Olivarez to uviedol pre Business Insider. Inštruktori podľa neho pôvodne predpokladali, že mladí príslušníci generácie Z budú mať vďaka kontaktu s technológiami a hrám prirodzenú výhodu. Skúsenosť s videohrami síce môže uľahčiť prácu so simulátormi, pri reálnom lietaní s dronmi zaťaženými výbušnou náložou sa však ukázali ako dôležité iné zručnosti.
Kľúčovým problémom sú podľa Olivareza malé ovládacie prepínače na ručnom ovládači, ktorými sa riadi smer, rýchlosť a výška letu. Vyžadujú veľmi jemný dotyk, najmä ak dron nesie náklad. Výbušná nálož má podľa Business Insider hmotnosť približne 2,3 kilogramu, no aj tak dokáže citeľne ovplyvniť let.
„Ak nemajú v osobnom živote žiadnu skúsenosť, ku ktorej by si to vedeli prirovnať, stále s tým zápasia,“ povedal Olivarez. „Ak ich skúsenosť súvisí s mechanikou a pohybom vonku, povedal by som, že im to dáva väčšiu šancu na úspech než hranie hier.“
Počas šiestich cyklov kurzu si inštruktori všimli, že viac než 20 percent študentov nezvládalo úlohy práve pre citlivosť ovládacích prvkov. Problém sa naplno prejavil pri prechode zo simulátora bez záťaže na reálne systémy, kde drony nesú náklad a vyžadujú odlišné ovládanie.
Výcvikový tím preto požiadal výrobcu simulátora, aby lepšie napodobnil hmotnosť bojovej hlavice na drone. Inštruktori zároveň začali študentov pripravovať na menších približne 13 centimetrových dronoch s určitým odporom v ovládaní. Cieľom je uľahčiť prechod na dron Neros Archer používaný námornou pechotou a znížiť neúspešnosť približne na 15 percent.
Kurz v Camp Pendleton trvá tri týždne a má čo najrýchlejšie rozšíriť základné schopnosti ovládania dronov v jednotkách. V prípade 1. divízie námornej pechoty by ním mohlo prejsť až 500 vojakov ročne. Kurz je zatiaľ určený len pre príslušníkov pechoty, vrátane strelcov, guľometníkov, mínometčíkov a obsluhy protitankových riadených striel.
Záujem americkej armády o výcvik operátorov dronov súvisí aj so skúsenosťami z ruskej vojny proti Ukrajine. Drony sa tam používajú na prieskum, útoky na vojakov a techniku, zhadzovanie munície aj zachytávanie iných dronov. Pozorovania ukrajinských jednotiek a amerických armádnych brigád naznačovali, že hráči môžu mať ako piloti dronov výhodu, Business Insider však pripomína, že ide o neoficiálne pozorovania, nie definitívny záver.
Podľa Olivareza ideálny kandidát potrebuje nielen jemnú motoriku, ale aj technickú zvedavosť a schopnosť rýchlo sa prispôsobiť. „Hľadáme niekoho, kto sa dokáže veľmi rýchlo adaptovať a porozumieť bezpilotným systémom,“ povedal. „Technológie, ktoré dostávame, vás totiž nútia byť technicky zdatnejší.“
Zistenia z výcviku v Camp Pendleton zapadajú do širšej snahy americkej námornej pechoty urýchlene zaviesť útočné FPV drony do bežných jednotiek. Marine Corps v marci 2025 oznámil vznik Marine Corps Attack Drone Team v Quanticu, ktorý má rozvíjať výcvik, taktiku a požiadavky pre ozbrojené FPV drony. Podľa oficiálneho oznámenia vznikol tím ako reakcia na rýchle šírenie týchto technológií a taktík v moderných konfliktoch.
Námorná pechota zároveň spustila nový štandardizovaný výcvikový rámec pre operátorov malých bezpilotných systémov. Program podľa Training and Education Command zahŕňa šesť pilotných kurzov a osem certifikácií pre operátorov, špecialistov na náklad a inštruktorov. Do mája 2026 majú byť pešie a prieskumné prápory aj littoral combat teams schopné používať útočné FPV drony vrátane systému Neros Archer.
Tlak na výcvik operátorov súvisí so skúsenosťami z Ukrajiny, kde sa malé drony stali masovo používaným prostriedkom prieskumu, útokov aj protivzdušnej obrany. Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že ozbrojené sily dostali v roku 2025 rekordné 3 milióny FPV dronov. Podľa januárového vystúpenia ministra obrany Denysa Šmyhaľa bolo len za predchádzajúcich šesť mesiacov dodaných armáde viac než 2,2 milióna dronov rôznych typov, vrátane takmer 1,8 milióna FPV dronov, 352-tisíc dronov riadených optickým vláknom, približne 23-tisíc dronov na hlboké údery a viac než 53-tisíc prieskumných dronov.