Rachman za symbolický moment označuje tohtoročnú vojenskú prehliadku 9. mája v Moskve. Ruské úrady upustili od rozsiahleho predvádzania tankov a ťažkej techniky pre riziko ukrajinských útokov. Vojna tak už nezasahuje iba Ukrajinu, ale jej dôsledky sú viditeľné aj v samotnom Rusku vrátane hlavného mesta.
Kremeľ už nedokáže držať vojnu ďaleko od Rusov
Od začiatku plnohodnotnej invázie sa podľa Rachmana Kremeľ snažil izolovať Moskvu a Petrohrad od následkov bojov. V poslednom období však Rusi častejšie čelia bezpečnostným obmedzeniam. V Moskve sa pravidelne prerušuje prevádzka letísk pre hrozbu dronových útokov, dochádza k výpadkom mobilného internetu a zaznamenané boli aj útoky na predstaviteľov silových štruktúr a vojenského vedenia. Údery ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruskú rafinérsku infraštruktúru zároveň ovplyvňujú domáci trh s palivami a prispievajú k rastu cien.
Reuters uvádza, že Kyjev v posledných mesiacoch vystupňoval útoky na ruské energetické zariadenia, keďže mierové rokovania nepriniesli pokrok. V máji boli podľa ukrajinských predstaviteľov alebo zdrojov z odvetvia zasiahnuté rafinérie v Jaroslavli, Syzrani, Tuapse, pri Kstove, v Moskve, Riazani či Perme. Viaceré z nich museli po útokoch zastaviť alebo obmedziť spracovanie ropy.
Význam týchto útokov spočíva v tom, že zasahujú zariadenia dôležité pre ruský palivový trh aj export. Riazanská rafinéria, ktorá podľa Reuters predstavuje takmer päť percent celkového ruského spracovania ropy, po ukrajinskom dronovom útoku zastavila spracovanie. Moskovská rafinéria v juhovýchodnej štvrti Kapotňa má ročnú kapacitu približne 11 miliónov ton ropy a podľa dvoch zdrojov z odvetvia po útoku takisto prestala spracúvať. Údery sa však netýkajú iba rafinérií. Útoky pravidelné smerujú aj na prístavy, tankery, prečerpávacie stanice a terminály vrátane Primorska, ktorý patrí medzi najväčšie ruské exportné brány a dokáže odbaviť milión barelov denne.
Moskva platí vysokú cenu, prielom neprichádza
Ďalším faktorom, ktorý renomovaný komentátor pre FT pripomína sú aj vysoké ľudské straty. Odkazuje na vyjadrenie šéfky britskej spravodajskej služby Anne Keast-Butlerovej, podľa ktorej vo vojne zahynulo takmer 500-tisíc Rusov a ešte viac ich utrpelo ťažké zranenia.
„Je to zjavná hrozba pre budúcnosť krajiny, ktorej populácia klesala už pred začiatkom vojny. Ak by bolo triumfálne víťazstvo úplne blízko, takéto straty by sa mohli zdať prijateľné. Rusko však bojuje na Ukrajine dlhšie, než Sovietsky zväz bojoval proti Nemecku počas druhej svetovej vojny, a stále nedokázalo obsadiť celý Donbas,“ napísal Rachman.
Aktuálne údaje z frontu nenaznačujú ruský prielom, ale skôr opotrebovaciu vojnu s veľmi obmedzenými výsledkami. Russia Matters vo svojej analýze dát amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) uvádza, že ruské sily od 28. apríla do 26. mája 2026 zaznamenali čistú stratu 259 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. V predchádzajúcom štvortýždňovom období pritom podľa rovnakých dát stratili približne 67 štvorcových kilometrov. Za týždeň od 19. do 26. mája stratili ďalších 98,4 štvorcového kilometra, čo bol podľa údajov ISW ich najväčší týždenný územný ústup v tomto roku.
Z dlhšieho pohľadu je ruský postup na Ukrajine pomalý aj napriek mimoriadne vysokým nákladom. Podľa výpočtov Russia Matters založených na dátach ISW Rusko od 27. mája 2025 do 26. mája 2026 získalo čistých 3 872 štvorcových kilometrov, teda približne 0,6 percenta ukrajinského územia v hraniciach z roku 1991. Priemerný mesačný zisk za posledných 12 mesiacov predstavoval 370,4 štvorcového kilometra. Tieto čísla dopĺňajú obraz vojny, v ktorej Moskva síce stále drží približne pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu a častí Donbasu, no nové zisky dosahuje len veľmi pomaly.
V elitách sa čoraz častejšie hovorí o mieri
K týmto udalostiam sa zároveň začínajú objavovať náznaky, že časť ruského politického a expertného prostredia začína otvorenejšie hovoriť o potrebe mierového riešenia. Poukazuje na článok v časopise Rusko v globálnej politike, ktorý je blízky mocenskému prostrediu. Autori textu podľa Rachmana spochybnili možnosť dosiahnuť hlavný politický cieľ Kremľa, teda odstránenie súčasného ukrajinského vedenia, keďže by si to vyžadovalo okupáciu celej Ukrajiny. Namiesto toho vyzvali na zváženie rokovaní.
Rachman pripomína, že vojenské neúspechy v ruských dejinách opakovane prispeli k politickým zmenám. Ako príklady uvádza porážku v rusko-japonskej vojne v roku 1905, prvú svetovú vojnu, odstránenie Nikitu Chruščova po Karibskej kríze či dlhú vojnu v Afganistane, ktorá bola súčasťou úpadku vedúceho k rozpadu Sovietskeho zväzu. Z toho vyvodzuje, že neúspech na Ukrajine by mohol ohroziť aj Putina, hoci konkrétny mechanizmus jeho prípadného odstránenia podľa neho zostáva nejasný.
Masové protesty alebo bežná politická súťaž podľa Rachmana pravdepodobne nebudú účinnou cestou. Pripomína veľké protikremeľské demonštrácie v rokoch 2011 až 2012, 2019 a 2021, ktoré sa skončili zatýkaním a násilím. Poukazuje aj na osud opozičných lídrov Borisa Nemcova a Alexeja Navaľného.
„Charizmatickí opoziční lídri zvyčajne buď zomrú, alebo sú nútení opustiť krajinu. Borisa Nemcova zavraždili neďaleko Kremľa v roku 2015. Alexej Navaľnyj zomrel vo väzení v roku 2024 – takmer určite bol zavraždený,“ píše Rachman.
Za pravdepodobnejší scenár považuje rozkol vnútri ruskej elity. Na odstránenie Putina by podľa neho musela vzniknúť kritická masa ľudí presvedčených, že vojna sa vyvíja zle a Rusko ju musí ukončiť. Takýto proces by si však podľa komentátora vyžadoval osobu z najvyšších poschodí moci s oporou v bezpečnostných štruktúrach.
Rachman zároveň upozorňuje, že takýto vývoj má vážne prekážky. Odvoláva sa na riaditeľa berlínskeho centra Carnegie Russia Eurasia Alexandra Gabujeva, podľa ktorého sú súčasné ruské elity zložené z lojálnych ľudí vybraných osobne, z príjemcov výhod súčasnej konfrontácie a z osôb, na ktoré existuje kompromitujúci materiál. Mnohí z nich sú navyše roky pod západnými sankciami a medzi sebou nedostatočne komunikujú na to, aby dokázali pripraviť sprisahanie.
„Putin postavil svoju krajinu na cestu, ktorú nemožno udržať donekonečna. A tu sa hodí výrok populárny na finančných trhoch: ak niečo nemôže trvať večne, skôr či neskôr sa to skončí,“ uzatvára Rachman.
Čítajte aj Putin stvoril monštrum, ktoré ho môže zničiť. Expert varuje pred novou fázou vojny
