Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 2 mesiacmi
|
1
Ako tajné plány Hamasu narazili na opatrnosť Hizballáhu a zmenili osud Blízkeho východu
Namiesto plnohodnotnej invázie sa libanonský Hizballáh obmedzil na opotrebovávaciu kampaň v podobe kontrolovaných raketových a dronových útokov, čo Izraelu umožnilo stabilizovať situáciu.
Ráno 7. októbra 2023 sa zapísalo do dejín Blízkeho východu ako moment brutálneho prekvapenia, kedy tisíce teroristov z hnutia Hamas prelomili hranice a rozpútali krviprelievanie v južnom Izraeli. Kým izraelské sily priamo na mieste robili všetko pre to, aby postupujúcich útočníkov zastavili, v najvyššom velení Izraelských obranných síl (IDF) prebiehalo iné, rovnako dramatické rozhodovanie. Najvyšší generáli totiž v prvých dňoch vojny urýchlene presúvali desiatky tisíc vojakov presne opačným smerom – na severnú hranicu s Libanonom. Pre izraelské politické a vojenské vedenie totiž masívna, Iránom financovaná milícia Hizballáh predstavovala potenciálne ešte väčšiu hrozbu ako samotný prebiehajúci útok z Gazy. Strach z otvorenia tohto druhého frontu bol taký paralyzujúci, že Izrael dokonca vážne uvažoval o spustení preventívneho ofenzívneho úderu v Libanone ešte predtým, než vôbec začal pozemnú operáciu proti Hamasu.
Tento katastrofický scenár totálnej regionálnej vojny sa však v ten osudný deň nenaplnil, pretože Hizballáh sa k útoku nepridal a jeho vodca Hasan Nasralláh nedal svojim elitným jednotkám Radwan rozkaz prekročiť hranicu. Tieto sily pritom na presne takýto moment cvičili dlhé roky a od izraelského územia ich delilo len niekoľko metrov. Namiesto plnohodnotnej invázie sa Hizballáh obmedzil na opotrebovávaciu kampaň v podobe kontrolovaných raketových a dronových útokov, čo Izraelu umožnilo stabilizovať situáciu. Unikátne detaily o tom, prečo táto koordinácia zlyhala a ako blízko bol svet k nekontrolovateľnému požiaru, odhalila rozsiahla správa izraelského Inštitútu pre výskum terorizmu a spravodajstva Amit (ITIC), postavená na interných dokumentoch, ktoré izraelskí vojaci objavili priamo v tuneloch Pásma Gazy.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 3 mesiacmi
Vyslanec Rady mieru predkladá princípy plánu odzbrojenia predloženého Hamasu
Aktuálne
|
pred 3 mesiacmi
Ideologická priepasť a sýrsky klin v spoločnej aliancii
Aby sme pochopili hlboké trhliny v takzvanej osi odporu – sieti organizácií, ktorú Irán systematicky buduje prostredníctvom peňazí, zbraní a know-how na presadzovanie svojich záujmov –, musíme sa pozrieť na zásadné ideologické rozdiely oboch skupín. Hamas má svoje korene v sunnitskom Moslimskom bratstve, čo ho prirodzene spája s inými sunnitskými štruktúrami v regióne. Naopak, Hizballáh vznikol ako čisto šíitsky projekt pod priamym vplyvom iránskeho teokratického režimu a iránskeho najvyššieho vodcu uctieva ako svoju najvyššiu duchovnú aj politickú autoritu.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 3 týždňami
Odvetné údery v Libanone: Izrael po krvavých útokoch proti svojim vojakom zasahuje ciele Hizballáhu
Vojny
|
pred 3 týždňami
Tieto rozdiely viedli počas sýrskej občianskej vojny k otvorenému nepriateľstvu. Hamas vtedy pragmaticky podporil sunnitských povstalcov bojujúcich proti režimu Bašára al-Asada. Asad bol však kľúčovým spojencom Teheránu a jeho diktatúra prežila vtedajší tlak výhradne vďaka masívnemu nasadeniu bojovníkov Hizballáhu, ktorí umierali za iránske záujmy. Tento konflikt zanechal medzi oboma skupinami hlbokú nedôveru, ktorú sa podarilo aspoň čiastočne preklenúť až v roku 2017, kedy sa moci v Gaze ujal Jahjá Sinwár. Sinwár začal Hamas opäť strategicky otáčať smerom k Iránu, pretože v Hizballáhu videl nielen dokonalý vojenský vzor na boj proti Izraelu, ale aj ideálneho sprostredkovateľa na získanie neobmedzených iránskych zdrojov. Napriek tomu si však Hamas odmietol vybudovať absolútnu lojalitu voči Teheránu, akú vykazovali napríklad jemenskí Húsíovia, a žiarlivo si strážil svoju nezávislosť.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Hizballáh odmieta washingtonskú dohodu a žiada stiahnutie Izraela
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Projekt „Jednota frontov“ a zdrvujúca izraelská pasca
Skutočným míľnikom v budovaní tejto nebezpečnej aliancie sa stala operácia Strážca hradieb v máji 2021, ktorú Hamas hrdinsky nazýval Meč Jeruzalema. Pre Sinwára to bol dôkaz, že koordinovaný tlak z viacerých strán dokáže Izrael ochromiť. Dokumenty nájdené v Gaze potvrdzujú, že počas týchto bojov fungovala spoločná operačná miestnosť, kde dochádzalo k zdieľaniu spravodajských informácií v reálnom čase. Hizballáh dokonca poskytol Hamasu povolenie odpaľovať rakety priamo z libanonského územia a každých dvanásť hodín posielal podrobné reporty priamo Hasanovi Nasralláhovi a veleniu iránskych Revolučných gárd.
Hasan Nasralláh bol dlhoročný vodca a generálny tajomník libanonského šíitskeho hnutia Hizballáh, ktorého politický a vojenský vplyv zásadne formoval moderné dejiny Blízkeho východu. Na čele organizácie stál viac ako tri desaťročia, až do svojej smrti na jeseň roku 2024.
Cesta k moci a vedenie Hizballáhu - Nasralláh sa narodil v roku 1960 v Bejrúte. Do čela Hizballáhu sa postavil v roku 1992 po tom, čo jeho predchodcu Abbása al-Músávího zlikvidovala izraelská armáda.
Vojenský úspech: Pod jeho vedením Hizballáh transformoval z lokálnej milície na vysoko organizovanú polovojenskú štruktúru s obrovským raketovým arzenálom. Pripisuje sa mu zásluha za ukončenie izraelskej okupácie južného Libanonu v roku 2000.
Regionálny hráč: Nasralláh úzko spolupracoval s Iránom (v rámci tzv. Osi odporu) a sýrskym režimom Bašára al-Asada, ktorému poslal na pomoc tisíce bojovníkov počas sýrskej občianskej vojny.
Status a vnímanie verejnosťou - Nasralláh bol mimoriadne polarizujúcou osobnosťou:
Pre stúpencov: Bol charizmatickým rečníkom a symbolom odporu proti Izraelu a západnému vplyvu. Mnohí šíiti v Libanone ho vnímali ako ochrancu pred vonkajšími hrozbami.
Pre kritikov a Západ: Spojené štáty, Izrael, Európska únia a ďalšie krajiny považovali Hizballáh (alebo jeho vojenské krídlo) za teroristickú organizáciu. Kritici mu vyčítali, že z Libanonu urobil rukojemníka iránskych záujmov a vtiahol krajinu do ničivých konfliktov.
Koniec éry - Hasan Nasralláh žil pre obavy z atentátu dlhé roky v utajení a na verejnosti sa objavoval len zriedka, pričom k svojim stúpencom prehovoril najmä prostredníctvom televíznych prejavov z bezpečných úkrytov. Jeho éra sa definitívne skončila 27. septembra 2024, kedy zahynul pri masívnom izraelskom leteckom útoku na podzemné veliteľstvo Hizballáhu v južnom Bejrúte. Jeho smrť znamenala pre organizáciu a celú blízkovýchodnú geopolitiku zásadný zlom.
Najšokujúcejším odhalením správy ITIC je však skutočnosť, že to bol práve Hizballáh, kto zachránil Hamas pred totálnou vojenskou katastrofou v Gaze. Izraelská armáda totiž 15. mája 2021 zinscenovala fiktívny začiatok pozemnej invázie s cieľom vylákať tisíce teroristov do obranných pozícií v podzemnej sieti tunelov zvanej Metro, ktorú chcela následne masívne vybombardovať. Tento plán na likvidáciu jadra vojenského krídla Hamasu zlyhal, pretože Hizballáh prostredníctvom spoločnej centrály varoval Sinwára pred izraelskou ľsťou. Dodnes zostáva záhadou, ako sa šíitskej milícii podarilo takto prísne utajované zámery IDF odhaliť, no úspech tejto akcie radikálne zvýšil sebavedomie Hamasu a jeho apetít po definitívnom zničení židovského štátu.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Izrael a Libanon obnovujú prímerie a vytvárajú bezpečnostné zóny bez Hizballáhu
Vojny
|
pred 1 mesiacom
Apokalyptické plány a trojúrovňový scenár skazy
Slepá viera vo vlastné sily viedla vedenie v Gaze k vypracovaniu megalomanských plánov. V máji 2022 sa v Libanone uskutočnilo tajné stretnutie na najvyššej úrovni, kde za jedným stolom sedeli predstavitelia Hamasu Sálih al-Arúri a Chalíl al-Hajjá, vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh a šéf palestínskej pobočky iránskych síl Kuds Saíd Izadí. Hamas prítomným vysvetľoval, že Izrael prechádza obdobím extrémnej vnútornej krehkosti, Palestínska samospráva kolabuje, svetová pozornosť sa upriamuje na vojnu na Ukrajine a nastáva ideálny čas na úder. Nasralláhovi vtedy predložili trojúrovňový strategický plán.
Čítajte viac
Aktuálne
|
pred 1 mesiacom
Optické drony Hizballáhu ohrozujú izraelských vojakov, tí hľadajú spásu v rybárskych sieťach
Aktuálne
|
pred 1 mesiacom
Prvým a najžiadanejším scenárom bola kampaň pomenovaná podľa koránskeho verša Wad al-Achira, ktorej cieľom malo byť úplné prekreslenie politickej mapy Blízkeho východu a zavŕšenie veľkej islamskej revolúcie. Tento apokalyptický plán počítal s masívnym útokom všetkých zložiek iránskej osi počas židovského sviatku Pesach, pričom rozbuškou mal byť boj o mešitu al-Aksá. Ak by Hizballáh váhal, nastúpil by stredný scenár s jeho čiastočnou podporou zameranou na obsadenie Západného brehu, a najmenej priaznivý tretí scenár rátal s bojom Hamasu s minimálnou pomocou zvonku. Hoci Ismail Haníja neskôr v listoch ubezpečoval Sinwára, že Nasralláh a Izadí plán v princípe podporili, Hizballáh sa nikdy k ničomu konkrétnemu nezaviazal a opakovane požadoval podrobnejšie rozpracovanie cieľov. Napriek tejto opatrnosti Sinwár podľahol ilúzii, že spojenec z Libanonu do vojny bez váhania vstúpi.
Ismail Haníja bol jednou z najprominentnejších politických postáv palestínskeho militantného hnutia Hamas. Dlhé roky pôsobil ako šéf politického krídla tohto hnutia a bol kľúčovým hráčom v palestínskej politike a medzinárodnej diplomacii Blízkeho východu, až do svojej smrti v lete 2024.
Vzostup v hierarchii Hamasu - Haníja sa narodil v roku 1962 (alebo 1963) v utečeneckom tábore Al-Šatí v Pásme Gazy.
Blízky spolupracovník zakladateľa: V 90. rokoch sa stal blízkym asistentom a tajomníkom šejka Ahmeda Jásina, duchovného vodcu a spoluzakladateľa Hamasu, čo mu zabezpečilo silnú pozíciu v hnutí.
Premiér: Po tom, čo Hamas v roku 2006 prekvapivo vyhral palestínske parlamentné voľby, Haníja sa stal palestínskym premiérom. Po následných krvavých vnútro-palestínskych tlejúcich konfliktoch s hnutím Fatah bol z tejto funkcie prezidentom Mahmúdom Abbásom odvolaný, no Hamas si udržal absolútnu kontrolu nad Pásmom Gazy a Haníja tam vládol ako de facto premiér.
Politický vodca v exile - V roku 2017 bol zvolený za šéfa politického byra Hamasu (nahradil Chálida Mišála).
Následne opustil Pásmo Gazy a žil v exile, predovšetkým v Katare a Turecku.
Z exilu pôsobil ako hlavná diplomatická tvár hnutia. Vyjednával s regionálnymi mocnosťami (Irán, Turecko, Katar, Egypt) a viedol nepriame rozhovory o prímerí a výmene väzňov s Izraelom, najmä po vypuknutí vojny v októbri 2023.
Vnímanie a pragmatizmus vs. radikalizmus
Diplomatická tvár: Na rozdiel od vojenských lídrov Hamasu v Gaze (ako bol Jahjá Sinwár) bol Haníja vnímaný ako o niečo pragmatickejší diplomat.
Teroristický zoznam: Pre Izrael a Západ (vrátane USA) bol však stále popredným predstaviteľom organizácie, ktorú považujú za teroristickú, a pripisovali mu priamu zodpovednosť za politické krytie a financovanie útokov na civilistov.
Atentát v Teheráne - Ismail Haníja zomrel 31. júla 2024 v iránskom Teheráne. Stal sa obeťou cieleného atentátu (pripisovaného Izraelu, ktorý sa k nemu oficiálne neprihlásil) priamo v prísne stráženej vládnej rezidencii, kde sa predtým zúčastnil na inaugurácii nového iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána. Jeho smrť viedla k prudkému nárastu napätia v celom regióne.
Fatálne prekvapenie a systematická odplata
Keď ráno 7. októbra 2023 hordy z Gazy vtrhli do Izraela, prekvapili nielen šokovaný svet, ale aj samotného Nasralláha. Sinwár a jeho vojenskí velitelia Muhammad Dajf a Marwán Ísá poslali z podzemia zúfalý list veleniu v Bejrúte a Teheráne, v ktorom ich naliehavo žiadali o okamžité zapojenie všetkých síl a spustenie trojdňového intenzívneho bombardovania Izraela. Nasralláh sa však zachoval pragmaticky a odmietol obetovať Hizballáh pre unáhlenú akciu Hamasu, o ktorej ho vopred nikto neinformoval. Uvedomoval si totiž vlastné záväzky voči Libanonu a obmedzenia diktované Iránom. Hizballáh síce do konfliktu formálne vstúpil o deň neskôr pod zámienkou solidarity s Gazou, no obmedzil sa na kontrolované pohraničné strety, čo vedenie Hamasu najskôr ostro kritizovalo ako zradu, kým neskôr muselo s horkosťou prijať aspoň túto obmedzenú obetu.
Zlyhanie plánu na spoločné povstanie celej osi odporu malo pre teroristickú sieť fatálne následky. Izrael síce prežil svoj najnebezpečnejší moment od jomkipurskej vojny, no získaný čas pretavil do zdrvujúcej spravodajskej a vojenskej ofenzívy. V priebehu nasledujúcich rokov izraelské tajné služby a armáda systematicky, jedného po druhom, vystopovali a eliminovali takmer všetkých strojcov tejto nebezpečnej aliancie. O život prišli nielen hlavné tváre útoku z Gazy – Jahjá Sinwár, Muhammad Dajf a Marwán Ísá, ale aj politický líder Ismail Haníja, samotný sebavedomý vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, iránsky generál Saíd Izadí a nakoniec aj samotný duchovný architekt celej siete, najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí. Dokumenty z Gazy tak zostali len svedectvom o tom, ako náboženský fanatizmus a prehnané sebavedomie zaslepili vodcov teroristického hnutia, ktorí v honbe za zničením nepriateľa nakoniec priviedli k zániku seba aj celú svoju os.
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
