Hybridná vojna bez hraníc: Odhalenie moderných metód a krycích manévrov ruských tajných služieb

Európa vracia úder: EÚ a Londýn odhalili kybernetický ekosystém Kremľa a trestajú ruskú FSB

Ruská kybernetická špionáž a sabotáže namierené proti európskym krajinám prerástli do masívneho diplomatického a bezpečnostného incidentu. Európska únia v koordinácii s Veľkou Britániou vôbec po prvýkrát oficiálne ukázala prstom na konkrétnu zložku ruského bezpečnostného aparátu – 16. centrum Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Brusel a Londýn ju priamo označili za kurátora nebezpečnej hackerskej skupiny Turla a spustili vlnu tvrdých sankcií. Odpoveď Západu nenechala na seba dlho čakať ani na diplomatickom poli. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si hneď ráno predvolalo ruského veľvyslanca v Berlíne, aby mu tlmočilo ostrý protest proti neprijateľným útokom, a rovnaký krok v najbližších dňoch avizovalo aj Francúzsko.

Podľa zistení európskych tajných služieb vykonáva ruská FSB už celé roky rozsiahle kybernetické operácie, ktorých závažnosť neustále narastá. Terčom útokov sa stala približne desiatka európskych štátov, pričom medzi zasiahnutými krajinami je Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Fínsko. Moskva podľa Rady EÚ cielene využíva prepracovaný ekosystém, v ktorom sa štátne tajné služby spájajú s kriminálnymi sieťami, samozvanými hacktivistami a súkromnými spoločnosťami, ktoré konajú na priamy príkaz alebo pod kontrolou Kremľa. Britská vláda upozorňuje, že Rusko má pre slabnúce vojnové úsilie na Ukrajine problémy a spravodajské služby čoraz viac poverujú kyberzločincov zberom informácií na podporu vojenských a zahraničnopolitických cieľov.

Ruské operácie sa už dávno neobmedzujú len na tichú špionáž vo vládnych sieťach a na ministerstvách. V Poľsku 16. centrum FSB uskutočnilo bezohľadné sabotážne operácie proti kritickej infraštruktúre vrátane teplární a kogeneračných elektrární. Londýn potvrdil, že tento útok na poľskú energetickú sieť síce zlyhal, no ak by bol úspešný, mohol uprostred tuhej zimy nechať bez elektriny a tepla až pol milióna civilistov. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot taktiež varoval pred rizikami pre železničnú infraštruktúru. Vo Francúzsku útočníci prenikali do účtov ministerstva ozbrojených síl, na servery justičného sektora a minulý rok zasiahli aj výskumný ústav prepojený s obranným priemyslom, z ktorého ukradli citlivé dáta.

Reakcia demokratického sveta prichádza v dvoch paralelných rovinách. Na sankčný zoznam Európskej únie pribudlo deväť fyzických osôb a štyri organizácie. Spojené kráľovstvo zasiahlo ešte širšiu sieť a uvalilo sankcie na 24 jednotlivcov a subjektov. Medzi potrestanými sú vysoko postavení dôstojníci ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU Viačeslav Stafejev, Ivan Senin a Ivan Kasjanenko. Kybernetická divízia obávanej jednotky 29155 GRU totiž preukázateľne spolupracovala s kriminálnou spoločnosťou IMPULS s cieľom verbovať mladých hackerov priamo z ruských univerzít a akadémií. Britské sankcie zasiahli aj ľudí stojacich za škodlivým programom LummaStealer, ktorý kradne prihlasovacie údaje z napadnutých zariadení po celom svete a len v Británii ním bolo zasiahnutých minimálne 2100 obetí.

Západné štáty vysielajú Moskve jasný signál, že éra technických správ bez politických následkov sa skončila. Európa už nehodlá tolerovať zasahovanie do demokratických procesov, manipuláciu s informáciami a ohrozovanie životov európskych občanov cez útoky na energetiku či dopravu. Francúzsko v tejto súvislosti vyzdvihlo svoje pokročilé obranné systémy pod hlavičkou organizácií Viginum a Anssi, ktoré dokážu hybridné hrozby včas odhaliť a chrániť tak napríklad aj nadchádzajúci domáci volebný cyklus. Spojené štáty, EÚ, NATO a ich partneri trvajú na tom, že Rusko musí začať dodržiavať medzinárodné právo a rámec OSN pre zodpovedné správanie v kybernetickom priestore, inak budú nasledovať ďalšie tvrdé reštrikcie.

Oči Kremľa v našich uliciach: Ruskí hackeri cez obyčajné IP kamery mapujú vojenskú pomoc NATO

Ruské tajné služby našli mimoriadne efektívny a lacný spôsob, ako monitorovať vojenskú pomoc prúdiacu na Ukrajinu. Podľa zistení holandských tajných služieb moskovskí hackeri systematicky a vo veľkom meradle napádajú civilné IP kamery v členských štátoch NATO a na samotnej Ukrajine. Spoločné vyšetrovanie Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby (AIVD) a Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (MIVD) odhalilo rozsiahlu ruskú operáciu zameranú na kamerové systémy, ktoré sú nainštalované pozdĺž kľúčových vojensko-logistických trás. S ich pomocou sa Kremeľ snaží do detailov zistiť, aké konkrétne zbrane a v akých množstvách smerujú na ukrajinský front.

Zraniteľnosť v našich domovoch a firmách

Najviac alarmujúci je spôsob, akým ruskí útočníci získavajú k týmto záberom prístup. Nepotrebujú na to žiadne sofistikované kybernetické zbrane, ale len využívajú nedbalosť bežných používateľov. Hackeri sa zameriavajú na široko rozšírené zariadenia pripojené k internetu vo firmách aj v súkromných domoch. Tieto kamery majú často ponechané pôvodné predvolené heslá od výroby, bežia na zastaranom softvéri a majú iba základné bezpečnostné nastavenia. Na internete navyše existujú voľne dostupné nástroje, ktoré útočníkom umožňujú takéto zraniteľné zariadenia v sieti automaticky vyhľadať a otestovať. Akonáhle systém takúto kameru lokalizuje, získať nad ňou vzdialenú kontrolu je v mnohých prípadoch relatívne jednoduchá záležitosť.

Holandsko ako prioritný terč špionáže

Medzi odhalenými napadnutými zariadeniami boli aj kamery nachádzajúce sa priamo na strategických trasách v Holandsku. Táto krajina slúži vďaka svojej geografickej polohe ako jeden z hlavných európskych tranzitných uzlov pre dodávky západnej pomoci pre Kyjev, čo z nej robí prioritný cieľ pre ruské tajné operácie. Dotknuté organizácie a firmy už našťastie dostali od tajných služieb varovania, vďaka čomu mohli okamžite prijať potrebné ochranné opatrenia. Podobné varovania pred ruským napádaním bezpečnostných kamier na hraniciach a v blízkosti vojenských objektov pritom priniesli už na jar roku 2025 aj spravodajské služby Veľkej Británie.

Nová a lacná zbraň modernej vojny

Nabúravanie civilných bezpečnostných kamier sa stalo pevnou súčasťou novodobých konfliktov. Tento spôsob pozemného prieskumu je pre štáty výrazne lacnejší a dostupnejší než prevádzka špionážnych satelitov či bezpilotných lietadiel. Kamery zo zeme navyše poskytujú unikátne zábery a detaily, ktoré sú pre vzdušné pozorovanie úplne nedostupné. Podobnú taktiku už v minulosti úspešne aplikovali ukrajinskí hackeri na monitorovanie presunov ruských vojsk alebo pri príprave útoku dronov na ruskú ponorku v Novorossijsku. Rovnaké metódy boli zaznamenané aj pri operáciách medzi Iránom a Izraelom. Holandské spravodajské služby však dôrazne upozorňujú, že súčasná ruská kampaň realizovaná štátnymi štruktúrami vyniká svojím prísne organizovaným a nebezpečne systematickým charakterom.

Špióni sa presunuli z Európy do Tokia: Ako ruská GRU v Japonsku nakupuje súčiastky do rakiet

Masové vyhostenie stoviek ruských agentov z európskych krajín po začiatku vojny na Ukrajine malo ochromiť špionážne siete Kremľa. Najnovšie odhalenia západných a japonských médií však ukazujú, že Moskva operácie bleskovo reorganizovala a svojich elitných kmeňových dôstojníkov presunula na Ďaleký východ. Novým strategickým centrom ruskej vojenskej rozviedky GRU sa stalo Japonsko. Podľa zistení denníkov The New York Times a The Japan Times tam pod diplomatickým a obchodným krytím pôsobí doteraz utajovaná 20. správa GRU, ktorá má na starosti nelegálne obstarávanie a pašovanie špičkových technológií pre ruský zbrojársky priemysel.

Raj pre pašerákov vďaka slabým zákonom

Japonsko sa pre Moskvu stalo ideálnym cieľom hneď z dvoch dôvodov. Krajina disponuje mimoriadne rozvinutým elektronickým priemyslom, no zároveň dopláca na relatívne benevolentnú legislatívu v oblasti boja proti špionáži. Tokio síce po invázii sprísnilo kontroly exportu a zakázalo vývoz pokročilých polovodičov či elektroniky do Ruska, no chýbajúce protišpionážne zákony zväzujú tamojším úradom ruky. Keď napríklad tokijská polícia odhalila ruského agenta, ktorý sa vydával za Ukrajinca a kradol priemyselné tajomstvá, musela konanie začať len na základe paragrafu o porušení hospodárskej súťaže. Podozrivý spravodajca navyše stihol z krajiny bez problémov odletieť dávno pred vznesením obvinení. Efektivitu tejto ruskej pašeráckej siete potvrdzujú aj desivé štatistiky z ukrajinského bojska. Ukrajinský prezidentský splnomocnenec pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasjuk potvrdil, že až v 90 % analyzovaných kategórií ruských rakiet a dronov sa našli komponenty japonského pôvodu. Išlo o mikročipy, vysielače a senzory od svetoznámych značiek ako Panasonic, Toshiba či Nippon Electric Corporation. Napríklad po jednom z ničivých útokov na Kyjev našli ukrajinskí vyšetrovatelia japonskú elektroniku priamo v navádzacom systéme ruskej strely s plochou dráhy letu Ch-101. Prítomnosť loga síce nedokazuje, že by firmy o dodávkach do Ruska vedeli, no jasne ilustruje, ako jednoducho dokážu obísť exportné obmedzenia cez sekundárne trhy a nastrčené firmy.

Kancelária Aeroflotu ako základňa pre špiónov

Podľa zdrojov z prostredia tajných služieb piatich západných štátov je kľúčovou postavou japonskej siete 49-ročný kádrový dôstojník GRU Maxim Vladimirovič Filčenkov. Do Tokia pricestoval vo februári 2024, teda v čase, keď ruská armáda začala akútne pociťovať nedostatok západných komponentov. Filčenkov získal oficiálne krytie ako radový zamestnanca ruskej štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot, čo je taktika, ktorú ruské služby úspešne využívajú už od čias Sovietskeho zväzu. Tokijská centrála Aeroflotu sa tak stala hlavnou operačnou základňou pre nákup a nelegálnu prepravu zbraňových súčiastok. Keďže samotný Aeroflot kvôli sankciám do Japonska lietať nemôže, Filčenkov vybudoval prepracovanú sieť cez logistických sprostredkovateľov. Jedným z kľúčových partnerov sa stala japonská spoločnosť Proco Air, ktorá sama seba prezentuje ako most medzi Japonskom a Ruskom. Proco Air posiela náklad z Japonska do tretích krajín, kde ruské aerolínie stále bežne operujú – najčastejšie do Vietnamu, Uzbekistanu či na Srí Lanku. Tam tovar prevezme Aeroflot a dopraví ho do Ruskej federácie. Hoci Proco Air akékoľvek prepojenie s GRU odmieta a tvrdí, že prepravuje len legálny tovar ako zdravotnícke potreby a kozmetiku, konečným prijímateľom jednej z veľkých dodávok bola ruská farmaceutická firma R-Pharm. Jej zakladateľ Alexej Repik je pritom na sankčných zoznamoch Británie, Kanady aj Austrálie.

Globálny hon na technológie s pomocou Číny

Prípad z Japonska odhaľuje najväčšiu slabinu medzinárodného sankčného režimu. Hoci reštriktívne opatrenia skomplikovali Rusku priamy prístup k technológiám, nedokázali úplne zastaviť dodávky cez dlhé, fragmentované a netransparentné medzinárodné siete. Tokio si tento problém uvedomuje a začiatkom roka rozšírilo sankcie na stovky produktov a desiatky firiem sídliacich v Číne, Hongkongu, Turecku, Thajsku či v Spojených arabských emirátoch, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať pravidlá. Snaha Ruska získať technologickú prevahu na bojisku má však aj širší rozmer. Investigatívne médiá Der Spiegel a Le Monde upozorňujú, že do hry masívne vstupuje aj Čína. Peking mal Moskve ponúknuť pokročilé riešenia v oblasti kamikadze dronov, protivzdušnej obrany a umelej inteligencie. Cieľom tejto spolupráce je otestovať čínske vojenské technológie v reálnych bojových podmienkach na Ukrajine a podeliť sa o výsledky. Čína navyše zapojila Rusko do spoločného programu, ktorý má legálnou, diplomatickou, ale v krajnom prípade aj priemyselnou cestou likvidácie bojovať proti satelitnému systému Starlink Elona Muska, ktorý poskytuje Ukrajine kľúčové taktické spojenie.