Aktuálne trojdňové prímerie na Ukrajine, iniciované americkým prezidentom Donaldom Trumpom, prinieslo na frontovú líniu citeľné upokojenie bojov, ktoré však obe strany využívajú na strategické účely. Podľa vyjadrenia hovorcu Zoskupenia spoločných síl Ozbrojených síl Ukrajiny Viktora Trehubova ruská armáda momentálne „stíchla“, no túto operačnú pauzu aktívne využíva na posilnenie svojich pozícií. Ruské sily sa počas prerušenia paľby sústreďujú najmä na obnovu svojich útočných kapacít. Podľa ukrajinských zdrojov prebieha intenzívna rotácia unavených jednotiek a prísun nových čerstvých síl. Cieľom týchto krokov je podľa Trehubova príprava na ďalšie ofenzívne operácie hneď po skončení vyhláseného režimu ticha. Ukrajinské sily na situáciu reagujú zrkadlovo. Aj keď priznali relatívny pokoj na bojisku, nezostávajú pasívne. Čas získaný prímerím investujú do vyladenia logistických procesov a vlastnej rotácie vojsk. Prerušenie priamych stretov tak fakticky slúži obom armádam na doplnenie zásob a reorganizáciu jednotiek pred predpokladaným obnovením plnoformátových bojových operácií. Napriek všetkému bolo celkovo za posledných 24 hodín zaznamenaných 147 bojových stretov medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi. Operatívne informácie k 8:00 10. mája 2026 zverejnil Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny. Včera nepriateľ použil 7 704 samovražedných dronov a vykonal 2 021 delostreleckých útokov na sídla a pozície ukrajinských vojakov, vrátane 12 zo salvových raketometov.
Rusko chce technickú prestávku v bojoch aj kvôli bezpečnosti Záporožskej jadrovej elektrárne
Ruská strana plánuje v poslednej májovej dekáde iniciovať ďalšie kolo režimu pokoja zbraní, ktoré má byť primárne zamerané na kritické opravy infraštruktúry Záporožskej jadrovej elektrárne. Podľa šéfa štátnej korporácie Rosatom Alexeja Lichačova je nevyhnutné opraviť elektrické vedenie Dneprovskaja, ktoré zabezpečuje kľúčové napájanie objektu. Termín tejto plánovanej pauzy v bojoch je úzko naviazaný na hydrologické podmienky, konkrétne na hladinu vody v rieke Dnepr, ktorá je po jarných záplavách rozhodujúca pre úspešné vykonanie technických prác na dodávkach elektrickej energie. Lichačov vo svojom vyhlásení vyjadril nádej, že stav vody umožní naplánovať prerušenie bojových akcií práve na tretiu májovú dekádu. Zároveň informoval o aktuálnej situácii priamo v areáli elektrárne a v meste Enerhodar, kde bol počas 9. mája zaznamenaný relatívny pokoj. Napriek tomu upozornil na stupňujúce sa riziko, ktorému čelí energetická infraštruktúra, pričom poukázal na predchádzajúce dni charakteristické častými údermi na dôležitú rozvodňu Raduga.
Útok na Charkov počas vyhláseného prímeria
Napriek oficiálnemu režimu ticha, ktorý mal platiť počas dní od 9. do 11. mája, došlo v sobotu večer v Charkove k tragickému incidentu. Ruské sily zaútočili pomocou dronu na obytnú štvrť v mestskej časti Industriaľnyj rajón, pričom zasiahli deväťposchodovú budovu. Podľa dostupných informácií bol priamo zasiahnutý technický priestor bytového domu, čo spôsobilo značné materiálne škody vrátane poškodenia výťahovej šachty a vytlčenia desiatok okien. Tento útok si vyžiadal celkovo päť zranených osôb. Medzi zasiahnutými je aj osemročný chlapec, u ktorého sa v dôsledku explózie vyvinula akútna reakcia na stres. Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany v noci 10. mája 2026 zneškodnili všetkých 27 dronov, ktoré ruskí vojaci použili na útok proti Ukrajine. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na Telegrame. Od 00:00 10. mája nepriateľ útočil 27 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a simulačnými dronmi typu Parodija zo smerov Primorsko-Achtarsk, Millerovo. Letecký útok bol odrazený jednotkami elektronického boja a bezpilotných systémov, mobilnými palebnými skupinami Obranných síl Ukrajiny.
Ruské ambície v oblasti Kramatorska narážajú na realitu frontu
Podľa informácií ukrajinskej rozviedky dostali ruské okupačné sily príkaz dosiahnuť prístupové cesty ku Kramatorsku do konca mája. Ruské velenie sa snaží tento cieľ naplniť neustálym presúvaním nových jednotiek a rezerv, pričom systematicky vyhľadáva slabé miesta v ukrajinskej línii. Napriek týmto snahám hodnotí hovorkyňa 56. samostatnej motorizovanej pešej brigády Oľga Kosenková stanovený termín ako nereálny. Aktuálne tempo postupu ruskej armády totiž výrazne zaostáva za politickými ambíciami Kremľa a správy o lokálnych úspechoch bývajú zo strany ruských veliteľov často skreslené alebo priamo vymyslené, uvádza ukrajinský portál Glavkom.
Situácia na Kramatorskom smere zostáva náročná najmä v okolí obcí Viroljubivka a Majske, kde sa očakáva ďalšie stupňovanie tlaku. Zástupcovia ukrajinských ozbrojených síl uvádzajú, že protivník využíva na maskovanie svojich pohybov nepriaznivé počasie a lesné pásy. Špecifikom súčasných bojov v tejto oblasti je široká „sivá zóna“, ktorá prinútila obe strany vo zvýšenej miere nasadzovať pozemné robotizované systémy na zabezpečenie logistiky. Využívanie ťažkej obrnenej techniky ruskou stranou je v súčasnosti skôr zriedkavé, čo potvrdzuje aj fakt, že počas jedného z posledných útokov bol po odhalení dronmi zničený osamotený tank T-72B3. Podľa náčelníka oddelenia komunikácie Zoskupenia spoločných síl Viktora Trehubova sa ruské vojská už nachádzajú v aktívnej fáze svojej jarnej ofenzívy. Okupanti momentálne svoje zdroje nekumulujú na neskorší úder, ale ich priebežne a masívne spotrebúvajú v snahe o prielom, čo však nateraz nevedie k zásadnému vyostreniu situácie nad rámec prebiehajúcich bojov.
Analýza ruských vojenských strát potvrdzuje kritický nárast počtu obetí
Nezávislá investigatívna analýza portálov Meduza, Mediazona a ruskej služby BBC priniesla podrobný pohľad na rozsah ľudských strát Ruskej federácie od začiatku invázie až do konca roka 2025. Podľa zistení založených na skúmaní registra dedičských konaní, súdnych štatistík a matričných údajov dosiahol celkový počet padlých vojakov minimálne 352-tisíc osôb. Tento údaj zahŕňa 261-tisíc úmrtí riadne zaevidovaných matrikami a približne 90-tisíc osôb, ktoré boli za mŕtve alebo nezvestné vyhlásené súdnou cestou. Práve započítanie súdnych rozhodnutí do celkovej bilancie je kľúčovým faktorom, ktorý odhalil skutočný rozsah strát v posledných dvoch rokoch konfliktu.
Vrchol úmrtnosti bol zaznamenaný v rokoch 2024 a 2025, čo priamo súvisí s nárastom intenzity bojových operácií. Výskumníci v tomto období identifikovali masívny nárast súdnych žalôb podávaných vojenskými útvarmi aj príbuznými, ktorých cieľom bolo úradne potvrdiť smrť nezvestných vojakov. Tento trend potvrdzujú aj tisíce takzvaných oneskorených registrácií v dedičských konaniach, kde medzi dátumom úmrtia a otvorením spisu uplynulo mnoho mesiacov. Takéto anomálie sa pred vojnou vyskytovali len výnimočne, no do konca roka 2025 ich počet presiahol 52-tisíc prípadov, čo svedčí o administratívnom preťažení pri spracovávaní informácií o padlých.
Aktuálne štatistiky naznačujú, že ruská armáda sa dostáva do bodu, kedy tempo strát začína prevyšovať jej schopnosť doplňovať personál. Údaje z obdobia od decembra 2025 do apríla 2026 ukazujú, že počet vyradených vojakov bol vyšší ako počet novonaverbovaných dobrovoľníkov. Potvrdzujú to aj dramatické výkyvy v úmrtnosti mladých mužov vo veku 20 až 24 rokov, kde počet dedičských konaní v niektorých týždňoch roka 2025 prevyšoval predvojnový štandard až desaťnásobne. Autori štúdie upozorňujú, že číslo 352-tisíc predstavuje len spodnú, dokumentačne podloženú hranicu skutočných strát. Do tohto súčtu nie sú zahrnutí zahraniční bojovníci v ruských službách ani osoby, ktoré zmizli v druhej polovici roka 2025 a v ich prípade ešte neuplynula zákonná lehota na súdne vyhlásenie za mŕtveho. Skutočný počet obetí je pravdepodobne ešte vyšší, keďže osud desiatok tisíc ľudí, ktorých telá neboli nájdené a ktorých príbuzní zatiaľ nepodnikli právne kroky, zostáva neznámy. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 341 110 (včera o 840) vojakov.