Najnovší obraz o stave najmodernejšej časti flotily priniesla analýza AviVector, ktorú 17. apríla zverejnil UNITED24 Media. Podľa nej majú ruské vzdušno-kozmické sily v registri 18 bombardérov Tu-160M, no do úderov proti Ukrajine sa má aktívne zapájať len sedem z nich. Stroje majú pôsobiť najmä zo základne Ukrainka na ruskom Ďalekom východe a príležitostne z Engels-2 pri Saratove, kde sa pred misiami vyzbrojujú riadenými strelami. Väčšina zvyšných lietadiel má byť viazaná na testovanie, údržbu, skladovanie alebo výrobný cyklus.
Presun časti Tu-160M na vzdialenejšiu základňu Ukrainka podľa tej istej analýzy nasledoval po ukrajinskom útoku na leteckú základňu Belaja v júni 2025. Dva stroje Tu-160 majú byť v sklade, pričom najmenej jeden je pravdepodobne vyradený. Ďalších päť novovyrobených Tu-160M2 podľa AviVector existuje, ich operačný stav však nie je jasný. Sedem až deväť lietadiel Tu-160M a Tu-160M2 sa má stále nachádzať vo výrobných priestoroch Kazaňského leteckého závodu. Satelitné snímky mali 18. marca 2026 zachytiť presun dvoch Tu-160M do novej výrobnej haly v Kazani, ďalšie dva stroje stáli vonku.
Operácia Pavučina
Zlomovým momentom pre ruské strategické letectvo bol ukrajinský útok z 1. júna 2025, známy ako operácia Pavučina. Úder bol bezprecedentný rozsahom aj technickou náročnosťou. Prvýkrát zasiahol aj ciele až na Sibíri. Ukrajina tvrdila, že poškodila alebo zničila viac ako 40 lietadiel, približne tretinu ruských strategických bombardérov. Moskva priznala zásah niekoľkých strojov. Dostupné videá ukazovali len niekoľko zasiahnutých bombardérov.
Spojené štáty niekoľko dní po úroku odhadli, že bolo zasiahnutých do 20 lietadiel a približne desať zničených. Ruská vláda poprela, že by boli lietadlá zničené, zatiaľ čo ruskí vojenskí blogeri hovorili o strate alebo vážnom poškodení približne tucta strojov. Podľa Justina Bronka z britského think-tanku RUSI tieto straty neohrozujú jadrový odstrašujúci potenciál Ruska, ktorý stojí najmä na pozemných a ponorkových balistických raketách, ale zvyšujú tlak na letectvo používané na konvenčné raketové útoky proti Ukrajine.
Dôležitosť týchto strát spočíva aj v tom, že časť ruskej bombardovacej flotily sa už nedá jednoducho nahradiť. Agentúra AP pripomenula, že výroba Tu-95 a Tu-22M sa skončila po rozpade Sovietskeho zväzu. Pred útokom sa ruská flotila Tu-95 odhadovala na približne 60 lietadiel a Tu-22M3 na 50 až 60 strojov. Supersonických Tu-160 má byť v službe menej než 20 a Rusko len začalo výrobu ich modernizovanej verzie. „Rusko stratilo významnú časť svojej flotily ťažkých bombardérov bez okamžitej možnosti nahradiť ju,“ povedal pre AP Douglas Barrie z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.
Ruské kapacity leteckého priemyslu
Problémom Moskvy pritom nie sú iba ukrajinské útoky, ale aj kapacita vlastného leteckého priemyslu. V januári s odvolaním na Defense Express informoval, že Kremeľ vymenil vedenie spoločnosti Tupolev, ktorá je kľúčovým výrobcom a modernizátorom lietadiel Tu-160, Tu-22M3 a Tu-214. Sedemdesiatšesťročného Alexandra Bobryševa nahradil 37-ročný Jurij Ambrosimov, dovtedajší zástupca riaditeľa pre financie a ekonomiku. Zmena prišla po sérii nesplnených dodávok a právnych sporov. Moskovský arbitrážny súd v máji 2025 rozhodol v prospech ruského ministerstva obrany v spore s Tupolevom o 3 miliardy rubľov, ďalšia žaloba sa týka 900 miliónov rubľov. Tatneft si samostatne nárokuje 6,2 miliardy rubľov za nedodané Tu-214.
Podľa obranného portálu Defense Express malo ruské ministerstvo obrany dostať štyri Tu-160M vyrobené v Kazani v rokoch 2022 až 2023, no začiatkom roka 2026 boli ozbrojeným silám odovzdané iba dva. Kremeľ už v decembri 2025 uviedol, že vzdušno-kozmické sily boli posilnené o dva strategické nosiče Tu-160M, čo potvrdzuje aspoň čiastočné pokračovanie programu. Zároveň to však zodpovedá obrazu oneskorenej modernizácie, nie rýchlej obnovy flotily.
Meškanie sa netýka len Tu-160M. Modernizačný program Tu-22M3M, spustený v roku 2018, mal podľa skorších vyjadrení Kazaňského závodu zahŕňať až 30 bombardérov. Defense Express však uvádza, že doteraz boli modernizované len dva stroje, jeden v roku 2018 a druhý v roku 2023. Za plánmi zaostáva aj civilný Tu-214, ktorého výroba je dôležitá pre udržanie kapacít v rovnakom priemyselnom okruhu. V roku 2023 nebol podľa Defense Express dodaný žiadny kus namiesto plánovaných troch a v roku 2024 iba jeden z plánovaných desiatich.
Únik výrobných dokumentov
Do tohto obrazu zapadajú aj minuloročné uniknuté výrobné dokumenty, ktoré zverejnil Dallas Analytics. Tie hovorili o siedmich objednávkach na nové alebo opravované Tu-160 v Kazaňskom leteckom závode S. P. Gorbunova a o dvoch modernizáciách Tu-22M. Konkrétne mali ísť o Tu-160 so sériovými číslami 705, 801, 401, 703, 804, 904 a 905 a Tu-22M s číslami 8301 a 9205. Štyri Tu-160 mali byť podľa Dallas Analytics v pokročilej modernizácii s plánovaným dokončením v roku 2026. Rovnaký zdroj tvrdil, že v Kazani vzniká aj statický prototyp budúceho bombardéra PAK DA, známeho ako Izdelie 80, určený na pozemné testovanie koncepcie lietajúceho krídla.
Modernizácia má predĺžiť životnosť bombardérov Tu-160, ktoré napriek sovietskemu pôvodu pravdepodobne zostanú v ruskej službe ešte dlhé roky.
Faktom je, že Rusko si zachováva schopnosť odpaľovať riadené strely z veľkej vzdialenosti a jeho diaľkové letectvo zostáva významnou hrozbou pre Ukrajinu aj súčasťou jadrovej triády. Dostupné údaje však ukazujú, že nejde o flotilu s veľkou rezervou.
Staršie Tu-95 a Tu-22M sa nedajú obnoviť výrobou v pôvodnom rozsahu, modernizácia Tu-160M napreduje pomaly a budúci PAK DA zostáva podľa dostupných informácií vo veľmi skorom štádiu. Po ukrajinských úderoch z júna 2025 je navyše ruské strategické letectvo nútené viac rozptyľovať stroje, meniť režim ich nasadenia a chrániť aktíva, ktoré sa nahrádzajú len ťažko.
Čítajte aj Silnejšie ako čokoľvek, čo má Putin: Británia sa chváli novou pýchou
