Takto si žil najväčší americký zradca v službách Moskvy: Luxusný Jaguár a dom za pol milióna v hotovosti

Volá sa Aldrich Ames a do análov amerických tajných služieb sa zapísal ako jeden z najväčších a najničivejších zradcov v histórii. Tento dôstojník Ústrednej spravodajskej služby (CIA), paradoxne poverený odhaľovaním sovietskych špiónov, sa sám stal jedným z najúspešnejších dvojitých agentov Moskvy. Takmer celú dekádu systematicky ničil americké špionážne operácie zvnútra, pričom jeho konanie viedlo k popravám a väzneniu desiatok ľudí. Jeho príbeh nie je len o osobnom zlyhaní, ale aj o šokujúcej slepote a inštitucionálnej arogancii, ktorá umožnila „krtkovi“ nerušene operovať v samom srdci agentúry.

Foto: facebook / CIA

Aldrich Ames Ruský špión, príslušník CIA Aldrich Ames

Zrada za Jaguár a pol milióna v hotovosti

Prečo vlastne zradil? Odpoveď, ktorú odhalili vyšetrovatelia a ktorú neskôr potvrdil aj sám Ames, je až banálne prostá: peniaze. Ames neriešil žiadnu ideológiu. Jeho zrada bola chladná, obchodná transakcia, ktorú v rozhovore z roku 1998 sám opísal ako výsledok „osobných, banálnych (dôvodov), ktoré sa v skutočnosti rovnali chamtivosti a pochabosti“. Začiatkom 80. rokov sa Ames ocitol vo finančných problémoch. Po nákladnom rozvode so svojou prvou ženou Nancy Segebarthovou sa ocitol takmer bez prostriedkov a s dlhmi presahujúcimi 33 000 dolárov. Sám neskôr priznal, že táto finančná situácia v ňom vyvolávala obrovský tlak. V tom čase už žil so svojou druhou budúcou manželkou, Kolumbijčankou Rosariou Casas Dupuyovou, ktorú spoznal v Mexiku, kde bola, paradoxne, plateným zdrojom CIA. Rosaria mala drahý vkus a Amesov plat dôstojníka CIA (okolo 70 000 dolárov ročne) zďaleka nestačil na životný štýl, ktorý si predstavovali. Potreboval si vydržiavať milenky, splácať dlhy a financovať luxusný život – vrátane kúpy nového automobilu Jaguar a domu v Arlingtone vo Virgínii za 540 000 dolárov, ktorý v auguste 1989 zaplatil v hotovosti. Aby získal peniaze, rozhodol sa pre ten najradikálnejší krok. Ponúkol služby KGB.

Líška strážiaca kurín

Svoj plán uskutočnil 16. apríla 1985. Jednoducho vošiel do budovy sovietskeho veľvyslanectva vo Washingtone D.C. a odovzdal odkaz adresovaný najvyššiemu dôstojníkovi KGB, v ktorom žiadal 50 000 dolárov výmenou za identifikáciu dvoch sovietskych zdrojov pracujúcich pre CIA. Krátko nato, 17. mája 1985, dostal pri stretnutí so sovietskym kontaktom Sergejom Dmitrijevičom Čuvachinom žiadanú hotovosť. Amesova pozícia bola pre KGB darom z nebies. Ako 31-ročný veterán CIA pracoval priamo v sovietsko-východoeurópskom (SE) oddelení, kde bol dokonca šéfom kontrarozviedky. Jeho úlohou bolo analyzovať operácie proti ZSSR. Mal tak legálny prístup k tým najcitlivejším tajomstvám – poznal identity prakticky všetkých sovietskych agentov, ktorých CIA a FBI (Federálny úrad vyšetrovania) naverbovali. Bol, ako sa neskôr ukázalo, „líškou strážiacou kurín“.

Vrchol zrady nastal 13. júna 1985. Ames zobral päť až sedem libier (približne 2–3 kg) tajných dokumentov v plastových taškách, odniesol ich z centrály CIA a počas obeda ich v reštaurácii odovzdal svojmu kontaktu Čuvachinovi. Tento balík obsahoval mená viac ako desiatich najvyššie postavených sovietskych zdrojov pracujúcich pre Američanov. Počas nasledujúcich deviatich rokov Ames pokračoval v pravidelnom odovzdávaní informácií. Využíval tzv. mŕtve schránky, signálne značky (napríklad kriedou na poštovej schránke) a osobné stretnutia v zahraničí, napríklad v Bogote alebo Ríme. Za svoje služby dostal od Sovietskeho zväzu a neskôr Ruska viac ako 2,7 milióna dolárov, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že mu bolo sľúbených až 4,6 milióna. Stal sa tak najdrahším špiónom v histórii tajných služieb.

Čítajte viac Ruské špionážne lode sledujú nemecké cvičenie na ďalekom severe

Zrazil spravodajstvo na kolená

Následky Amesovej zrady boli okamžité a katastrofálne. Na jeseň 1985 a začiatkom roka 1986 si CIA so zdesením uvedomila, že jej najcennejší agenti v Sovietskom zväze záhadne miznú. Boli buď náhle odvolaní do Moskvy, zatknutí, alebo jednoducho zmizli. Do konca roka 1985 bolo jasné, že nejde o náhodu, ale o systémovú kompromitáciu. Rozsah škôd bol bezprecedentný. Americký právnik neskôr v súdnej sieni prípad označil za „najškodlivejší špionážny prípad“ v americkej histórii. Celkovo Ames prezradil viac ako 100 tajných operácií CIA a odhalil totožnosť viac ako 30 západných agentov. Najmenej desať z nich bolo po zatknutí v ZSSR popravených. Medzi obeťami boli kľúčové postavy, ako napríklad generál sovietskej vojenskej rozviedky (GRU) Dmitrij Poljakov, ktorý bol jedným z najvýznamnejších amerických špiónov od 60. rokov. Poljakova zatkli v roku 1986 a o dva roky neskôr popravili. Ďalší, ako plukovník KGB Oleg Gordijevskij, mali šťastie a podarilo sa im dramaticky utiecť na Západ tesne predtým, ako sa okolo nich stiahla slučka. Amesova zrada v podstate zlikvidovala celú americkú špionážnu sieť v Sovietskom zväze a zrazila americké spravodajstvo na kolená.

Čítajte viac NSO Group, izraelský autor špionážneho softvéru Pegasus, bude mať amerického vlastníka

Slepá agentúra: Ako CIA ignorovala zradcu

Ako je možné, že zradca takýchto rozmerov unikal odhaleniu takmer deväť rokov? Odpoveďou je masívne systémové zlyhanie a kultúra CIA, ktorá bola príliš tolerantná k prešľapom a odmietala pripustiť možnosť, že by jeden z jej vlastných zamestnancov mohol byť zradca. Keď agenti začali miznúť, prvé podozrenie padlo na Edwarda Lee Howarda, iného bývalého dôstojníka CIA, ktorý mal prístup k niektorým z kompromitovaných prípadov a v septembri 1985 utiekol do Moskvy. Howard síce bol zradcom, no jeho vedomosti nemohli vysvetliť ani zďaleka všetky straty. Agentúra však bola istý čas presvedčená, že problém je vyriešený.

Ames bol pritom chodiacou červenou vlajkou. Jeho problémy s alkoholom boli v agentúre legendárne. Už počas pôsobenia v Mexiku (1981–1983) bol zapletený do incidentov pod vplyvom alkoholu, vrátane hlasnej hádky s kubánskym úradníkom na recepcii a dopravnej nehody, po ktorej bol taký opitý, že nedokázal odpovedať policajtom. Počas pôsobenia v Ríme (1986–1989) sa jeho pitie ešte zhoršilo. Kolegovia uviedli, že sa z obedov vracal príliš opitý na prácu a jeden nadriadený ho údajne opísal ako „jedného z najhorších opilcov v partii“. Okrem toho opakovane porušoval bezpečnostné predpisy. V roku 1976 nechal v newyorskom metre kufrík s tajnými materiálmi identifikujúcimi agenta. Počas pôsobenia v Ríme si bežne nosil domov tašky plné tajných dokumentov a bol známy tým, že si nechával otvorený trezor. Napriek tomu všetkému nedostal za celú svoju 31-ročnú kariéru jediné oficiálne písomné pokarhanie.

Čítajte viac Británia a Nemecko investujú miliardy proti ruskej špionáži a laserovým útokom vo vesmíre

Opilec, ktorý prešiel cez detektor lži

Najviac zarážajúci je jeho úspech na detektore lži. Ames podstúpil rutinnú previerku v roku 1986, rok po tom, ako začal aktívne páchať špionáž. Bol extrémne nervózny, no polygraf ho neusvedčil. Záznamy síce ukázali „deceptívne reakcie“ pri otázkach o neoprávnených kontaktoch, no Ames skúšajúceho presvedčil, že je to len bežný stres z práce. Skúšajúca osoba ho napokon nechala prejsť. Rovnaký scenár sa zopakoval v roku 1991. Prvý test opäť ukázal podvodné reakcie pri otázkach o kontaktoch so zahraničnými občanmi. O štyri dni neskôr, pri opakovanom teste, už Ames prešiel bez problémov. Jeho kolegovia si pritom už v tom čase všímali jeho okázalé bohatstvo. Ames však všetkým tvrdil, že jeho manželka Rosaria pochádza z bohatej kolumbijskej rodiny, ktorá im posiela peniaze. A agentúre, ktorá zjavne nechcela vidieť pravdu, toto vysvetlenie stačilo.

Čítajte viac Séria preletov neznámych dronov v Nemecku a Dánsku vyvoláva obavy zo špionáže

Hon na krtka a pomalá spravodlivosť

Už v októbri 1986 bola v CIA vytvorená malá špeciálna jednotka, ktorú viedla Jeanne Vertefeuillová, aby prešetrila katastrofálne straty agentov. Tím bol však malý, mal len štyroch členov a nedostatočné zdroje. Ich prácu navyše skomplikovali falošné stopy, ako napríklad prípad príslušníka Námornej pechoty USA Claytona Lonetreeho alebo zámerné dezinformačné hry KGB, ktoré sa snažili vyšetrovateľov presvedčiť, že agenti boli stratení kvôli vlastným chybám alebo technickému prelomeniu komunikácie. Skutočný posun nastal až v novembri 1989. Kolegyňa z CIA, ktorá Amesa dobre poznala a vedela, že rodina jeho manželky nie je bohatá, nahlásila kontrarozviedke podozrenie, že Ames žije ďaleko nad pomery svojho platu. Vyšetrovateľ Dan Payne čoskoro zistil, že Ames kúpil dom za 540 000 dolárov v hotovosti bez hypotéky. Krátko nato finančné záznamy odhalili aj ďalšie podozrivé veľké vklady v hotovosti. Vyšetrovanie sa však z nepochopiteľných dôvodov zastavilo. Payne bol v januári 1990 poslaný na dvojmesačný kurz a nikto ho nenahradil. Ames medzitým prešiel spomínaným polygrafom v roku 1991, čo podozrenia voči nemu dočasne utlmilo.

Osvietenie: Keď sa spoja vklady a stretnutia

Až v roku 1991, keď vznikol nový spoločný tím CIA a FBI, sa veci konečne pohli správnym smerom. Tím systematicky preveroval 198 zamestnancov, ktorí mali prístup k strateným agentom, a zúžil zoznam na 29 podozrivých, pričom Ames bol na vrchole. Absolútny prelom, ktorý neskôr jedna z vyšetrovateliek opísala ako „osvietenie“, prišiel v októbri 1992. Vyšetrovateľka Sandy Grimesová si dala tú námahu a porovnala dáta Amesových bankových vkladov s dátumami jeho oficiálne nahlásených (aj keď údajne pracovných) stretnutí so sovietskym kontaktom Sergejom Čuvachinom v rokoch 1985–1986. Zhoda bola dokonalá. Tím zistil, že na jeho účty prišlo celkovo 1,5 milióna dolárov v hotovostných vkladoch a prevodoch zo švajčiarskych bánk. V máji 1993 prevzala FBI prípad pod kódovým označením „Nightmover“ a spustila plné sledovanie.

Čítajte viac Reorganizácia spravodajských služieb USA vyvoláva obavy zo zníženia schopností boja proti špionáži a terorizmu

Pád, zatknutie a doživotie

Nasledujúcich desať mesiacov bol Ames pod nepretržitým dohľadom FBI. Agenti nainštalovali odposluchy v jeho dome a aute, tajne mu prehľadali počítač a prehľadávali odpadky, kde našli dôkazy o komunikácii, vrátane pásky z mechanického písacieho stroja. Sledovali ho, ako zanecháva kriedovú značku na poštovej schránke – signál pre svojich ruských spravodajcov – a ako sa v novembri 1993 v Bogote stretáva so svojím novým ruským partnerom. Záťah prišiel ráno 21. februára 1994. Agenti FBI Amesa zatkli, keď vo svojom Jaguári odchádzal z domu. Jeho žena Rosaria bola zatknutá o chvíľu neskôr v ich dome. Ames, konfrontovaný s drvivými dôkazmi, sa priznal. Dňa 28. apríla 1994 sa Aldrich Ames na súde priznal k špionáži a daňovým únikom a bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Jeho manželka Rosaria dostala 63-mesačný trest (päť rokov a tri mesiace) za spoluúčasť a daňové úniky. Po odpykaní trestu bola v roku 1998 prepustená. Ames si trest odpykáva vo federálnej väznici v Terre Haute v Indiane. Prípad vyvolal obrovský škandál, viedol k rozsiahlym interným reformám v CIA a k rezignácii vtedajšieho riaditeľa CIA Jamesa Woolseyho.

Čítajte viac V Haagu boli zadržaní dvaja tínedžeri za jednorazovú špionáž pre Rusko

Odkaz zradcu

Prípad Aldricha Amesa nebol ani tak ukážkou geniálnej špionáže, ako skôr zdrvujúcou štúdiou o systémovom zlyhaní. Sám Ames nevyužíval sofistikované metódy; spoliehal sa na to, že jeho nadriadení budú ignorovať jeho opilstvo, kolegovia nebudú klásť nepríjemné otázky o jeho novom Jaguári a bezpečnostné oddelenie bude príliš lenivé na to, aby preverilo jeho majetkové pomery. Jeho meno zostáva mementom, že najväčším rizikom v svete tajných služieb nie je technológia, ale zlyhanie ľudského faktora – chamtivosť, arogancia a inštitucionálna slepota, ktorá odmieta vidieť zradcu vo vlastných radoch.