Podľa denníka boli zasiahnuté hangáre, kasárne, sklady paliva, lietadlá, radary, komunikačné zariadenia aj systémy protivzdušnej obrany. Washington Post uviedol, že identifikoval škody na 217 stavbách a 11 kusoch techniky na 15 amerických vojenských lokalitách v regióne.
Od začiatku vojny zahynulo pri útokoch na americké zariadenia sedem príslušníkov ozbrojených síl USA. Šesť v Kuvajte a jeden v Saudskej Arábii. Viac než 400 vojakov bolo podľa americkej armády ku koncu apríla zranených, väčšina sa však do niekoľkých dní vrátila do služby. Najmenej 12 zranení vojenskí predstavitelia označili za vážne, uviedli americkí predstavitelia pod podmienkou anonymity.
Washington Post analyzoval viac než 100 satelitných snímok vo vysokom rozlíšení, ktoré zverejnili iránske štátom napojené médiá. Autenticitu 109 z nich overil porovnaním so snímkami európskeho satelitného systému Copernicus a tam, kde to bolo možné, aj so snímkami spoločnosti Planet. Devätnásť iránskych snímok denník z analýzy vylúčil, pretože porovnanie nebolo jednoznačné. Denník uviedol, že nenašiel dôkaz o manipulácii iránskych záberov.
Získavanie aktuálnych komerčných satelitných snímok z Blízkeho východu je podľa denníka v súčasnosti sťažené. Spoločnosti Vantor a Planet vyhoveli žiadostiam vlády USA, aby počas vojny obmedzili, oneskorili alebo zadržali zverejňovanie snímok regiónu. Tieto obmedzenia sa začali menej než dva týždne po začiatku vojny.
Najväčšia časť zistených škôd sa sústredila na veliteľstvo 5. flotily USA v Bahrajne a na tri základne v Kuvajte: Ali al-Salem Air Base, Camp Arifjan a Camp Buehring. Camp Arifjan slúži ako regionálne veliteľstvo americkej armády. Jeden americký predstaviteľ podľa denníka uviedol, že základne v Bahrajne a Kuvajte patrili medzi najviac zasiahnuté, pravdepodobne aj preto, že umožňovali útoky z vlastného územia vrátane použitia raketových systémov HIMARS.
Analýza identifikovala zásahy satelitného komunikačného miesta na základni al-Udeid v Katare, techniky protivzdušnej obrany Patriot na základniach Riffa a Isa v Bahrajne a Ali al-Salem v Kuvajte, satelitnej antény v Naval Support Activity Bahrain, elektrárne v Camp Buehring a piatich skladov paliva na troch základniach. Zaznamenané boli aj zásahy radarových krytov v Kuvajte a Bahrajne, zariadení THAAD v Jordánsku a Spojených arabských emirátoch, ako aj lietadla E-3 Sentry a tankovacieho lietadla na základni Prince Sultan v Saudskej Arábii.
„Iránske útoky boli presné. Nie sú tam náhodné krátery naznačujúce minutie cieľa,“ povedal Mark Cancian, poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie a bývalý plukovník námornej pechoty, ktorý snímky pre Washington Post posudzoval.
Ďalší odborníci oslovení denníkom uviedli, že škody naznačujú podcenenie iránskych schopností zameriavania, nedostatočné prispôsobenie sa modernej dronovej vojne a slabú ochranu niektorých základní. William Goodhind z projektu Contested Ground povedal, že Iránci podľa neho „úmyselne cielili ubytovacie budovy na viacerých miestach so zámerom spôsobiť hromadné straty“.
Americké Centrálne velenie, zodpovedné za Blízky východ, sa k podrobným zisteniam Washington Post nevyjadrilo. Hovorca armády spochybnil opis škôd ako rozsiahlych alebo ako dôkazu zlyhaní, konkrétne údaje však neposkytol. Podľa neho bude možné zasadiť útoky do širšieho kontextu až po skončení konfliktu.
Niektoré škody mohli podľa odborníkov vzniknúť po tom, čo už boli americkí vojaci zo základní presunutí. Velitelia podľa predstaviteľov USA na začiatku vojny stiahli veľkú časť personálu z najohrozenejších miest mimo dosahu iránskej paľby. Odborníci zároveň uviedli, že útoky podľa nich výrazne neobmedzili schopnosť USA pokračovať v bombardovacej kampani v Iráne.
Podľa odhadu Centra pre strategické a medzinárodné štúdie americká armáda medzi 28. februárom a 8. aprílom použila najmenej 190 interceptorov THAAD a 1 060 interceptorov Patriot, čo predstavuje 53 percent, respektíve 43 percent ich predvojnových zásob. Justin Bronk z londýnskeho inštitútu Royal United Services Institute uviedol, že americká a spojenecká protivzdušná obrana odviedla pri zachytávaní útokov pôsobivú prácu, no „za obrovskú cenu, pokiaľ ide o rakety zem-vzduch a vzduch-vzduch“.
Washington Post upozornil aj na nedostatok spevnených krytov pre personál a techniku. V Kuvajte podľa denníka zahynulo šesť amerických vojakov pri marcovom útoku iránskeho dronu na taktické operačné centrum, ktoré malo len obmedzenú ochranu zhora a slabé maskovanie. Na základni Prince Sultan bolo podľa satelitných snímok lietadlo E-3 Sentry zničené po tom, čo bolo opakovane odstavené na rovnakom nechránenom mieste rolovacej dráhy.
Foto: OSINTdefender
Jeden americký predstaviteľ uviedol, že škody v Naval Support Activity Bahrain sú „rozsiahle“ a že tamojšie veliteľstvo bolo presunuté na leteckú základňu MacDill v Tampe na Floride, kde sídli U.S. Central Command. Podľa ďalších dvoch predstaviteľov sa americké sily nemusia vrátiť na regionálne základne vo veľkých počtoch, hoci konečné rozhodnutie ešte nepadlo.
Čítajte aj Odkaz Rusku a Číne: USA zvažujú prvé ostré nasadenie svojej hypersonickej zbrane
Americké sily do konfliktu proti Iránu nasadili okrem letectva a námorných síl aj systémy Patriot, THAAD, HIMARS a prostriedky proti dronom. CENTCOM uviedol, že zasiahnutých bolo viac než 13-tisíc cieľov a poškodených alebo zničených vyše 155 iránskych plavidiel.
Podľa CBS News, ktorá sa odvolala na memorandum americkej armády, iránske spravodajské zložky alebo nimi podporované milície zrejme dokázali sledovať presuny amerických jednotiek v Kuvajte ešte pred útokom, pri ktorom zahynulo šesť amerických vojakov. V okolí prístavu Šuajba mali byť pred úderom pozorované malé kvadrokoptéry, ktoré mohli slúžiť na prieskum. CBS zároveň upozornila, že časť vojakov bola presunutá z veľkých základní v rámci ochranného plánu, no skončila v náhradnom taktickom operačnom centre, ktorého ochrana bola podľa oslovených predstaviteľov vhodnejšia proti mínometom a raketám než proti útokom zo vzduchu.
Analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) upozornila, že interceptory THAAD patria medzi najcitlivejšie americké zásoby, pretože ich inventár je nízky a Spojené štáty za ne nemajú jednoduchú náhradu. Think-tank zároveň uviedol, že nové dodávky interceptorov THAAD neprebiehali od augusta 2023 a ich obnovenie sa očakáva až v roku 2027. Atlantic Council v samostatnom prehľade konštatoval, že operácia Epic Fury zaťažuje americké kapacity vrátane lietadlových lodí, bombardérov a systémov protiraketovej obrany spôsobom, ktorý môže mať dôsledky aj pre pripravenosť USA v iných regiónoch, najmä v Indo-Pacifiku.
