoberať
Google News
zdieľať

Globálna mapa terorizmu prechádza v súčasnosti zásadnou prestavbou, ktorá sa odohráva zväčša mimo hlavnej pozornosti západných médií a verejnosti. Kým v minulých dekádach sa medzinárodné spoločenstvo sústreďovalo predovšetkým na Blízky východ, najmä na Irak a Sýriu, kde teroristická organizácia Islamský štát v roku 2014 vyhlásila svoj takzvaný kalifát pred jeho následnou vojenskou porážkou, dnes je táto optika už úplne zastaraná. Novým epicentrom a hlavným priestorom pre rozvoj globálneho džihádizmu sa stala Afrika, pričom jej strategické jadro dnes tvorí nepokojný región Sahelu. Práve v tejto oblasti sa rozhorela otvorená a mimoriadne brutálna vojna o moc a vplyv medzi dvoma najväčšími a konkurenčnými prúdmi svetového terorizmu, píše francúzsky portál Enderi.

Mapa regiónu Sahelu v Afrike Mapa regiónu Sahelu v Afrike

Podľa popredného odborníka a novinára Wassima Nasra je Sahel v súčasnosti dejiskom neľútostného konfliktu. Na jednej strane v ňom pôsobí Skupina na podporu islamu a moslimov, známa pod skratkou JNIM, ktorá je pevne napojená na sieť Al-Káida. Proti nej stoja rôzne dravé odnože tzv. Islamského štátu, predovšetkým Provincia Sahel a Provincia západná Afrika. Táto hlboká rivalita už dávno prerástla teoretické ideologické nezhody a premenila sa na priamy vojenský boj. Teroristické frakcie medzi sebou tvrdo zápasia o kontrolu nad strategickými územiami, kľúčovými logistickými trasami a v neposlednom rade o nadvládu nad miestnym obyvateľstvom.

Vzájomné zrážky medzi týmito skupinami sa v posledných mesiacoch dramaticky zintenzívnili. Táto vnútorná vojna medzi radikálmi má však paradoxne za následok to, že obe strany si v regióne upevňujú svoje postavenie. Každá z nich sa totiž snaží miestnym ľuďom aj vonkajšiemu svetu demonštrovať svoju silu, schopnosť reálne vládnuť, efektívne verbovať nových bojovníkov a dlhodobo kontrolovať rozsiahle územia, na ktorých oficiálne štátne orgány len veľmi sťažka presadzujú svoju autoritu. Celý tento nebezpečný proces navyše urýchľujú hlboké geopolitické zmeny, ktoré oblasťou v poslednom období otriasli. Ide najmä o postupné sťahovanie francúzskych vojenských síl z Mali, Burkiny Faso a následne aj z Nigeru. Roztržka medzi novými vládami združenými v Aliancii štátov Sahelu a ich pôvodnými západnými partnermi, spoločne s príchodom nových alternatívnych bezpečnostných aktérov, od základov zmenila krehkú regionálnu rovnováhu. Tieto politické zvraty však džihádistickú dynamiku nijak nezastavili, ba práve naopak.

Sahel (z arabského ساحل sáhil, čo znamená „pobrežie“ alebo „okraj“) je rozsiahly geografický a klimatický región v Afrike, ktorý tvorí prechodné pásmo medzi suchou Saharou na severe a úrodnejšími savanami (tzv. Sudánsky región) na juhu. Rozprestiera sa naprieč celým africkým kontinentom od Atlantického oceánu až po Červené more. Hlavné charakteristiky Sahelu sú:

  • Geografia a štáty: Tento pás je dlhý viac ako 5 400 kilometrov a prechádza cez územie štátov ako Senegal, Mauritánia, Mali, Burkina Faso, Niger, Nigéria, Čad, Sudán a Eritrea.

  • Klíma a prostredie: Je to semiaridná (polosuchá) krajina, ktorú tvoria najmä suché savany, polopúšte, tŕnistá krovitá vegetácia a pastviny. Príznačné sú pre ňu extrémne výkyvy počasia – dlhé obdobia sucha striedané krátkym obdobím dažďov.

  • Problémy: Región patrí k najchudobnejším a najzraniteľnejším na svete. Dlhodobo čelí vážnym environmentálnym a socioekonomickým problémom, medzi ktoré patrí dezertifikácia (rozširovanie púšte v dôsledku klimatických zmien a nadmerného spásania), nedostatok vody, potravinová neistota a chudoba.

Súčasný geopolitický význam - V posledných rokoch sa pojem Sahel skloňuje v médiách najmä v súvislosti s bezpečnostnou krízou. Kvôli slabej kontrole hraníc a nestabilným vládam sa táto oblasť (predovšetkým Mali, Burkina Faso a Niger) stala hlavným útočiskom a bojiskom teroristických organizácií napojených na Al-Káidu a Islamský štát, čo viedlo k sérii vojenských prevratov a k masívnej migrácii obyvateľstva.

Najznepokojujúcejší trend súčasnosti však spočíva v tom, že hrozba sa už neobmedzuje len na samotný Sahel, ale začína sa masívne šíriť smerom k južnejším krajinám Guinejského zálivu. Organizácia Islamský štát po konsolidácii svojich pozícií hľadá nové možnosti expanzie a snaží sa preniknúť hlbšie do pobrežných štátov západnej Afriky. Ako nové rizikové zóny infiltrácie sa jasne ukazujú severné oblasti Beninu, Toga a Ghany. Teroristické skupiny veľmi umne využívajú štrukturálnu zraniteľnosť pohraničných oblastí, takmer nulovú prítomnosť štátnych inštitúcií a dlhodobé lokálne či etnické napätia, vďaka čomu v týchto nových lokalitách úspešne budujú svoje podzemné siete. Ich stratégia pritom nestojí len na slepom násilí a vojenských operáciách. Veľmi sofistikovane kombinujú priame zastrašovanie s prepracovanou propagandou, cieleným miestnym náborom a snahou o trvalé zakorenenie sa priamo v komunitách.

Pri podrobnejšom pohľade na situáciu vystupujú do popredia aj odlišné taktické prístupy oboch hlavných sietí. Aliancia JNIM, verná doktríne Al-Káidy, volí spravidla pragmatickejšiu cestu, keďže sa snaží uzatvárať účelové spojenectvá s lokálnymi kmeňmi a prispôsobuje svoju rétoriku reálnym podmienkam v teréne, aby tak organicky zvyšovala svoj vplyv. Tzv. Islamský štát sa naopak drží oveľa rigidnejšej, centralizovanejšej a agresívnejšej logiky, ktorej primárnym cieľom je rýchle dobývanie území a okamžité zriaďovanie vlastnej administratívy, ktorá má simulovať skutočnú štátnu suverenitu. Ich ofenzívny postup sprevádza masívna a technologicky vyspelá komunikačná kampaň na sociálnych sieťach, ktorej úlohou je oslavovať každý vojenský úspech a lákať do ich radov radikálov z celého afrického kontinentu.

Afrika sa tak stala definitívnym laboratóriom moderného globálneho džihádu. Tzv. Islamský štát po stratách na Blízkom východe nezmizol, len úspešne presunul svoje hlavné ťažisko na africký kontinent, kde jeho odnože dnes patria k najsmrtonosnejším na planéte. Medzinárodné organizácie vo svojich správach potvrdzujú, že drvivá väčšina útokov, ku ktorým sa táto organizácia celosvetovo hlási, sa odohráva práve tu. Teroristi profitujú z chronickej slabosti štátov, chudoby, politickej nestability a nedostatočne strážených hraníc, ktoré im poskytujú ideálne podmienky na voľný pohyb osôb i materiálu. Ak bude tento trend pokračovať v prostredí pretrvávajúceho nezáujmu medzinárodného spoločenstva, hrozí postupná destabilizácia celej západnej Afriky. To by v konečnom dôsledku znamenalo obrovské bezpečnostné riziko aj pre samotnú Európu, ktorá by mohla čeliť nielen novým hrozbám v oblasti vlastnej bezpečnosti, ale aj nekontrolovateľným migračným vlnám a úplnému kolapsu doterajšej regionálnej spolupráce.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie