Za štyri roky vojny na Ukrajine zahynulo najmenej 200 186 ruských vojakov, spočítali Ruská služba BBC a Mediazona na základe otvorených údajov. Najvyššie straty sú zaznamenané medzi dobrovoľníkmi — 74 316 osôb (37 %). Nasledujú zmluvní vojaci (38 847 mŕtvych), väzni (21 405) a mobilizovaní (17 940). V ostatných 44 818 prípadoch sa nepodarilo určiť príslušnosť. Najviac mŕtvych zistili v Baškirsku (9 331 vojakov), Tatarstane (7 585) a Sverdlovskej oblasti (6 700). Päťku uzatvárajú Krasnodarský kraj (6 236) a Čeľabinská oblasť (5 948). V Moskve sa úroveň strát ukázala ako najnižšia v celom Rusku: päť osôb na každých 10 000 mužskej populácie, celkovo — 2 437 mŕtvych. Absolútnymi lídrami antiratingu sú tu ekonomicky znevýhodnené regióny ako Burjatsko a Tuva, kde je tento ukazovateľ 27– a 33-krát vyšší (4 524 a 1 818 mŕtvych).
Novinári poznamenávajú, že rok 2025 sa stal pre ruskú armádu najkrvavejším rokom vojny. Hoci súčasné číslo — 49 935 mŕtvych — je nižšie ako minuloročné (83 706), množstvo nespracovaných nekrológov zahŕňa ešte desiatky tisíc záznamov a celkovo ich bolo publikovaných o 40 % viac než v roku 2024. Podľa predbežného odhadu po všetkých sčítaniach počet ruských vojakov padlých v roku 2025 presiahne 90 000 osôb. V súčasnosti je známe, že od začiatku invázie Rusko stratilo takmer 7 000 dôstojníkov, 77 % z nich sú velitelia nižšieho článku v hodnosti od mladšieho poručíka po kapitána. Takisto je potvrdená smrť 13 generálov. Od decembra 2024 boli traja z nich zabití v Moskovskom regióne: sú to náčelník vojsk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Igor Kirillov, zástupca náčelníka Hlavnej operačnej správy Jaroslav Moskalik a náčelník Správy operatívnej prípravy generálneho štábu Fanil Sarvarov.
Odhady strát Ruska zo strany medzinárodných organizácií a západných spravodajských služieb sú výrazne vyššie. Podľa výpočtov washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) do konca minulého roka vo vojne na Ukrajine zahynulo do 325-tisíc ruských bojovníkov a spolu s ranenými straty dosiahli 1,196 milióna osôb. V priemere v roku 2025 z bojísk vypadávalo mesačne približne 35 000 vojakov RF. Zdroje agentúry Bloomberg oboznámené s údajmi západných spravodajských služieb uviedli, že po novom roku Rusko prestalo v plnej miere pokrývať straty na fronte. Konkrétne za január sa do vojny zapísalo o 9 000 zmluvných vojakov menej, než vojská stratili, zatiaľ čo v decembri bol tento pomer približne rovnaký.
Petr Pavel: Zastavenie vojny na línii dotyku je jedinou reálnou možnosťou
V súčasnosti môže byť reálne iba prímerie s následným uzavretím mierovej dohody na línii dotyku, a to za podmienky neuznania okupovaných území za ruské. Tento názor vyjadril prezident Českej republiky Petr Pavel na podujatí pri príležitosti 4. výročia začiatku plnohodnotnej agresie Ruska proti Ukrajine, informuje korešpondent agentúry Ukrinform. Český prezident byť „maximálne realistickými v tom, čo je v súčasnej situácii dosiahnuteľné – a to je uzavretie dohody o prímerí a následná mierová dohoda na línii dotyku s tým, že územia okupované Ruskou federáciou nebudú uznané za ruské, ale budú označené ako dočasne okupované. Na samotnej línii dotyku by mal platiť režim, ktorý zaručí, že Rusko nebude môcť začať novú agresiu,“ povedal český prezident. V budúcnosti by sa podľa neho o štatúte týchto okupovaných území dalo rokovať inými nástrojmi, či už diplomatickými alebo inými.
Hlava českého štátu sa zároveň domnieva, že od konca vojny sme stále rovnako ďaleko ako pred rokom. Hoci zo strany Ukrajiny, Spojených štátov a európskych krajín došlo k výraznému zblíženiu pozícií a bola preukázaná ochota ku kompromisom, zo strany Ruska naďalej znejú maximalistické požiadavky, ktoré spochybňujú nielen územie, ale aj samotný štatút Ukrajiny. Je teda zrejmé, že „Rusko nie je pripravené ukončiť konflikt mierovou dohodou, ktorá by bola aspoň prijateľným kompromisom, ale chce z toho vyťažiť maximum,“ poznamenal Pavel.
Bývalý generál NATO komentoval aj ukrajinskú letnú protiofenzívu z roku 2023. Podľa jeho názoru nebola dobre pripravená, pretože pre úspešnú protiofenzívu musí byť minimálny pomer síl približne 3 ku 1. V čase, keď Ukrajinci začali protiofenzívu (aj pod veľkým tlakom Západu), bol tento pomer približne 0,9 na ukrajinskej strane ku 1 na ruskej strane. „To v skutočnosti nestačilo ani na obranu, nieto ešte na úspešnú ofenzívu,“ konštatoval Pavel. Zároveň poznamenal, že partneri vtedy nedokázali zabezpečiť Ukrajine potrebné zdroje. Pokiaľ ide o ľudské zdroje, nedokážu to ani teraz, ak nechcú priamo vstúpiť do konfliktu. Generál vo výslužbe tiež zdôraznil, že Ukrajina sa musí v budúcnosti stať členom NATO, čo Alianciu posilní, keďže ukrajinská armáda je dnes najskúsenejšou armádou v Európe a „žiadna iná nemá také bojové skúsenosti“.
Pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie Veľká Británia oznámila nový balík podpory pre Ukrajinu
Vláda Spojeného kráľovstva pri príležitosti štvrtého výročia plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu oznámila nový balík vojenskej a humanitárnej podpory. Uvádza sa to vo vyhlásení na webovej stránke britskej vlády. Britský premiér Keir Starmer bude 24. februára 2026 predsedať zasadnutiu „Koalície rozhodných“ spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová je na návšteve v Kyjeve a minister obrany John Healey sa pripojí k Ukrajincom v Londýne. Dnes oznámený balík pomoci obsahuje:
- Energetická podpora (20 miliónov libier – 22,9 mil. EUR): Nové finančné prostriedky na núdzovú podporu energetiky, určené na ochranu a opravu energetickej siete a zabezpečenie dodatočných kapacít na výrobu elektriny. Cieľom je odstrániť škody spôsobené brutálnymi ruskými útokmi počas tejto zimy a zabezpečiť energetické systémy Ukrajiny na budúcu zimu.
- Humanitárna pomoc (5,7 milióna libier – 6,53 mil. EUR): Pomoc pre komunity v blízkosti frontovej línie, pre osoby vyžadujúce evakuáciu alebo tie, ktoré boli zasiahnuté náletmi a vnútorným vysídlením.
- Lekárske poradenstvo: Vysoko kvalifikované tímy britských vojenských chirurgov, sestier a fyzioterapeutov budú poskytovať konzultácie lekárom na Ukrajine. Sprevádzajú ukrajinské tímy pri zložitých operáciách na bojisku, pričom využívajú britské skúsenosti v traumatológii a liečbe vojnových zranení. Pomáhajú tak vojakom vrátiť sa k plneniu povinností alebo sa opäť zaradiť do civilného života.
- Výcvik pilotov vrtuľníkov: Ukrajinskí piloti aktuálne prechádzajú výcvikom na britskej leteckej základni, aby sa stali inštruktormi lietania na vrtuľníkoch. Ide o prvý prípad, kedy Spojené kráľovstvo ponúka Ukrajine výcvik inštruktorov v tejto oblasti. Absolventi budú cvičiť ďalšiu generáciu ukrajinských vojenských letcov.
„Bola to vojna, o ktorej si Putin myslel, že ju vyhrá za týždeň, ale podcenil vôľu ukrajinského ľudu. S našou podporou pokračujú v boji s obrovskou odvahou,“ vyhlásil britský minister obrany John Healey.
Správa Financial Times: Vojna na Ukrajine sa zmenila na súboj technológií
Podľa prestížneho denníka Financial Times sa vojna na Ukrajine dostala do novej fázy. Už to nie je len klasický boj, ale technologický stret, v ktorom sa bezpečné miesta takmer vytratili. Boje sa zmenili natoľko, že ani desiatky kilometrov za frontom sa už nikto nemôže cítiť v bezpečí. Táto situácia úplne zmenila spôsob, akým vojaci bojujú, ako sa zásobujú a ako vnímajú bezpečie v zázemí. Pohyb na otvorenom priestranstve blízko frontu je dnes extrémne riskantný. Vo vzduchu neustále krúžia drony a helikoptéry. Mnohé stroje sú dokonca ovládané cez káble z optických vlákien natiahnuté priamo v teréne, čo umožňuje ich presné riadenie. Vojaci sa musia prispôsobovať:
- Obrnené autá: Aj obyčajné pickupy dostávajú kovové „klietky“ a strechy, ktoré ich majú chrániť pred nárazmi dronov zhora.
- Ochranné siete: V mestách blízko bojov, ako je Cherson, sú nad cestami natiahnuté špeciálne siete, ktoré majú zachytiť útočiace drony skôr, než zasiahnu cieľ.
Taras Čmut, šéf známej nadácie na pomoc vojakom, nazýva okolie frontu „zónou smrti“. Upozorňuje, že táto nebezpečná oblasť sa každý mesiac zväčšuje a pre ľudí v Európe je stále ťažké predstaviť si, ako radikálne sa táto vojna zmenila.
Vojna, ktorá nespí, ale cez deň stojí – Cez deň sa v blízkosti frontu život takmer zastavil. Akýkoľvek pohyb auto či skupinky ľudí okamžite pritiahne pozornosť nepriateľa. Vojaci sa preto presúvajú hlavne v noci, používajú špeciálne plášte, ktoré neprepúšťajú teplo (aby ich nevideli termokamery), alebo čakajú na hmlu. Čoraz častejšie pomáhajú stroje:
- Drony vozia vojakom jedlo a vybavenie namiesto nákladiakov .
- Diaľkovo ovládané podvozky (roboty) sa občas používajú na odvoz ranených, aby nemuseli riskovať životy ďalší ľudia.
- Malé útočné drony (FPV) sú také presné, že z ciest úplne vytlačili bežné autá.
Koniec veľkých tankových kolón – Klasické obrazy dlhých kolón tankov sú dnes už minulosťou. Namiesto nich bojujú malé, pohyblivé skupiny. Vojaci hľadajú akýkoľvek spôsob, ako byť nenápadní a rýchli – používajú motorky, terénne buginy či dokonca kone. Na fronte prebieha aj neviditeľný súboj: jedna strana sa snaží rušiť signál dronov špeciálnymi rušičkami, zatiaľ čo druhá strana (najmä ruské sily) na to reaguje dronmi „na šnúre“, ktoré sa nedajú zaručiť rádiovými vlnami. V súvislosti s týmto vývojom prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že konanie Vladimira Putina už v podstate rozpútalo konflikt svetových rozmerov. Podľa neho je jediným spôsobom, ako ho zastaviť, vyvinúť na Rusko obrovský vojenský a ekonomický tlak.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 111 zo 133 bezpilotných lietadiel, ktorými ruské jednotky útočili na Ukrajinu od večera 23. februára 2026. Informuje o tom agentúra Ukrinform s odvolaním sa na správu Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny zverejnenú na sociálnej sieti Telegram. Od pondelka 23. februára 2026 (18:00) nepriateľ útočil balistickou raketou Iskander-M z dočasne okupovaného Krymu a tiež 133 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a ďalšími typmi dronov z oblastí: Orjol, Kursk, Brjansk, Primorsko-Achtarsk a Millerovo. Približne 90 dronov bolo typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy raketou a 19 útočnými dronmi v 16 lokalitách, ako aj dopad zostrelených cieľov (trosiek) v jednej lokalite.
Počas uplynulého dňa, 23. februára 2026, došlo medzi Ozbrojenými silami Ukrajiny a ruskými jednotkami k 116 bojovým stretom. Nepriateľ vyvíjal najväčší tlak na Pokrovskom a Kosťantynivskom smere. Informuje o tom agentúra Ukrinform s odvolaním sa na správu Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny zverejnenú na Facebooku, ktorá zachytáva situáciu k utorku 24. februára 2026 (8:00). Rusi uskutočnili 1 raketový a 96 leteckých útokov, počas ktorých zhodili 265 riadených leteckých bômb, nasadili tiež 8 915 samovražedných dronov. Ruské jednotky vykonali aj 3 331 delostreleckých ostreľovaní pozícií, z toho 71 zo salvových raketometov.
Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 (teda za štyri roky) už o 1 261 420 (včera o 920) vojakov. Prišla tiež o:
- 11 698 tankov,
- 24 086 bojových obrnených vozidiel,
- 37 560 delostreleckých systémov,
- 1 654 salvových raketometov,
- 1 305 prostriedkov protivzdušnej obrany,
- 435 lietadiel,
- 348 vrtuľníkov,
- 145 571 takticko-operačných dronov,
- 4 347 rakiet s plochou dráhou letu,
- 29 lodí,
- 2 ponorky,
- 79 826 ks automobilovej techniky a autocisterien,
- 4 074 ks špeciálnej techniky.