Jurij Ušakov, pomocník ruského prezidenta Vladimira Putina, vyhlásil, že ďalšie kolo trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi nemá zmysel dovtedy, kým Kyjev nestiahne svoje ozbrojené sily z územia Donbasu. Podľa jeho vyjadrení, ktoré citovali ruské médiá, sa teraz očakáva tento zásadný krok priamo od prezidenta Volodymyra Zelenského. Ušakov tvrdí, že po stiahnutí vojsk by sa okamžite pozastavili vojenské akcie a otvoril by sa priestor na serióznu diskusiu o dlhodobom urovnaní konfliktu, pričom pokračovanie v súčasnej diplomatickej snahe považuje bez splnenia tejto podmienky za stratu času.
Donbas je historicko-priemyselný región vo východnej časti Ukrajiny. Názov je skratkou z „Donecká baňa/Donecká kotlina“ (Doneckij bassejn). Územia, ktoré zahŕňa Donbas:
- Donecká oblasť
- Luhanská oblasť
Tieto dve oblasti sa považujú za jadro Donbasu. V širšom (historicko-geografickom) zmysle sa Donbas niekedy rozširuje aj na:
- východné časti Dnepropetrovskej oblasti
- južné časti Charkovskej oblasti
- malé časti západného Ruska (Rostovská oblasť)
Na tieto vyjadrenia ostro reagovalo ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám pri Rade národnej bezpečnosti a obrany. Jeho vedúci Andrij Kovalenko uviedol, že Moskva týmto oficiálne priznala, že nemá skutočný záujem o ukončenie vojny. Podľa neho ide len o pokus získať strategické nástupište pre ďalšiu ofenzívu bez boja, keďže Ukrajina opakovane a jasne deklarovala, že svoje vlastné územie neopustí. Kovalenko doplnil, že Putinov režim si podľa všetkého už nevie predstaviť svoje fungovanie bez pokračujúceho vojnového stavu. Prezident Volodymyr Zelenskyj už v predstihu takéto požiadavky odmietol s tým, že odchod obranných síl z Donbasu by pre krajinu znamenal strategickú porážku. Zdôraznil, že stiahnutie z regiónu, kde sú vybudované silné fortifikačné systémy, by Ukrajinu výrazne oslabilo. Obranné sily si nielenže udržiavajú svoje pozície v Doneckej oblasti, ale sú naďalej prítomné aj v častiach Luhanskej oblasti, čo Kyjev považuje za kľúčové pre zachovanie obranyschopnosti štátu.
Moskva vyhlásila dočasné prímerie sprevádzané tvrdými hrozbami voči Kyjevu
Ruská federácia sa rozhodla pre jednostranné zastavenie bojových akcií na Ukrajine pri príležitosti osláv 81. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne. Podľa pokynu prezidenta Vladimira Putina by mali všetky ruské vojenské zoskupenia úplne utlmiť svoju aktivitu od polnoci 8. mája až do 10. mája. Toto dočasné moratórium sa vzťahuje nielen na priame pozemné strety, ale aj na raketové útoky a nálety bezpilotných lietadiel smerujúce na ukrajinskú infraštruktúru či vojenské ciele v hĺbke územia. Ruské ministerstvo obrany však tento krok podmieňuje absolútnym pokojom z ukrajinskej strany a varuje, že akýkoľvek pokus o narušenie tohto stavu vyvolá okamžitú a adekvátnu vojenskú reakciu.
Súčasťou tohto oznámenia je aj stupňujúci sa tlak na ukrajinskú metropolu. Moskva otvorene pohrozila masívnym raketovým úderom na samotné centrum Kyjeva, ak by došlo k narušeniu slávnostnej vojenskej prehliadky alebo iných podujatí spojených s 9. májom. Ruský rezort obrany v tejto súvislosti opakovane vyzval civilné obyvateľstvo a zamestnancov zahraničných diplomatických misií, aby v záujme vlastnej bezpečnosti mesto včas opustili. Ruská strana tak podčiarkuje svoju odhodlanosť chrániť priebeh osláv v Moskve aj za cenu prudkej eskalácie v hlavnom meste Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na tieto kroky so značnou skepsou a dôrazným varovaním pre medzinárodnú komunitu. Pripomenul, že Kyjev navrhoval zastavenie paľby už skôr, no namiesto mierového gesta prišli len ďalšie útoky a hrozby. Zelenskyj označil ruskú logiku za neadekvátnu, pričom vyhlásil, že Moskva žiada o bezpečný priestor pre svoju ročnú hodinu na námestí, aby mohla hneď po nej pokračovať v zabíjaní. Zároveň adresoval jasný odkaz zahraničným lídrom, ktorým dôrazne neodporúča cestovať do Ruska a zúčastňovať sa na moskovských oslavách v čase pretrvávajúcej agresie.
Hrozby, ktoré Kremeľ stupňuje v súvislosti s blížiacimi sa oslavami 9. mája, majú podľa analytikov z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) hlbšie pozadie než len bežnú vojnovú rétoriku. Moskva sa prostredníctvom nich snaží demonštrovať schopnosť vyľudniť Kyjev a ovplyvniť strategické rozhodovanie západných partnerov Ukrajiny. Za touto agresiou sa však pravdepodobne skrýva snaha Vladimira Putina zamaskovať narastajúcu zraniteľnosť vlastného územia. ISW hodnotí ruské varovania pred odvetou za údajné plánované útoky na Moskvu ako nepriame priznanie faktu, že Rusko nedokáže spoľahlivo brániť svoje hlavné mesto ani strategické oblasti v hlbokom tyle pred ukrajinskými údermi. Eskalácia napätia a vyhrážky, vrátane zmienok o nasadení balistických rakiet stredného doletu Orešnik, majú za cieľ túto slabosť zahmliť. Kremeľ už v minulosti opakovane využíval hrozbu týmito raketami, či už priamo proti Ukrajine alebo ich rozmiestnením v Bielorusku na zastrašovanie Európy, no doteraz sa mu týmito prostriedkami nepodarilo vynútiť si kapituláciu Kyjeva.
Súčasná stratégia Ruska je vnímaná ako pokračovanie kognitívnej vojny. Po neúspešných pokusoch vyvolať masový exodus z Kyjeva prostredníctvom dezinformácií o rýchlom postupe vojsk či intenzívnych útokov na energetickú infraštruktúru počas poslednej zimy sa Moskva opäť uchyľuje k psychologickému nátlaku. Snaha vykresliť Rusko ako neporaziteľnú silu, ktorá má plnú kontrolu nad situáciou, tak naráža na realitu bojiska, kde ukrajinské kapacity útočiť na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí zásadne menia pravidlá hry.
Útok na Záporožie: zahynul jeden človek, 12 je zranených
Ruské okupačné vojská podnikli jeden z najrozsiahlejších útokov na Záporožskú oblasť za posledné obdobie. Pod paľbou sa ocitlo takmer 50 obcí. S využitím letectva, stoviek dronov a ťažkého delostrelectva nepriateľ spôsobil deštrukciu a obete medzi civilným obyvateľstvom. Informuje o tom Glavkom s odvolaním sa na šéfa Záporožskej OVA Ivana Fedorova. V dôsledku nepriateľských útokov na území krajského mesta a Záporožského okresu zahynul jeden človek. Ďalších 12 civilistov utrpelo zranenia rôzneho stupňa závažnosti. Lekári v súčasnosti bojujú o životy zranených, z ktorých časť sa nachádza v nemocniciach v stredne ťažkom stave.
Charakteristickým znakom uplynulých 24 hodín bolo anomálne vysoké nasadenie bezpilotných lietadiel. Celkovo bolo zaznamenaných 917 úderov na 48 obcí, z ktorých 626 bolo vykonaných dronmi rôznych typov (prevažne FPV kamikadze), 28 náletov zasiahlo Komyšuvachu, Orichiv, Huľajpole a Malú Tokmačku a 263 delostreleckých ostreľovaní zasiahlo komunity v blízkosti frontu. Policajti a záchranári zaevidovali 71 hlásení o skaze. Poškodené boli obytné domy, súkromné vozidlá a objekty kritickej infraštruktúry. Najviac zasiahnuté boli Stepnohirsk, Novodanylivka a Stepove, kde nepriateľ doslova vymazáva zostávajúce budovy z povrchu zeme.
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň zaznamenaných 208 bojových stretov síl obrany Ukrajiny s ruskými útočníkmi. Najhorúcejšími zostávajú smery na Pokrovsk a Huljajpole. Ako informuje Ukrinform, uviedol to v správe k 8:00 dňa 8. mája Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny. Nepriateľ uskutočnil raketový útok s použitím jednej rakety a uskutočnil 99 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 292 riadených leteckých bômb. Okrem toho nasadil 9 113 samovražedných dronov – od začiatku roku 2026 prekročil počet Rusmi použitých dronov počet jeden milión (1 001 435). Vykonal tiež 3 126 delostreleckých ostreľovaní obcí a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 131-krát zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 339 190 (včera o 1130) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 56 zo 67 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusi útočili na Ukrajinu od večera 7. mája. Ako informuje Ukrinform, velenie Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny o tom podalo správu na Facebooku. V noci na 8. mája (od 18:00 7. mája) nepriateľ zaútočil 67 údernými dronmi typu Shahed (vrátane prúdových verzií), Gerbera, Italmas a napodobňujúcimi dronmi Paródia zo smerov: Kursk, Orjol, Brjansk, Primorsko-Achtarsk, Millerovo – Rusko, Hvardijske – dočasne okupované územie Autonómnej republiky Krym. Vzdušný útok odrážali letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Boli zaznamenané zásahy 11 úderných BpLA v 8 lokalitách a taktiež dopady zostrelených strojov (úlomkov) v 7 lokalitách.