Vojnu slov vystriedala paľba: USA a Irán obnovili nebezpečný konflikt
Americký prezident Donald Trump sériou vyhlásení na sociálnej sieti Truth Social náhle a jednostranne ukončil diplomatické rokovania s Iránom. Paralelne s týmito udalosťami iránske vojenské velenie demonštratívne oznámilo úplné uzavretie Hormuzského prielivu z dôvodu zmenenej bezpečnostnej situácie po amerických úderoch.
Rozsiahla vojenská a diplomatická kríza na Blízkom východe vyvrcholila v stredu večer 10. júna, keď americký prezident Donald Trump sériou vyhlásení na sociálnej sieti Truth Social náhle a jednostranne ukončil diplomatické rokovania s Iránom. Tento dramatický krok prišiel iba deň po tom, čo tvrdé vojenské strety definitívne rozbili dovtedy platné krehké prímerie medzi oboma krajinami. Trump pragmaticky zdôvodnil svoj krok tým, že vyjednávanie dohody, ktorá mohla byť pre Teherán skvelá, trvalo iránskej strane príliš dlho, a preto teraz bude musieť zaplatiť náležitú cenu. Ešte v utorok pritom americký prezident optimisticky tvrdil, že finálna dohoda by mohla byť na stole do dvoch či troch dní a strategický Hormuzský prieliv by sa vďaka nej okamžite opäť otvoril.
Celú diplomatickú líniu však fatálne narušil pondelkový incident v Hormuzskom prielive, kde došlo k pádu amerického vojenského vrtuľníka Apache. Hoci sa oboch pilotov podarilo v blízkosti ománskeho pobrežia úspešne zachrániť s pomocou moderného námorného dronu, incident vyčerpal prezidentovu trpezlivosť a spustil okamžitú vojenskú odvetu. Podľa informácií stanice CNBC Spojené štáty odpovedali masívnymi údermi na takmer dvadsať iránskych strategických cieľov, ktoré zahŕňali najmä pozície protivzdušnej obrany, radarové stanice a pozemné riadiace strediská. Podľa Veliteľstva Stred Ozbrojených síl USA (CENTCOM) sa táto operácia začala o 17:15 času východného pobrežia USA. Americký minister obrany Pete Hegseth následne potvrdil, že cieľom útokov nebolo priame rozpútanie totálnej vojny, ale vytvorenie silových podmienok, ktoré by Teherán prinútili pristúpiť na americké požiadavky.
Iránske rakety odpálené na Izrael dokazujú, že Trumpovi sa nedarí ukončiť vojnu
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Iránska štátna tlačová agentúra IRNA vzápätí potvrdila silné výbuchy na juhu krajiny, konkrétne v oblasti miest Mínáb a Sirík. Explózie boli hlásené aj z kľúčového prístavného mesta Gorgán a z blízkosti letiska a vojenskej základne v meste Bandar Abbás priamo na pobreží Perzského zálivu. Reakcia Teheránu na seba nenechala dlho čakať a iránska armáda odpovedala kombinovanými údermi s využitím balistických rakiet a kamikadze dronov namierených na americké vojenské zariadenia v Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku. V Bahrajne sa rozozvučali sirény leteckého poplachu a kuvajtská armáda uviedla svoje sily protivzdušnej obrany do stavu najvyššej pohotovosti. Jordánske úrady oficiálne potvrdili, že ich obranné systémy úspešne zachytili päť iránskych rakiet smerujúcich na leteckú základňu Muwaffaq Salti, kde sú dislokované americké stíhačky piatej generácie F-35. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí k situácii vyhlásil, že Spojené štáty sa napriek predchádzajúcim porážkam na bojisku rozhodli otestovať iránsku odhodlanosť, a dodal, že silné ozbrojené sily Islamskej republiky nenechajú žiadny útok ani hrobu bez adekvátnej odpovede.
Prímerie zlyháva: Irán zaútočil na ciele v Zálive, Washington reagoval úderom na ostrov Kešm
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Súčasťou amerického tlaku je aj intenzívne uplatňovanie námornej blokády iránskych prístavov, ktorú Donald Trump hrdo označil za najefektívnejšiu a najúspešnejšiu v celej histórii námornej vojny. Podľa jeho slov cez túto oceľovú stenu neprejde absolútne nič bez povolenia USA, kvôli čomu Irán nedokáže realizovať žiadne obchody, neplatí armádu ani vlastné účty a rýchlo sa mení na zlyhávajúci štát. Ekonomickí analytici z banky JPMorgan Chase však k tomuto tvrdeniu stavajú pragmatickú opozíciu, keďže podľa ich zistení dokáže Irán cez Hormuzský prieliv stále denne exportovať takmer dva milióny barelov ropy pomocou tankerov, ktoré sa plavia so zámerne vypnutými odpovedačmi. Správy CBS News priamo z Teheránu navyše potvrdzujú, že napriek astronomickej inflácii, ktorú ozbrojený konflikt ešte zhoršil, zostáva väčšina obchodov v iránskom hlavnom meste naďalej otvorená a hospodársky život úplne neodumrel.
USA uskutočnili v Iráne ďalší útok, rokovania zrejme uviazli na mŕtvom bode
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Paralelne s týmito udalosťami iránske vojenské velenie demonštratívne oznámilo úplné uzavretie Hormuzského prielivu z dôvodu zmenenej bezpečnostnej situácie po amerických úderoch. Teherán vyhlásil, že zaútočí na každé jedno plavidlo, ktoré sa pokúsi touto strategickou trasou prejsť, a štátna televízia takmer okamžite informovala o spustení paľby na dve plavidlá. Velenie CENTCOM však tieto informácie promptne dementovalo ako nepravdivé a na sociálnej sieti X ubezpečilo svetovú verejnosť, že obchodné lode do prielivu naďalej bezpečne vplávajú a vyplávajú z neho. Napriek rozporuplným správam vyvolal tento vývoj okamžitú šokovú reakciu na energetických trhoch, keďže cez tento úzky prieliv prechádza približne 10 až 12 % celosvetového obchodu. Americká ľahká ropa s júlovým termínom dodania okamžite vyskočila o takmer 2 % na hodnotu 89,72 dolára za barel, zatiaľ čo augustový Brent zdražel o 1,3 % na 92,74 dolára. Očakáva sa, že avizované sprísnenie hospodárskych sankcií voči Teheránu udrží energetické trhy pod pretrvávajúcim tlakom.
Zákulisné informácie naznačujú, že Spojené štáty v tejto operácii stavili na masívne nasadenie svojich slávnych podzvukových riadených striel s dlhým doletom BGM-109 Tomahawk. Tieto šesťmetrové rakety poháňané malým prúdovým motorom lietajú extrémne nízko, len 30 až 50 metrov nad zemou, rýchlosťou 880 km/h, pričom ich pokročilý kamerový a počítačový navádzací systém porovnáva trasu s realitami terénu, čím úspešne ochromuje nepriateľskú protivzdušnú obranu. V súčasnosti je v Arabskom mori a vo východnom Stredomorí rozmiestnených 15 amerických raketových torpédoborcov triedy Arleigh Burke a najmenej dve ponorky triedy Ohio alebo Virginia, ktoré nesú odhadom minimálne 650 týchto striel v konvenčnej úprave. S doletom až 2 000 kilometrov môžu Tomahawky zasiahnuť ciele po celej krajine. Hoci vojenskí analytici špekulujú o možných útokoch na kľúčové jadrové kapacity v Natanze a Isfaháne či na veliteľstvá Iránskych revolučných gárd (IRGC) a milícií Basídž, tieto ciele sú ukryté hlboko pod zemou. Vyžadovali by si skôr nasadenie masívnych penetračných bômb GBU-57 zhadzovaných z bombardérov B-2, aké boli použité pri operácii Midnight Hammer. Tomahawky sú preto primárne využívané na chirurgicky presnú likvidáciu radarov, protilietadlových batérií a vojenských pristávacích dráh, kde sa minimalizuje riziko civilných obetí v mestských aglomeráciách. V minulosti sa tieto zbrane osvedčili v Iraku, Líbyi či v roku 2017 pri zničení sýrskej leteckej základne Šajrát, pričom dodnes slúžia ako brutálny nástroj politického tlaku.
Tento náhly krach diplomatického úsilia znamenal taktiež zrútenie nádejí na širšiu regionálnu mierovú dohodu, do ktorej mal byť zapojený aj Tel Aviv. Hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bagáí obvinil Washington z vedomého porušenia predchádzajúcich dohôd o prímerí a z vysielania protichodných signálov, pričom avizoval, že Irán kvôli americkým útokom radikálne prehodnotí celú svoju vyjednávaciu pozíciu. Donald Trump však namiesto upokojenia situácie rétoricky pritvrdil, keď iránsku armádu označil za totálny chaos a vyhlásil, že jej letectvo a námorníctvo už prakticky neexistujú, pričom tyrana Blízkeho východu prehlásil za mŕtveho.
Zadržiavanie amerických rukojemníkov v Teheráne po tzv. Islamskej revolúcii – Bolo to jedno z najdramatickejších období modernej diplomacie, známe ako Iránska kríza s rukojemníkmi (Iran hostage crisis). Celý konflikt trval neuveriteľných 444 dní (od 4. novembra 1979 do 20. januára 1981) a zásadne preformoval vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré sú odvtedy na bode mrazu.
Predohra: Rozbuška menom Šáh – V ranných fázach roka 1979 prebehla v Iráne islamská revolúcia, ktorá zosadila sekulárneho, proamerického monarchu – šáha Mohammada Rezu Pahlavího. K moci sa dostal ajatolláh Ruholláh Chomejní a krajina sa zmenila na teokraciu sprevádzanú silným protiamerickým sentimentom (USA boli označované za „Veľkého Satana“). Skutočná rozbuška však prišla v októbri 1979, keď americký prezident Jimmy Carter povolil chorému šáhovi vstup na územie USA, aby sa tam mohol liečiť na rakovinu. V Iráne to vyvolalo obrovskú vlnu hnevu. Nový režim a radikálni študenti sa obávali, že Američania chystajú opakovananie scenára z roku 1953, kedy CIA pomohla zorganizovať štátny prevrat a vrátila šáha k moci.
Útok na veľvyslanectvo – Dňa 4. novembra 1979 dav približne 300 až 500 radikálnych iránskych študentov (ktorí si hovorili Moslimskí študenti vyznávajúci líniu imáma) preliezol ploty americkej ambasády v Teheráne. Pôvodne plánovali len krátku protestnú okupáciu, no keď zistili, že mariňáci strážiaci objekt majú rozkaz nestrieľať (aby neeskalovali situáciu) a iránska polícia nezasiahla, veľvyslanectvo kompletne obsadili. Študenti zajali vyše 60 rukojemníkov. Niekoľko žien, zamestnancov tmavej pleti a neskôr jedného vážne chorého človeka prepustili v prvých týždňoch ako „gesto solidarity s utláčanými“, no jadro skupiny – 52 amerických občanov – zostalo v zajatí.
Kanadský úskok (Argo) – Šiestim americkým diplomatom sa počas chaosu pri útoku podarilo z ambasády ujsť a ukryli sa na kanadskom veľvyslanectve v Teheráne. CIA v spolupráci s kanadskou vládou následne zorganizovala tajnú operáciu na ich záchranu. Agent CIA Tony Mendez pre nich vytvoril falošné identity kanadského filmového štábu, ktorý v Iráne hľadá lokácie pre fiktívny sci-fi film Argo. V januári 1980 s týmito pasmi úspešne prešli cez teheránske letisko a odleteli z krajiny (tento príbeh neskôr sfilmoval Ben Affleck).
Katastrofálna vojenská operácia Eagle Claw – Prezident Jimmy Carter sa ocitol pod obrovským tlakom verejnosti. Keď diplomatické a ekonomické sankcie zlyhali, schválil v apríli 1980 tajnú vojenskú záchrannú misiu s názvom Eagle Claw (Orlí pazúr). Operácia však skončila absolútnym fiaskom v iránskej púšti ešte predtým, ako sa vojaci vôbec priblížili k Teheránu. V dôsledku nečakanej piesočnej búrky zlyhalo technické vybavenie a pri následnej kolízii vrtuľníka a tankovacieho lietadla C-130 na provizórnej základni v púšti zahynulo 8 amerických vojakov. Pre Cartera to bola politická katastrofa, ktorá ho pravdepodobne stála znovuzvolenie v prezidentských voľbách. Iránci po tomto pokuse rukojemníkov rozptýlili na rôzne miesta po celej krajine, aby zabránili ďalšiemu prepadu.
Podmienky v zajatí – Rukojemníci prežívali ťažké obdobie. Hoci neboli masovo popravovaní, čelili neustálemu psychickému teroru. Boli držaní v izolácii, často so zaviazanými očami, prechádzali tvrdými výsluchmi a študenti pred nimi simulovali popravy. Iránci tiež trávili mesiace prácnym zošívaním skartovaných dokumentov z ambasády, aby odhalili identitu amerických špiónov.
Prepustenie ako politická facka – Kríza sa začala hýbať v druhej polovici roka 1980. Šáh v Egypte zomrel, čím Irán prišiel o hlavnú požiadavku (jeho vydanie na súd). Navyše, v septembri 1980 Irán napadol susedný Irak pod vedením Saddáma Husajna a Teherán nutne potreboval uvoľniť zmrazené finančné prostriedky na nákup zbraní. Za sprostredkovania Alžírska boli podpísané Alžírske dohody. USA sa zaviazali, že nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí Iránu a rozmrazia iránske miliardy dolárov v amerických bankách. Iránci však pripravili pre Jimmho Cartera poslednú, dokonale naplánovanú potupu. Rukojemníkov držali v Teheráne na letisku a do lietadla ich pustili až 20. januára 1981 – presne v minúte, kedy nový americký prezident Ronald Reagan skladal prezidentskú prísahu a Carter definitívne opúšťal Biely dom.
Irán obnovuje svoju vojensko-priemyselnú základňu rýchlejšie, než sa čakalo
Aktuálne
|
pred 2 mesiacmi
Rozpad diplomatického procesu so sebou prináša akútne riziko nekontrolovateľnej militarizácie celého regiónu. Trump už v predstihu varoval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že ak Izrael opätovne rozpúta vojenské akcie, môže v boji proti Teheránu zostať úplne osamotený. Iránska strana zasa dôrazne varovala akékoľvek cudzie armády pred vstupom do Hormuzského prielivu, pričom minister Arákčí pripomenul, že nejde o medzinárodné vody, ale o zvrchované územie zdieľané výhradne medzi Iránom a Ománom, ktoré leží tisíce kilometrov od amerických hraníc. Varoval tiež pred fatálnymi ľudskými chybami či nehodami v krížovej paľbe. Celý tento diplomatický rozchod prichádza presne v momente, keď Donald Trump sebavedomo sľuboval dosiahnutie totálneho víťazstva nad Iránom v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. Tento radikálny zvrat jasne dokazuje, že Washington vo svojej blízkovýchodnej stratégii definitívne opustil diplomatické nástroje a stavil všetko na masívny vojenský tlak, čo v medzinárodnom spoločenstve vyvoláva vážne obavy o dlhodobú udržateľnosť a stabilitu celého regiónu.