Francúzsko sa v novom obrannom pláne v hodnote miliárd eur spolieha na rakety a drony

Francúzsko v roku 2026 stojí na prahu najzásadnejšej transformácie svojich ozbrojených síl za posledné desaťročia. Podľa návrhu zákona o vojenskom plánovaní Paríž reaguje na hrozbu konfliktu vysokej intenzity v Európe drastickým navýšením investícií do technológií, ktoré definujú moderné bojisko: dronov a rakiet, tvrdí server Politico. Strategický posun k takzvanej vojnovej ekonomike odráža nielen obavy z ruskej agresie koncom tohto desaťročia, ale aj neistotu spojenú s budúcim angažovaním USA v rámci NATO po opätovnom zvolení Donalda Trumpa.

Raketový skok a inteligentná munícia

Jadrom novej francúzskej doktríny je masívne dopĺňanie a modernizácia arzenálu. Skúsenosti z Ukrajiny a Perzského zálivu, kde francúzske letectvo čelilo iránskym dronom, ukázali, že zásoby munície sa v modernom konflikte vyčerpávajú alarmujúcim tempom. Paríž preto plánuje do roku 2030 navýšiť zásoby vyčkávacej (kamikadze) munície o neuveriteľných 400 percent. Výrazný rast čaká aj riadené bomby AASM Hammer (o 240 percent) a kľúčové rakety protivzdušnej obrany Aster a Mica, ktorých stavy vzrastú o 30 percent.

Tento ambiciózny plán si vyžaduje úzku spoluprácu so zbrojárskym priemyslom, ktorý sa doteraz sťažoval na nedostatok pevných objednávok. Ministerstvo ozbrojených síl preto vyčleňuje 8,5 miliardy eur špeciálne na drony a rakety, pričom cieľom je pripraviť priemyselnú infraštruktúru na masovú výrobu. Gigant MBDA už reagoval oznámením o zvýšení produkcie rakiet o 40 percent, pričom výrobu kľúčových striel Aster plánuje zdvojnásobiť. Je zrejmé, že Francúzsko už neplánuje armádu len na expedičné misie, ale na udržanie dlhodobého frontového konfliktu.

Revolúcia stíhacích dronov v pozemných silách

Zatiaľ čo na papieri sa schvaľujú miliardy, v teréne už prebieha praktická revolúcia. Náčelník štábu pozemných síl, generál Pierre Schill, vyhlásil prvú „letku stíhacích dronov“ za plne operačnú. Táto jednotka, vyvinutá v rámci 1. pluku námornej pechoty (1er RIMa), predstavuje unikátny koncept, ktorý kombinuje prieskumné stroje, útočné drony a roje diaľkovo ovládanej munície. Efektivita je dychberúca: jednotka tvoriaca len 5 percent živých síl dokáže nepriateľovi spôsobiť až 20 percent strát.

Úspech tejto koncepcie počas cvičení NATO v Estónsku viedol k rozhodnutiu vytvoriť ďalších päť podobných letiek naprieč rôznymi druhmi vojsk. Do konca roka 2026 by francúzska armáda mohla mať k dispozícii až 14 000 dronov, vrátane populárnych FPV strojov. Celý systém využíva umelú inteligenciu na identifikáciu cieľov a satelitné spojenia typu Starlink na prenos dát v reálnom čase, čo z francúzskych vojakov robí jedných z technologicky najvyspelejších operátorov v Európe.

Tanky zajtrajška a európske lúčenie

Zaujímavým aspektom nového plánu je prehodnotenie strategických partnerstiev. Paríž sa rozhodol „pochovať“ projekt Eurodrone – spoločný európsky prieskumný dron, ktorý trpel neustálymi odkladmi a vysokými nákladmi. Namiesto neho sa Francúzsko sústredí na národné riešenia a flexibilnejšie programy. Neistota panuje aj v oblasti obrnenej techniky. Hoci sa dlhodobo rátalo s francúzsko-nemeckým tankom MGCS, meškanie tohto programu prinútilo Paríž spustiť štúdie na vývoj nového tanku, ktorý by nahradil dosluhujúce vozidlá Leclerc.

Hoci rozpočet na obranu má do roku 2030 narásť na rekordných 76,3 miliardy eur, návrh zákona nepočíta s nákupom ďalších stíhačiek Rafale ani fregát. Prioritou je „svalová hmota“ armády – teda to, čo do zbraní nabíja a čím ich riadi. Napriek blížiacim sa prezidentským voľbám v roku 2027 panuje vo Francúzsku vzácna politická zhoda na potrebe zbrojenia. Dokonca aj opoziční lídri volajú po výdavkoch na úrovni 3,5 percenta HDP, čo signalizuje, že kurz Francúzska smerom k vojenskej sebestačnosti a technologickej dominancii je v dohľadnej dobe nezvratný.