Hambling, autor knihy Swarm Troopers: How Small Drones Will Conquer the World (Swarm Troopers: Ako malé drony dobyjú svet), zároveň pripomína, že myšlienka pozemných bojových robotov nie je nová. Už Sovietsky zväz v 30. rokoch vyvíjal diaľkovo ovládané „teletanky“ s plameňometmi, neskôr sa podobné technológie presadili najmä pri zneškodňovaní výbušnín. Pokusy premeniť ich na spoľahlivé bojové prostriedky však dlho narážali na technické limity. Americké ozbrojené roboty SWORDS/Talon boli v Iraku nasadené len obmedzene a ruský Uran-9 v Sýrii trpel problémami s komunikáciou. Ukrajina preto nejde cestou drahých a pomaly vyvíjaných platforiem, ale uprednostňuje lacnejšie systémy, komerčné technológie, rýchle testovanie na fronte a neustále úpravy podľa spätnej väzby jednotiek.
Hambling opisuje robotizáciu vojny ako technický úspech. Zároveň však varuje, že Ukrajina vstupuje do novej a potenciálne temnej fázy konfliktu, v ktorej stroje čoraz častejšie vyhľadávajú, sledujú a ničia ľudí. Podľa neho sa bojisko budúcnosti môže stať takmer úplne mechanizovaným priestorom, v ktorom budú ľudskí vojaci čoraz viac ustupovať do úlohy operátorov vzdialených od línie kontaktu. Ukrajina sa podľa Hamblinga do tejto „robotickej vojny“ nepustila z ideologickej fascinácie technológiou, ale z nevyhnutnosti. Brániaca sa krajina potrebuje znížiť vlastné straty, nahradiť nedostatok ľudí a prežiť vojnu proti početnejšiemu protivníkovi.
Made in Ukraine sa stáva synonymom sily
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto zmenu opísal v prejave pri príležitosti Dňa výrobcov zbraní. Uviedol, že Ukrajina za štyri roky vybudovala nový obranný priemysel, ktorý vyrába rakety, bezpilotné systémy, interceptory, útočné a námorné drony, prieskumné systémy, delostrelectvo, muníciu, obrnené vozidlá aj robotické platformy. „Made in Ukraine je synonymom účinnosti a sily,“ povedal Zelenskyj.
Najvýraznejším príkladom robotizácie frontu je podľa Zelenského operácia, pri ktorej bola po prvý raz počas tejto vojny nepriateľská pozícia dobytá výlučne bezpilotnými platformami — pozemnými robotickými systémami a dronmi. Ruskí vojaci sa podľa ukrajinského prezidenta vzdali a operácia sa skončila bez zapojenia pechoty a bez ukrajinských strát. Ide o tvrdenie ukrajinskej strany, ktoré nebolo v predložených zdrojoch nezávisle potvrdené.
Zelenskyj uviedol, že ukrajinské pozemné robotické systémy Ratel, TerMIT, Ardal, Rys, Zmiy, Protector, Volia a ďalšie uskutočnili za tri mesiace viac než 22-tisíc misií na fronte. Podľa prezidenta to znamená, že viac než 22-tisíckrát šiel do najnebezpečnejšej zóny robot namiesto vojaka. „Je to o vysokej technológii, ktorá chráni najvyššiu hodnotu — ľudský život,“ vyhlásil.
Význam pozemných robotov potvrdzuje aj ukrajinské ministerstvo obrany. Ukrajina plánuje v prvej polovici roka 2026 zazmluvniť 25-tisíc bezpilotných pozemných vozidiel, čo je viac než dvojnásobok celkového počtu za rok 2025. Minister obrany Mychajlo Fedorov po stretnutí s domácimi výrobcami uviedol na Telegrame, že cieľom Kyjeva je presunúť frontovú logistiku zo živých vojakov na robotické systémy. „Naším cieľom je, aby 100 percent frontovej logistiky vykonávali robotické systémy,“ napísal Fedorov.
Ukrajinské ministerstvo obrany podľa Fedorova od januára vynaložilo viac než 14 miliárd hrivien (približne 271 miliónov eur) na dodávku viac než 181-tisíc dronov, pozemných robotov a systémov elektronického boja na front. Využíva na to digitálny obstarávací systém, cez ktorý si frontové jednotky objednávajú techniku priamo od domácich výrobcov. Ukrajina zároveň kodifikovala logistického robota Bizon-L podľa štandardov NATO. Systém má nosnosť 300 kilogramov a dojazd 50 kilometrov.
Roboty nekrvácajú
Roboty už podľa ukrajinských jednotiek neplnia iba logistické úlohy, ale aj bojové misie. Veliteľ Mykola „Makar“ Zinkevych z jednotky NC-13 Strike Company v rámci ukrajinského Tretieho armádneho zboru pre Business Insider uviedol, že jeho vojaci nasadili diaľkovo ovládané vozidlo Droid TW 12.7 s guľometom M2 Browning kalibru .50 na držanie frontových pozícií takmer šesť týždňov. „Základná myšlienka bola: roboty nekrvácajú,“ povedal Zinkevych.
Droid TW 12.7, vyvinutý ukrajinskou spoločnosťou DevDroid, je pásové diaľkovo ovládané vozidlo. Podľa Zinkevycha bolo počas 45-dňového nasadenia presúvané medzi viacerými pozíciami na žiadosť veliteľských a pozorovacích stanovíšť. Jeho úlohou bolo spôsobovať nepriateľovi palebné straty a potláčať jeho postup. Každé dva dni sa vozidlo vracalo na servis k ukrajinskej obsluhe ukrytej približne štyri kilometre od línie kontaktu; údržba zahŕňala servis zbrane, doplnenie munície a nabitie batérií.
Ukrajina zároveň rozširuje aj dlhodosahové úderné kapacity. Zelenskyj vo svojom prejave upozornil na rakety a raketové drony Flamingo, Ruta, Peklo, Neptune, Palianytsia a Vilkha. Flamingo, ktorého sériová výroba sa začala v roku 2025, má mať dosah do 3-tisíc kilometrov a hlavicu s hmotnosťou viac než jednej tony. Ruta má dosah do 300 kilometrov, Peklo do 700 kilometrov, Neptune do 300 kilometrov a Palianytsia bola podľa ukrajinských údajov prvýkrát úspešne použitá v auguste 2024.
Súčasťou ukrajinského arzenálu sú aj dlhodosahové drony Sičen, Ľutyj, Morok, Bars, Obriy a FP-1. Sičen má mať dosah do 1 400 kilometrov a hlavicu do 40 kilogramov, Ľutyj, do 2-tisíc kilometrov a hlavicu 50 až 75 kilogramov, Morok do 800 kilometrov a hlavicu 30 kilogramov. FP-1, prvýkrát použitý v roku 2025, má mať dosah do 1 600 kilometrov a hlavicu do 120 kilogramov. Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské drony už zasahujú ciele vo vzdialenosti 1 750 kilometrov od ukrajinskej hranice.
Výsledky nasadenia týchto zbraní už Rusko pociťuje aj hlboko vo svojom vnútrozemí. Energetické zariadenia sa opakovane ocitajú v plameňoch a medzi najtvrdšie zásahy posledného obdobia patria útoky na komplexy na pobreží ruského Baltského mora, ako aj rozsiahly požiar veľkej rafinérie v Tuapse, ktorý sa podarilo uhasiť až po piatich dňoch.
Sila na mori
Samostatnou kapitolou sú námorné a podvodné drony. Ukrajina podľa Zelenského získala skúsenosti v boji proti nepriateľskej flotile, leteckým útokom aj námorným mínam v Čiernom mori. Medzi systémy, ktoré Kyjev prezentuje ako súčasť svojej ponuky, patria Sea Baby, Magura V5 a Sargan-3000. Sea Baby je viacúčelový hladinový kamikadze dron vyvinutý Službou bezpečnosti Ukrajiny, Magura V5 vznikla pre ukrajinskú vojenskú rozviedku a podľa ukrajinského opisu sa stala prvým dronom na svete, ktorý potopil vojnovú loď.
SBU 15. decembra oznámila, že v spoločnej operácii jej 13. hlavného riaditeľstva vojenskej kontrarozviedky a ukrajinského námorníctva zasiahla ruskú ponorku triedy Kilo na námornej základni v Novorossijsku. Útok mal byť vykonaný novým podvodným dronom Sub Sea Baby, ktorý podľa zverejneného videa narazil do zadnej časti ponorky kotviacej v ponorkovom priestore základne.
Dostupné zábery podľa ukrajinskej strany ukazujú mohutnú explóziu pri korme ponorky. Ak bol zásah úspešný, poškodenie mohlo zasiahnuť trup, pohonný systém aj zadné hĺbkové a smerové kormidlá, čo by ponorku vyradilo z prevádzky na dlhší čas aj v prípade, že by sa nepotopila.
Ukrajinské ministerstvo obrany pred pár dňami uviedlo, že ruská Čiernomorská flotila prišla od začiatku plnoformátovej invázie o podstatnú časť svojich schopností a k začiatku roka 2026 bolo približne 30 percent jej bojového zloženia zničených alebo vážne poškodených. Kyjev uvádza straty deviatich veľkých bojových lodí, šiestich bojových a hliadkových plavidiel, šiestich zásobovacích lodí, troch výsadkových alebo transportných plavidiel, jednej ponorky a desiatok menších člnov.
Kyjev tvrdí, že jeho skúsenosti už presahujú rámec vlastnej obrany. Zelenskyj hovorí o bezpečnostných partnerstvách so štátmi Blízkeho východu, pričom spomenul Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt, Omán, Turecko a Sýriu. Ukrajina podľa neho ponúka riešenia proti dronom typu Šáhid, vrátane radarového pokrytia, elektronického boja, prepojenia prvkov protivzdušnej obrany a samotného zachytávania cieľov. Ukrajinské interceptory už podľa Zelenského pôsobia na Blízkom východe a v krajinách Perzského zálivu.
Ruské systémy
Rusko však nezostáva pasívne. Business Insider informoval, že ruský prieskumný dron z rodiny Orlan bol spozorovaný s FPV kvadrokoptérami zavesenými pod krídlami, čím sa z neho stáva lietajúci nosič. Ukrajinský poradca pre drony Serhij „Flash“ Beskrestnov uviedol, že Orlan už jednu FPV muníciu zhodil. Keďže Orlan je opakovane použiteľná platforma a môže slúžiť aj ako retranslačný uzol, takáto úprava by mohla výrazne predĺžiť dosah taktických kvadrokoptér.
Moskva zároveň investuje do infraštruktúry pre novšie generácie útočných dronov Geran. Satelitné snímky americkej spoločnosti Vantor, ktoré citoval Business Insider, ukazujú rozšírené štartovacie koľajnice na základni Cimbulova v Orlovskej oblasti približne 160 kilometrov od ukrajinskej hranice. Dve predĺžené koľajnice majú 85 metrov a podľa analytikov sú určené pre novší Geran-5, zatiaľ čo kratšie majú slúžiť starším typom Geran-3 a Geran-4. Rusko podľa uvedených údajov v prvých troch mesiacoch roka 2026 vypustilo takmer 16-tisíc dronov, kým v rovnakom období predchádzajúceho roka ich bolo viac než 10-tisíc.
Analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) upozorňuje, že Rusko považuje bezpilotné systémy a umelú inteligenciu za strategické priority a smeruje k autonómii najmä na taktickej úrovni. Podľa CSIS ukrajinská technická analýza zachytených dronov V2U naznačuje absenciu komunikačných prvkov potrebných na ovládanie operátorom a prítomnosť výpočtovej techniky umožňujúcej AI vnímanie a rozhodovanie. Centrum zároveň upozorňuje, že viac než 50 percent komponentov umožňujúcich AI v zachytených ruských bezpilotných systémoch pochádza od spoločností so sídlom v Spojených štátoch, prevažne ide o komerčné dvojúčelové elektronické súčiastky.