Pád krehkého prímeria medzi USA a Iránom opäť uvrhol Hormuzský prieliv do vojny
Spojené štáty americké prvýkrát v reálnych bojových podmienkach nasadili ofenzívne bezpilotné lode. Počas útoku na dôležitú iránsku námornú základňu v Bandar Abbáse boli do akcie vyslané tri hladinové drony.
Krehké diplomatické úsilie sa rozpadlo a Blízky východ opäť čelí hrozbe rozsiahleho vojenského konfliktu. Prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré malo priniesť aspoň dočasnú stabilitu do jednej z najdôležitejších námorných tepien sveta, definitívne zlyhalo. Vody Perzského zálivu sa opäť stali dejiskom intenzívnej a sústavnej výmeny palebných úderov. Hoci je súčasný rozsah bojov z hľadiska geografického záberu a celkového počtu útokov o niečo menší než počas prudkých jarných stretov v marci a apríli tohto roka, masívny nárast vojenskej aktivity a opätovné zavedenie námornej blokády jasne signalizujú, že diplomatická pauza skončila. Región sa ocitol na prahu novej, technologicky vyspelejšej a politicky nepredvídateľnejšej fázy vojny.
Rozbuškou pre najnovšiu eskaláciu bolo rozhodnutie iránskych revolučných gárd, ktoré ignorovali predchádzajúce dohody a opätovne zaútočili na komerčnú lodnú dopravu. Námorníctvo Zboru islamských revolučných gárd najprv oznámilo uzavretie strategického Hormuzského prielivu a následne zasiahlo civilnú loď plaviacu sa pod cyperskou vlajkou, po ktorej nasledoval útok na ďalšie plavidlo. Odpoveď Washingtonu bola rýchla a zdrvujúca. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty nebudú tolerovať ohrozovanie globálneho obchodu a okamžite nariadil obnovenie plnej námornej blokády iránskych prístavov s požiadavkou na zavedenie mimoriadnej dvadsaťpercentnej kompenzácie za akýkoľvek iný náklad prepravovaný touto trasou.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 3 dňami
Izrael sa sťahuje z Libanonu, pričom je pripravený reagovať na možnú vojnu USA a Iránu
Vojny
|
pred 3 dňami
Tretia noc v plameňoch a historický debut námorných dronov
Vojenská odveta Spojených štátov na seba nenechala dlho čakať. Veliteľstvo Stred Ozbrojených síl USA (CENTCOM) spustilo sériu masívnych leteckých a raketových úderov, ktoré prebiehali tri noci po sebe. Počas intenzívnych päťhodinových operácií americké sily presne zasiahli kľúčové vojenské ciele v iránskych mestách Búšehr, Čáhbahár, Jask, Konárak, Abú Músá a Bandar Abbás. Podľa vyhlásenia velenia CENTCOM-u boli primárnymi cieľmi systémy iránskej pobrežnej obrany, odpaľovacie zariadenia pre balistické rakety a bezpilotné lietadlá, ako aj infraštruktúra námorníctva. Celkovo USA od spustenia odvety uskutočnili viac ako tristo úderov, čím výrazne ochromili schopnosť Teheránu bezprostredne ohrozovať civilné lode. Táto operácia sa však do vojenskej histórie zapíše aj z iného dôvodu. Spojené štáty vôbec po prvýkrát v reálnych bojových podmienkach nasadili ofenzívne bezpilotné lode. Počas útoku na dôležitú iránsku námornú základňu v Bandar Abbáse boli do akcie vyslané tri hladinové drony, čo predstavuje prelom v taktike námorného boja a ukazuje, že obe strany využili krátke obdobie prímeria na modernizáciu svojho arzenálu.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 3 týždňami
USA a Irán spečatili dohodu: Koniec vojny, otvorenie prielivu a miliardy na obnovu
Vojny
|
pred 3 týždňami
Teherán na tieto útoky odpovedal asymetricky a pokúsil sa zasiahnuť americkú prítomnosť v celom regióne. Iránske bezpilotné lietadlá a rakety smerovali na americké vojenské základne v Kuvajte, Bahrajne a Jordánsku. Cieľom týchto útokov bolo vytvoriť politický tlak na vládnuce elity v týchto arabských štátoch a odradiť ich od poskytovania logistickej podpory či územia pre americké operácie. Situácia sa dotkla aj Spojených arabských emirátov, ktorých dve obchodné lode boli zasiahnuté iránskymi raketami s plochou dráhou letu, čo si vyžiadalo ľudské životy a zranených medzi civilnou posádkou. Irán sa pokúsil rozšíriť konflikt aj smerom k Ománu, kde deklaroval úspešný úder na americké radarové stanovište.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 4 týždňami
Skutočným testom ohlásenej Trumpovej dohody s Iránom bude až to, či ustanú boje
Vojny
|
pred 4 týždňami
Politické zemetrasenie vo Washingtone: Prezident verzus Kongres
Kým na vlnách Perzského zálivu prebiehajú reálne boje, vo Washingtone sa rozhorel tvrdý ústavný konflikt o tom, kto má právo viesť krajinu do vojny. Donald Trump oficiálne upovedomil Kongres o tom, že Spojené štáty sa opäť nachádzajú vo vojnovom stave s Iránom. V liste adresovanom lídrom oboch komôr parlamentu prezident obhajoval svoje kroky ako nevyhnutné obranné opatrenia na ochranu amerických občanov a strategických záujmov v zahraničí. Toto oznámenie okamžite vyvolalo ostrú reakciu na Kapitole. Kongres, v ktorom obe komory predtým odhlasovali uznesenie obmedzujúce prezidentské právomoci na vedenie vojny bez ich priameho súhlasu, vníma Trumpovo konanie ako obchádzanie ústavy. Biely dom sa však bráni tým, že prezident koná plne v rámci svojich ústavných právomocí ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Využitím špecifických legislatívnych mechanizmov tak Trumpova administratíva získala možnosť viesť vojenské operácie proti Iránu ďalších šesťdesiat dní bez toho, aby musela žiadať zákonodarcov o oficiálne vyhlásenie vojny. Aby prezident zmiernil obavy verejnosti, zdôraznil, že do bojov nie sú zapojené žiadne pozemné sily a údery majú prísne limitovaný charakter zameraný výhradne na vojenskú infraštruktúru.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 1 mesiacom
|
1
Trumpov plán pre ostrov Chark je vojenským hazardom, prípadný invázny kontingent by sa ocitol pod priamou hrozbou iránskeho arzenálu
Vojny
|
pred 1 mesiacom
|
1
Zákulisný boj v Teheráne a rozkol v iránskom režime
Analýza spravodajských informácií ukazuje, že rozhodnutie vrátiť sa k nepriateľstvu nebolo v Teheráne prijaté jednohlasne. Predchádzajúca americká námorná blokáda mala totiž na jar tohto roka zdrvujúci dopad na už aj tak chradnúcu iránsku ekonomiku. Tento ekonomický tlak bol hlavným dôvodom, prečo bol Irán vôbec ochotný sadnúť si za rokovací stôl a podpísať júnové memorandum o porozumení. Zákulisné informácie naznačujú, že iránsky prezident Masúd Pezeškiján, paralyzovaný strachom z úplného kolapsu domáceho hospodárstva a sociálnych nepokojov, doslova úpenlivo prosil najvyššieho vodcu Mojtabu Chameneího, aby dohodu o prímerí prijal. Chameneí nakoniec súhlasil, no s dvoma tvrdými podmienkami: vyjednávači nesmeli prekročiť jeho osobné červené čiary týkajúce sa kontroly nad Hormuzským prielivom a prezident Pezeškiján musel vziať na seba všetku osobnú a politickú zodpovednosť v prípade, že dohoda zlyhá.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Vojnu slov vystriedala paľba: USA a Irán obnovili nebezpečný konflikt
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Tento rozkol však odhalil hlbokú trhlinu vo vnútri iránskeho režimu. Kým pragmatickejšie krídlo okolo prezidenta hľadalo únik pred ekonomickým kolapsom, jastrabí tábor v podobe velenia revolučných gárd, ktoré má mimoriadne blízko k najvyššiemu vodcovi, mierovú dohodu od začiatku sabotoval. Akonáhle sa Spojené štáty a ich regionálni partneri pokúsili obísť iránsku kontrolu nad prielivom vytvorením južnej tranzitnej trasy, revolučné gardy neváhali opäť použiť silu a zaútočili na civilné lode, čím de facto zlikvidovali diplomatické úsilie vlastnej vlády. „Naďalej pevne obhajujeme naše červené čiary, najmä pokiaľ ide o kontrolu nad Hormuzským prielivom. Toto je len prvý krok. Ďalšie opatrenia prijmeme neskôr,“ vyhlásil predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť Ibráhím Azízí, čím jasne deklaroval, že radikálne krídlo v Teheráne odmieta akékoľvek ústupky v otázke suverenity nad touto strategickou úžinou.
Ekonomické dôsledky a nová realita opotrebovávacej vojny
Kolaps mierových rozhovorov a opätovné zavedenie americkej blokády budú mať pre vnútropolitickú scénu v Iráne fatálne následky. Bežní iránski občania, vrátane mnohých lojálnych podporovateľov režimu, prežívajú hlbokú ekonomickú krízu spojenú s vysokou infláciou a nedostatkom základných tovarov. Prísľub stabilizácie, ktorý prinieslo krátke jarné prímerie, sa rozplynul. Radikálne sily v Teheráne teraz budú musieť pred vlastným obyvateľstvom obhájiť, prečo je potrebné pokračovať v tejto nákladnej a vyčerpávajúcej konfrontácii. Zároveň sa dá očakávať, že tábor odporcov vyjednávania využije novú blokádu ako dôkaz toho, že akékoľvek dohody s Washingtonom sú bezpredmetné. Budú presadzovať názor, že Irán musí pokračovať v napĺňaní svojich strategických cieľov, ako je vývoj jadrového programu, totálna kontrola nad prielivom a podpora spojencov z Hizballáhu, bez ohľadu na ekonomické straty.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Iránske rakety odpálené na Izrael dokazujú, že Trumpovi sa nedarí ukončiť vojnu
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Na globálnej úrovni pád prímeria okamžite otriasol ropnými trhmi. Počas diplomatického uvoľnenia sa Iránu podarilo zrealizovať obmedzený export ropy, čo prispelo k poklesu svetových cien ropy z maximálnych stotridsaťštyri dolárov za barel na júlové minimum šesťdesiatosem dolárov. S obnovením blokády však trhy opäť upadajú do neistoty. Obe strany vstúpili do tejto novej etapy konfliktu lepšie pripravené, poučené z predchádzajúcich taktických chýb a odhodlané neustúpiť, čo pre región znamená jediné: vyhliadky na skoré dosiahnutie trvalého mieru sú dnes menšie než kedykoľvek predtým.
© Autorské práva vyhradené
