Dôvodom žiadosti má byť podľa Bloombergu presun iránskych odpaľovacích zariadení mimo dosahu americkej strely Precision Strike Missile (PrSM), ktorá zasahuje ciele na vzdialenosť viac ako 483 kilometrov. Dark Eagle, oficiálne Long-Range Hypersonic Weapon (LRHW), má uvádzaný dolet približne 2 776 kilometrov a je určený na ničenie vysoko hodnotných a silne bránených cieľov.
Čítajte aj Irán rozpútava raketový dážď a preráža obranu. Nová taktika udrela na slabiny izraelského štítu
Prípadné schválenie by znamenalo prvé nasadenie tejto americkej hypersonickej strely. Systém roky sprevádzali technické problémy a odklady testov. Podľa dokumentu Kongresovej výskumnej služby bol LRHW formálne pomenovaný Dark Eagle 24. apríla 2025. Úspešné koncové letové testy sa uskutočnili v júni a decembri 2024, ďalší úspešný štart spoločnej hypersonickej strely armády a námorníctva oznámil Pentagon po teste z 26. marca 2026.
Zasiahne Moskvu z Londýna
Bloomberg uviedol, že presné schopnosti zbrane sú utajené. Každá strela od Lockheed Martin má podľa osoby oboznámenej so žiadosťou stáť približne 15 miliónov dolárov (približne 13 milióna eur) a k dispozícii má byť najviac osem kusov. Government Accountability Office (kontrolný orgán Kongresu) odhadol cenu jednej batérie na približne 2,7 miliardy dolárov (približne 2,3 miliardy eur). Kongresový dokument zároveň uvádza, že americká armáda vo fiškálnom roku 2027 žiada na program LRHW 446,6 milióna dolárov na výskum, vývoj, testovanie a hodnotenie a 301,8 milióna dolárov na obstarávanie.
Generálporučík Francisco Lozano, riaditeľ pre hypersonické zbrane, smerovanú energiu, vesmír a rýchle akvizície, v decembri 2025 uviedol, že Dark Eagle má dolet 3 500 kilometrov. To je viac než skôr verejne uvádzaný údaj približne 2 775 kilometrov.
Lozano podľa The War Zone tiež vyhlásil, že systém by dokázal zasiahnuť pevninskú Čínu z Guamu. Ako ďalšie príklady uviedol možnosť zasiahnuť Moskvu z Londýna alebo Teherán z Kataru. Magazín upozornil, že nie je jasné, či sa oficiálne odhady doletu zmenili na základe vývoja a testovania zbrane, alebo boli predchádzajúce údaje zámerne konzervatívne.
Prvá skutočná hypersonická zbraň
Dark Eagle je odpaľovaný hypersonický systém typu boost-glide (kĺzavý vzlet). Po zrýchlení raketovým stupňom má klzné teleso pokračovať atmosférou rýchlosťou nad Mach 5 a počas letu manévrovať. Práve táto schopnosť má zvyšovať šancu preniknúť cez vyspelú protivzdušnú a protiraketovú obranu a zasahovať prioritné alebo časovo citlivé ciele, ako sú systémy protivzdušnej obrany, veliteľské uzly či senzory protivníka.
Dark Eagle je prezentovaný ako prvá skutočná hypersonická zbraň, ktorá má vstúpiť do prvolíniovej služby Spojených štátov. Zaujímavým technickým údajom je aj veľkosť hlavice. Neidentifikovaný armádny dôstojník podľa The War Zone počas prezentácie v Redstone Arsenal v Alabame povedal, že zbraň nesie hlavicu s hmotnosťou menej než 14 kilogramov. Magazín preto upozornil, že značná časť ničivého účinku zbrane by pravdepodobne nevyplývala z veľkej výbušnej nálože, ale z kinetickej energie pri dopade vo veľmi vysokej rýchlosti. Menšia trieštivo-trhavá hlavica by však mohla pomôcť pri vyradení mäkších cieľov, napríklad radarov alebo batérií protivzdušnej obrany.
Podľa rovnakého zdroja sa Dark Eagle dostane na cieľ v rámci svojho deklarovaného doletu za menej než 20 minút. Práve kombinácia rýchlosti, dosahu a manévrovateľnosti je dôvodom, prečo sa systém spája najmä s údermi proti cieľom, ktoré by bolo ťažké alebo riskantné zasiahnuť tradičnými raketami či lietadlami.
The War Zone zároveň pripomenul, že Pentagon ešte v predchádzajúcich hodnoteniach upozorňoval na potrebu ďalších testov smrtonosného účinku zbrane. Staršie skúšky podľa magazínu nezahŕňali plne reprezentatívne ciele a prostredie, čo obmedzovalo možnosť overiť reálne účinky systému proti operačným cieľom.
Signál Rusku a Číne
Žiadosť prichádza počas krehkého prímeria medzi USA a Iránom. Bloomberg uvádza, že platí od 9. apríla, Business Insider hovorí o 8. apríli. Podľa analytičky Bloomberg Economics Beccy Wasserovej obe strany využili prestávku na doplnenie výzbroje a plánovanie, pričom „ďalšie kolá bojov môžu byť smrteľnejšie“.
Spojené štáty už v konflikte použili alebo presunuli viaceré zbrane dlhého dosahu vrátane striel JASSM-ER, Tomahawk a Precision Strike Missile. Americké údery zasiahli viac ako 13-tisíc iránskych vojenských cieľov vrátane protivzdušnej obrany, veliteľských sietí, balistických raketových stanovíšť, námorných prostriedkov, obranného priemyslu a skladov rakiet a dronov.
Čítajte aj Zbrane, aké svet ešte nevidel. Na Blízkom východe sa píše nová kapitola vojny, boj sa presúva aj do vesmíru
Nasadenie Dark Eagle by podľa Bloombergu zároveň vyslalo signál Rusku a Číne, že USA sa približujú k schopnosti, ktorú ich strategickí protivníci už zaviedli. Business Insider však upozorňuje, že vzhľadom na oslabenie iránskej protivzdušnej obrany by systém nemusel priniesť zásadne novú schopnosť pre aktuálnu fázu vojny, hoci jeho rýchlosť a dosah by boli využiteľné najmä proti cieľom hlboko v Iráne.
Otázkou zostáva aj tempo výroby. Dôstojník Francisco Lozano v decembri 2025 podľa The War Zone uviedol, že produkcia dosahuje približne jednu strelu mesačne, pričom cieľom je zvýšiť ju na dve strely mesačne, teda 24 kusov ročne. Magazín dodal, že Dark Eagle preto môže zostať zbraňou s obmedzeným počtom dostupných kusov, určenou skôr na najdôležitejšie ciele než na masové použitie v dlhodobom konflikte.
Čítajte aj Pentagon oživuje zabudnuté monštrum: USA potichu opäť testujú ničivú zbraň
