videá

Ukrajina si vytvorila Veliteľstvo pre útoky s dlhým dosahom

Formovanie tohto špecializovaného veliteľstva prichádza v čase, keď ukrajinská kampaň zameraná na ruskú energetickú infraštruktúru prináša preukázateľné výsledky.

odoberať
Google News
zdieľať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore oznámil zásadný štrukturálny krok v rámci Ozbrojených síl Ukrajiny. Podpísal dekret o vytvorení špeciálneho veliteľstva s dlhým dosahom, ktorého hlavnou úlohou bude organizácia útokov na ciele v hlbokom tyle Ruskej federácie, predovšetkým prostredníctvom bezpilotných lietadiel. Podľa slov hlavy štátu má táto nová štruktúra priniesť fakticky globálne pôsobenie na Rusko a sústrediť sto percent dostupných zdrojov na to, aby ešte citeľnejšie znížila ruský vojnový potenciál. Meno nového veliteľa Zelenskyj zatiaľ nezverejnil, no zdôraznil, že pôjde o silnú a maximálne skúsenú osobnosť. Popri tom prezident spečatil aj vznik Spojených síl rýchleho nasadenia, ktorých velením poveril brigádneho generála a Hrdinu Ukrajiny Dmytra Vološyna, doterajšieho veliteľa 8. zboru Vzdušných výsadkových síl.

Formovanie tohto špecializovaného veliteľstva prichádza v čase, keď ukrajinská kampaň zameraná na ruskú energetickú infraštruktúru prináša preukázateľné výsledky. Od marca tohto roka ukrajinské drony podnikli najmenej 50 útokov na objekty ropného priemyslu vrátane desiatich najväčších rafinérií v krajine. Podľa odhadov Energy Intelligence sa v júni objem spracovania ropy v Rusku medziročne prepadol o 25 % na 3,91 milióna barelov denne, čo predstavuje historické minimum za posledných viac ako dvadsať rokov. Odborníci navyše odhadujú, že v dôsledku úspešných zásahov je v súčasnosti paralyzovaná približne tretina celkových ruských kapacít na rafináciu ropy.

Vážnosť situácie a prehlbujúci sa nedostatok paliva na domácich čerpacích staniciach už museli verejne priznať aj najvyšší predstavitelia v Moskve. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak na tlačovej konferencii potvrdil, že za benzínovou krízou stoja práve pokračujúce nálety ukrajinských bezpilotných lietadiel, kvôli ktorým ruské podniky čiastočne vypadávajú z prevádzky. Podľa Zelenského táto situácia začína otriasať náladami aj v bezprostrednej blízkosti ruského prezidenta Vladimira Putina. Ukrajinský líder uviedol, že návrhy na priblíženie mieru nachádzajú odozvu nielen u medzinárodných partnerov, ale čoraz viac aj v Putinovom okolí, kde si ľudia začínajú uvedomovať ekonomickú realitu a fakt, že mier už nemá alternatívu.

Nočný raketový útok na Kyjev: Počet zranených stúpol na desať, v meste likvidovali požiare a škody

V noci na dnes zasiahla ukrajinské hlavné mesto séria silných výbuchov po tom, čo ruská armáda zaútočila na Kyjev balistickými raketami. Vzdušné sily vopred varovali pred raketovým nebezpečenstvom, pričom sirény vzdušného poplachu sa v meste rozozneli krátko po prvých explóziách. Kyjevská mestská vojenská administratíva (KMVA) aj starosta Vitalij Kličko okamžite vyzvali obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Koniec leteckého poplachu bol vyhlásený o piatej hodine ráno, no záchranné zložky mali plné ruky práce až do dopoludňajších hodín. Podľa najnovších údajov Štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) stúpol celkový počet zranených na desať ľudí, pričom je medzi nimi aj 11-ročný chlapec. Štyria zranení museli byť hospitalizovaní v mestských nemocniciach, kým ostatným ošetrili zranenia lekári priamo na mieste incidentov. Informácie o počte zranených sa v priebehu noci neustále zvyšovali, keďže prvé správy hovorili len o jednej zranenej žene.

Kyjev po ruskom útoku 11. júla 2026 Foto: Kyjevská štátna služba pre mimoriadne situácie Kyjev po ruskom útoku 11. júla 2026

Útoky zanechali materiálne škody vo viacerých mestských častiach. V Solomenskom okrese zasiahla raketa trojpodlažnú administratívnu a skladovú budovu, kde vypukol požiar, ktorý sa hasičom už podarilo zlikvidovať. Tlaková vlna v tejto štvrti poškodila aj železničný rušeň. V Darnyckom okrese úrady zaznamenali zásah priamo do vozovky, v dôsledku čoho začala horieť elektrorozvodná skriňa na reguláciu semaforov. Okrem toho v tejto lokalite zhorela transformačná stanica a na okolitých obytných domoch vyrazilo okná. Škody hlási aj Dniprovskyj okres, kde po zásahu civilnej nebytovej budovy vznikol požiar v skladových priestoroch a nad miestom sa šíril hustý dym. V Sviatošynskom okrese došlo podľa predbežných informácií k priamemu zásahu ďalšej nebytovej budovy. Miestni obyvatelia z ľavého brehu Kyjeva navyše hlásili, že uprostred cesty vznikol hlboký kráter, ktorý mohla spôsobiť raketa typu S-400, táto informácia však zatiaľ čaká na oficiálne potvrdenie od armády. Všetky pohotovostné a záchranné zložky pracovali na miestach dopadov a pokračujú v spresňovaní následkov útoku.

Kráter na ceste v Kyjeve po ruskom útoku 11. júla 2026 Foto: Kyjevská štátna správa pre mimoriadne situácie Kráter na ceste v Kyjeve po ruskom útoku 11. júla 2026

Cudzí žoldnieri v ruských službách: Na Ukrajine už padli tisíce cudzincov, verbovalo sa od Kuby až po KĽDR

Ruská armáda sa pri dopĺňaní svojich radov na ukrajinskom fronte vo veľkej miere spolieha na zahraničných bojovníkov, čo potvrdzujú aj najnovšie štatistiky o ich stratách. Podľa monitoringu mediálnej spoločnosti BBC, redakcie Mediazona a tímu dobrovoľníkov zahynulo na strane Ruskej federácie už najmenej 3 589 cudzincov pochádzajúcich z viac než 40 krajín sveta, vrátane štátov ako Ekvádor, USA, Vietnam či Srí Lanka. Z tohto počtu tvorí 1 285 osôb overených občanov cudzích štátov, ktorých úmrtie sa podarilo potvrdiť z otvorených zdrojov, akými sú príspevky príbuzných na sociálnych sieťach, oficiálne oznámenia úradov či fotografie hrobov a pamätníkov. Výraznú časť strát však tvoria vojaci zo Severnej Kórey. Podľa zistení kórejskej redakcie BBC, ktorá vychádzala zo satelitných snímok a oficiálnych fotografií vojenského pamätníka v Pchjongjangu, zahynulo len počas ukrajinského vpádu do Kurskej oblasti v auguste 2024 až 2 304 severokórejských vojakov. Ak sa pozrieme na geografické rozdelenie padlých cudzincov, medzi krajinami Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) dominujú rodáci z Uzbekistanu, Tadžikistanu a Azerbajdžanu. V prípade vzdialenejšieho zahraničia zaznamenali najvyššiu úmrtnosť popri KĽDR občania Nepálu a Kuby, pričom Kremeľ aktívne verboval bojovníkov aj v Indii, Jemene či na Srí Lanke.

V zozname padlých figuruje dokonca aj 25 občanov Ukrajiny, ktorí pred začiatkom ruskej invázie žili na územiach kontrolovaných Kyjevom a do ruských formácií sa dostali po naverbovaní v nápravných kolóniách. Naopak, obyvatelia Krymu a okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti do tejto štatistiky nespadajú, keďže ich straty sa evidujú osobitne. Napriek tisíckam obetí predstavujú zahraniční občania zatiaľ menej ako dve percentá z celkového počtu 233 000 padlých vojakov na ruskej strane, ktorých identita bola doteraz bezpečne zistená. Podľa odhadov Severoatlantickej aliancie, ktoré odzneli na samite v Ankare, slúži v súčasnosti v ruských ozbrojených silách približne 24 000 zahraničných žoldnierov zo 44 krajín. Predstavitelia NATO uvádzajú, že väčšina z nich pochádza z afrických štátov. Niektoré africké krajiny sa však proti tejto praxi začínajú otáčať chrbtom. Príkladom je Keňa, ktorej minister zahraničných vecí Musalia Mudavadi po rokovaniach so Sergejom Lavrovom v Moskve oznámil, že kenskí občania už nebudú oficiálne prijímaní do ruskej služby prostredníctvom ministerstva obrany a nebudú sa tak ďalej podieľať na ruskej agresii voči Ukrajine.

Na frontovej línii bolo za uplynulý deň, 10. júla 2026, zaznamenaných 261 bojových zrážok Obranných síl Ukrajiny s ruskými vojakmi. Ako informuje Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame o situácii k 8:00 hod. 11. júla. Nepriateľ uskutočnil 105 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 291 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 7 360 samovražedných dronov a vykonali 2 822 delostreleckých ostreľovaní, z toho 106 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 417 770 (včera o 1 490) vojakov.

Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili dve riadené letecké rakety Ch-59/69 a 111 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 10. júla. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom hromadne informovali na Telegrame. Od 18:00 hod. 10. júla nepriateľ zaútočil na Ukrajinu šiestimi balistickými raketami Iskander-M/S-400 z Brjanskej oblasti, štyrmi riadenými leteckými raketami Ch-59/69 zo vzdušného priestoru dočasne okupovaného Krymu, dvomi protiradarovými raketami Ch-31 z akvatória Čierneho mora a 121 útočnými dronmi typu Shahed, Gerbera, Italmas a imitačnými dronmi typu Parodija zo smerov Kursk, Millerovo, Orjol, Primorsko-Achtarsk (Rusko), z dočasne obsadenej časti Doneckej oblasti, ako aj z miest Hvardijske a Čauda (Krym). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky REB (elektronického boja) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy balistických rakiet, dvoch riadených leteckých rakiet a siedmich útočných dronov v 11 lokalitách, a taktiež pády zostrelených cieľov (úlomkov) v troch lokalitách.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie