Ruské ministerstvo obrany jednostranne vyhlásilo prímerie na 8. a 9. mája pri príležitosti 81. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne. Tento krok sprevádzalo ostré ultimátum adresované Kyjevu, v ktorom Moskva hrozí masívnym raketovým úderom na centrum ukrajinskej metropoly, ak dôjde k akémukoľvek pokusu o zmarenie osláv. Ruská strana zároveň vyzvala civilistov a diplomatov, aby v danom čase Kyjev opustili. Napätie v Moskve zvyšujú nedávne nálety ukrajinských dronov a varovania prezidenta Volodymyra Zelenského, že bezpilotné lietadlá by sa mohli objaviť priamo počas vojenskej prehliadky. Tá sa tento rok výnimočne uskutoční bez účasti ťažkej techniky a za mimoriadnych bezpečnostných opatrení, ktoré zahŕňajú ostreľovačov na hradbách Kremľa a mobilné systémy protivzdušnej obrany v uliciach.
Čítajte viac Veľkonočnému prímeriu sa v Ukrajine veľmi nedarí: Na fronte bolo za posledných 24 hodín zaznamenaných 120 bojových stretov
Kým ruský prezident Vladimir Putin o téme prímeria diskutoval s Donaldom Trumpom, ktorý iniciatívu údajne podporil, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zareagoval vlastným strategickým krokom. Kyjev vyhlásil „režim ticha“ pre ukrajinskú armádu s platnosťou už od polnoci 6. mája. Zelenskyj zdôraznil, že ochrana ľudských životov má neporovnateľne vyššiu hodnotu než akékoľvek oslavy výročí, a hoci nedostal od Moskvy oficiálnu žiadosť, Ukrajina je pripravená konať zrkadlovo. Zároveň však podotkol, že bezpečnosť ruskej prehliadky teraz fakticky závisí od dobrej vôle Kyjeva, a vyzval Kremeľ na skutočné kroky smerujúce k trvalému mieru namiesto krátkodobého prerušenia paľby kvôli propagandistickým účelom.
Čítajte viac Prímerie sa skončilo, Rusi znovu útočia diaľkovými dronmi na Ukrajinu
Putin vymenoval za veliteľa Vzdušných a kozmických síl generála Čajka
Ruský prezident Vladimir Putin pristúpil k zásadnej výmene na čele Vzdušno-kozmických síl RF, pod ktoré spadajú aj vojská protivzdušnej a protiraketovej obrany. Doterajšieho veliteľa Viktora Afzalova, ktorý bol vo funkcii od roku 2023, nahradil generálplukovník Alexander Čajko. Táto personálna zmena, ktorú potvrdili zdroje blízke ministerstvu obrany aj ruské médiá ako RBK, prichádza v čase ostrej domácej kritiky a zlyhaní pri ochrane strategických objektov pred ukrajinskými dronmi. Čajko je v armádnych kruhoch známy svojím pôsobením v Sýrii, kde podľa Human Rights Watch niesol zodpovednosť za bombardovanie civilnej infraštruktúry, za čo si vyslúžil sankcie zo strany Veľkej Británie. Kariérna cesta 54-ročného absolventa Suvorovského učilišťa je úzko spätá aj s agresiou voči Ukrajine. Čajko velil zoskupeniu, ktoré na začiatku invázie útočilo na Kyjev z územia Bieloruska a je priamo spájaný s masovými vraždami civilistov v meste Buča. Práve kvôli týmto vojnovým zločinom na neho Európska únia v marci 2026 uvalila osobné sankcie. Hoci bol v minulosti Putinom z postu veliteľa Východného vojenského okruhu odvolaný, jeho súčasný návrat na vrcholový post potvrdzuje kremeľskú taktiku rotovania lojálnych veliteľov namiesto ich definitívneho prepustenia.
Čítajte viac Moskva sa ocitla pod útokom bezpilotných lietadiel
Hlavným katalyzátorom Afzalovho pádu bola neschopnosť PVO zabrániť systematickej likvidácii ruského ropného priemyslu. Iba v priebehu apríla zaznamenali ropné zariadenia v Rusku viac ako dvadsať útokov, ktoré zasiahli minimálne deväť rafinérií. Katastrofálna situácia nastala v Tuapse, kde po opakovaných zásahoch horeli tisíce ton ropy a v meste zaznamenali ekologickú haváriu v podobe ropných dažďov. Podobné škody utrpela aj rafinéria v Perme. Tieto incidenty stlačili spracovanie ropy v Rusku na historické minimum od roku 2009 a ochromili export v Baltskom mori. Zlyhania v oblasti vzdušnej obrany majú aj silný symbolický dopad na ruskú štátnu propagandu. Pretrvávajúca hrozba dronových náletov prinútila Kremeľ k bezprecedentnému obmedzeniu osláv Dňa víťazstva v Moskve. Tohtoročná vojenská prehliadka na Červenom námestí sa prvýkrát po sedemnástich rokoch zaobíde bez ťažkej techniky a jej trvanie bude výrazne skrátené. Bezpečnostné opatrenia v ruskej metropole doplní aj úplné vypnutie mobilného internetu v termíne od 5. do 9. mája, čo má minimalizovať riziko koordinovaných útokov počas osláv.
Čítajte viac Ukrajina po štvrtýkrát za dva týždne zaútočila na ropný terminál v Tuapse
Cielený ruský úder na ukrajinských záchranárov: Tragická noc v Poltavskej oblasti si vyžiadala život Hrdinu Ukrajiny
Nočný útok ruskej armády na Poltavskú oblasť sa premenil na krvavú tragédiu, ktorej hlavným cieľom sa stali tí, ktorí nasadzujú vlastné životy pre záchranu druhých. Počiatočný úder smeroval na dôležitý objekt na ťažbu plynu, kde po explózii vypukol rozsiahly požiar. V momente, keď na miesto dorazili jednotky Štátnej služby pre mimoriadne situácie a záchranári sa naplno venovali likvidácii plameňov, nepriateľ vypálil druhú raketu priamo na zasahujúce tímy. Tento vedomý útok na civilné záchranné zložky si vyžiadal životy dvoch skúsených profesionálov a zanechal za sebou desiatky zranených. Medzi obeťami je aj zástupca náčelníka operačno-koordinačného centra Viktor Kuzmenko, ktorý bol držiteľom titulu Hrdina Ukrajiny. Tento muž sa stal symbolom odvahy už v roku 2024, keď pod jeho priamym vedením po brutálnom útoku na Poltavu bolo vyvedených z trosiek 17 živých ľudí. Počas svojej kariéry absolvoval viac ako päťdesiat nebezpečných operácií a osobne zabránil viacerým katastrofám pri ostreľovaní kritickej infraštruktúry. Spolu s ním zahynul aj hasič Dmytro Skryľ, ktorý v radoch záchranárov slúžil viac ako dve desaťročia a patril k najväčším odborníkom na likvidáciu zložitých požiarov v plynárenskom priemysle.
Čítajte viac Bitka o ukrajinské mestské aglomerácie: Rusi hromadia techniku a útočia na kľúčové mestá
Bilancia nočného ostreľovania je mrazivá. Okrem dvoch záchranárov prišli o život ďalší dvaja civilisti a celkový počet zranených v Poltavskom okrese presiahol tridsať osôb. Priamo pri výkone služby utrpelo zranenia až 23 záchranárov, pričom o životy troch z nich v týchto chvíľach bojujú lekári v nemocniciach. Útok mal aj vážne hospodárske následky, keďže poškodenie plynárenského objektu odrezalo od dodávok plynu takmer tri a pol tisíca domácností a zasiahlo aj dôležitú železničnú infraštruktúru. Ruská agresia sa v tú istú noc nevyhla ani Kyjevskej oblasti, kde drony a rakety zasiahli obytný sektor a priemyselné budovy. V Brovaroch výbuchy poškodili fasádu bytového domu a zranili manželský pár, zatiaľ čo vo Vyšhorodskom okrese museli hasiči bojovať s požiarom v priemyselnom podniku. Minister vnútra Ihor Klymenko ostro odsúdil taktiku dvojitých úderov cielených na záchranné zložky a zdôraznil, že každý jeden z týchto vojnových zločinov je dôsledne dokumentovaný, aby agresor za vedomé vraždenie ukrajinských záchrancov niesol plnú zodpovednosť.
Čítajte viac Nočný útok na Odesu a diplomatické hry: Putin navrhuje Trumpovi prímerie, kým ruské drony ničia ukrajinské škôlky
Zastaviť úder skôr, než priletí: Ukrajinský plán na elimináciu dronov hlboko v zázemí
Ukrajina v reakcii na rozširujúcu sa ruskú útočnú zónu zásadne mení svoju stratégiu protivzdušnej obrany a prechádza na budovanie viacstupňovej ochrany. Podľa Serhija Beskrestnova, známeho pod prezývkou Flash, sa nepriateľ snaží vytvoriť pozdĺž hraníc mŕtvu zónu bez civilistov a infraštruktúry, pričom údery dronmi prenikajú čoraz hlbšie do vnútra krajiny, niekedy až do vzdialenosti 80 kilometrov. Nový prístup spočíva v rozmiestnení stíhacích dronov v niekoľkých líniách priamo pri hraniciach, aby útočné stroje ako Šáhid vôbec nedokázali preletieť do vnútrozemia k veľkým mestám.
Čítajte viac Ukrajina zvýšila dosah úderov na dlhé vzdialenosti na území Ruska dva a pol krát
Kľúčovou technológiou v tomto procese sa stáva diaľkové ovládanie, ktoré operátorom umožňuje efektívne ničiť ciele na stovky kilometrov, čo sa už úspešne potvrdilo pri zostrelení stroja Geraň-4. Realizácia tohto plánu však naráža na vážne limity v podobe obmedzených zdrojov a technickej závislosti na zahraničí. Hoci Ukrajina dokáže stíhacie drony vyrábať sama, ich úspešnosť závisí od rádiolokačných staníc, ktoré sa v krajine nevyrábajú a musia sa nakupovať v cudzine. Situáciu komplikuje aj fakt, že na pokrytie celej dĺžky hranice sú potrebné tisíce prostriedkov rádioelektronického boja, v čom zahraniční partneri zatiaľ nedokážu pomôcť v potrebnom rozsahu.
Čítajte viac Ropný smog nad Soči: Ukrajinské nálety premenili ruské letoviská na zónu katastrofy
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 4. mája 2026, zaznamenaných 149 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Ako uvádza Ukrinform, vyplýva to zo správy Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook o situácii k 8:00 ráno 5. mája. Nepriateľ vykonal jeden raketový úder a 75 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 273 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 9 649 samovražedných dronov a vykonali 3 572 delostreleckých ostreľovaní, z toho 33 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 336 120 (včera o 970) vojakov.
Čítajte viac Ruské dronové útoky na Odesu a Sumskú oblasť: Zasiahnuté obytné domy aj civilná infraštruktúra
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili jednu balistickú strelu a 149 dronov, ktorými Rusi útočníci útočili na Ukrajinu od večera 4. mája. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na Telegrame. Podľa armády od pondelka 4. mája od 18:00 hod. nepriateľ zaútočil na Ukrajinu 11 balistickými raketami Iskander-M z Rostovskej, Voronežskej a Brjanskej oblasti, ako aj 164 údernými bezpilotnými lietadlami Shahed (vrátane prúdových), simulačnými dronmi Gerbera, Italmas a Parody z nasledujúcich smerov: Brjansk, Kursk, Šatalovo, Orjol, Primorsko-Achtarsk, Millerovo (Ruská federácia), Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Letecký útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky elektronického boja a bezpilotných systémov a mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Zaznamenaných bolo osem balistických rakiet a 14 útočných bezpilotných lietadiel, ktoré zasiahli 14 miest, ako aj pád zostrelených cieľov (úlomkov) na 10 miestach.
Aký je osud Číňanov, ktorí padli do ukrajinského zajatia
V ukrajinskom zajatí sa momentálne nachádzajú dvaja občania Číny, ktorí boli zadržaní ešte na jar roku 2025 počas bojov v Doneckej oblasti. Podľa vedúceho sekretariátu Koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami Bohdana Ochrimenka je situácia týchto mužov špecifická tým, že Rusko o ich výmenu či osud neprejavilo žiadny záujem. Jedinou skupinou cudzincov bojujúcich na ruskej strane, o ktorých Moskva oficiálne žiada informácie, sú podľa jeho slov Severokórejčania. Zajatí muži, Wang Kuang-ťün a Čang Žen-po, sú momentálne vo vyšetrovacej väzbe SBU a hoci sa u nich našli čínske pasy aj kreditné karty, ukrajinská strana preveruje, či nejde o osoby s ruským občianstvom, ktoré je v určitých regiónoch Ruska u ľudí čínskeho pôvodu bežné.
Čítajte viac Služba vonkajšej rozviedky Ukrajiny: Bielorusko a Čína pomáhajú Rusku v jeho vojnovom úsilí
Príbehy oboch mužov poukazujú na pochybné praktiky pri nábore cudzincov do ruskej armády. Kým jeden z nich veril, že v Rusku bude pracovať ako rehabilitačný pracovník pre zranených, druhý si chcel privyrobiť na stavbe počas cestovania krajinou. Obaja zhodne tvrdia, že do bojových akcií boli dotlačení bez možnosti voľby. Počas výsluchov a tlačovej konferencie vyjadrili túžbu vrátiť sa do svojej vlasti, pričom zdôraznili, že sa k nim ukrajinskí vojaci správajú lepšie ako ich predchádzajúci velitelia. Podľa Ženevského dohovoru nesie za týchto bojovníkov zodpovednosť štát, pod ktorého vlajkou bojovali, no v prípade návratu do Číny im môže hroziť trestné stíhanie za žoldnierstvo. Ukrajinské úrady preto naďalej formujú dôkaznú bázu, aby presne určili ich právne postavenie a ďalší postup.
