Najnovším identifikovaným typom je Geran-4, ktorý Rusko podľa HUR bojovo používa od mája 2026. Rozviedka zverejnila jeho technický rozbor na portáli War&Sanctions vrátane 3D modelu, komponentov a zahraničnej súčiastkovej základne. Testovacie štarty sa podľa HUR uskutočnili ešte pred januárom 2026 z dronového areálu Primorsk v Oriolskej oblasti a z územia bývalého doneckého letiska.
Geran-4 má byť odpoveďou na limity starších ruských pokusov o prúdové drony. Pri Gerane-3 Rusko využilo drak benzínového Geranu-2, teda stroja vychádzajúceho z iránskeho Šáhidu-136. Táto konštrukcia však podľa ukrajinskej rozviedky nebola dostatočne pevná na vysokorýchlostný let a prudké manévre.
Nový Geran-4 preto dostal upravený drak so zosilnenou konštrukciou, lepšou aerodynamikou a výkonnejším prúdovým motorom. Krídla sú pevne integrované do centrálnej časti trupu a počet technologických otvorov na trupe sa znížil, aby mal stroj menší aerodynamický odpor. Rozmery zostali podobné ako pri predchádzajúcich ‚šáhidovských‘ dronoch: dĺžka 3,5 metra a rozpätie krídel 3 metre.
„Nový drak Geranu-4 umožňuje aktívne manévrovanie pri rýchlostiach 300 až 400 km/h, pričom jeho zosilnená konštrukcia dokáže odolávať výraznému preťaženiu,“ uviedla HUR.
Podľa ukrajinskej rozviedky môže Geran-4 dosiahnuť rýchlosť až 500 km/h, vystúpiť do výšky 5 000 metrov a zasiahnuť cieľ na vzdialenosť do 450 kilometrov. Niesť môže 50-kilogramovú trieštivo-trhavú alebo termobarickú hlavicu OFZBCH-50/TBBCH-50M, prípadne väčšiu 90-kilogramovú termobarickú hlavicu TBBCH-90.
V Gerane-4 boli zaznamenané dva typy čínskych prúdových motorov. Vyradený Telefly LX-WP-160 s ťahom 160 kg, respektíve 1 600 N, a Telefly TF-TJ2000A s ťahom 200 kgf, respektíve 1 960 N, ktorý už ukrajinská rozviedka identifikovala aj pri drone Geran-5. Riadiaci systém a elektronická súčiastková základňa majú byť podľa HUR zhodné s predchádzajúcimi známymi dronmi vyrábanými podnikom JSC SEZ PPT Alabuga.
Foto: HUR
Prúdové Gerany zatiaľ podľa dostupných informácií netvoria hlavnú masu ruských útokov. Rusko naďalej vo veľkom používa najmä vrtuľové Gerany-2, teda ruské verzie iránskych Šáhidov. Trend je však podľa ukrajinských zdrojov zreteľný: Moskva sa snaží vyrábať rýchlejšie varianty, ktoré skomplikujú prácu záchytným dronom aj mobilným palebným skupinám.
Ukrajinská Pravda s odvolaním sa na HUR, armádne zdroje, nadáciu Come Back Alive a obranný inovačný klaster Brave1 uviedla, že Rusko plánuje tento rok vyrobiť 60-tisíc diaľkových útočných dronov a ďalších 50-tisíc klamných cieľov. HUR podľa tohto textu očakáva, že Rusko sa bude sústreďovať práve na výrobu prúdových UAV a postupne zvýši ich podiel až na 50 percent celkovej produkcie šáhidovských dronov.
Podľa Institute for Science and International Security Rusko v apríli 2026 vypustilo 6 583 bezpilotných prostriedkov typu Šáhid. Z nich bolo 4 335 identifikovaných ako útočné Šáhidy/Gerany z Alabugy. Tieto čísla ukazujú, že popri technickom vývoji nových typov zostáva hlavným problémom aj samotný objem ruských útokov.
Vývoj prúdových variantov sa začal objavovať už skôr. Prvé správy o prúdových Šáhidoch prišli v roku 2023, keď iránska Ashura Aerospace University predstavila útočný dron Šáhid-238. V uniknutých dokumentoch o ruskej výrobe sa neskôr objavil aj model M-237, ktorý mal byť v podstate jeho ekvivalentom. Podľa uniknutých špecifikácií mal dosahovať rýchlosť do 600 km/h, niesť 50-kilogramovú hlavicu a mať dolet do 1 000 kilometrov. Cena jedného stroja sa uvádzala na 1,4 milióna dolárov.
V praxi bol verejne známy iba jeden prípad použitia Šáhidu-238 proti Ukrajine, a to v januári 2024. Neskôr sa pozornosť presunula na ruské varianty Geran. HUR vo februári 2025 informovala, že Rusko rozbieha výrobu vlastného ekvivalentu Šáhidu-238 pod označením Geran-3. Jeho trosky sa podľa Ukrainskej pravdy prvýkrát našli na Ukrajine začiatkom júna 2025.
Geran-3 má podľa Brave1 dosahovať rýchlosť do 370 km/h, zatiaľ čo bežný Geran-2 lieta rýchlosťou do 250 km/h. Dolet Geranu-3 má zostať na úrovni do 1 000 kilometrov a hmotnosť hlavice sa uvádza od 50 do 90 kilogramov. Geran-4 má výkonnejší motor a lepšiu aerodynamiku, čo ho približuje k iránskemu prúdovému Šáhidu. Geran-5 sa už podľa HUR od šáhidovskej koncepcie viac vzďaľuje a ukrajinské zdroje ho opisujú skôr ako malú riadenú strelu alebo takzvaný raketový dron. Podľa HUR má ísť o kópiu alebo ekvivalent iránskeho UAV Karrar a dosahovať rýchlosť do 600 km/h.
Experti zatiaľ hodnotia používanie prúdových dronov ako prevažne experimentálne. OSINT projekt Oko Hora s odvolaním sa na svoje zdroje vo vzdušných silách uvádza, že Rusko v súčasnosti pravidelne vypúšťa 10 až 12 prúdových dronov denne. Podľa HUR sú Geran-4 a Geran-5 už v masovej výrobe, pričom existujúce kapacity majú umožňovať produkciu do 500 takýchto strojov mesačne. Masová výroba Geranu-3 sa podľa ukrajinských informácií plánuje na druhú polovicu tohto roka.
Vojaci a experti oslovení Ukrainskou pravdou upozorňujú, že najväčšou výhodou prúdových Geranov je rýchlosť. Tá skracuje čas na reakciu a najmä v oblastiach bližšie k Rusku alebo okupovaným územiam sťažuje zachytenie dronu ešte pred dosiahnutím cieľa.
„Hlavnou výhodou prúdových Šáhidov je ich rýchlosť, ktorá im umožňuje preraziť prvé stupne obrany a účinne sa vyhnúť zachyteniu dronmi,“ povedal Danylo Shynhelskyi, projektový manažér iniciatívy Dronefall pri nadácii Come Back Alive.
Zároveň však upozornil, že tieto stroje neletia maximálnou rýchlosťou počas celej trasy. Pri dlhších letoch musia pre vysokú spotrebu paliva spomaľovať na úroveň bežných Šáhidov, čím sa opäť stávajú zraniteľnejšími voči záchytným dronom. Aj preto ich Rusko často používa proti frontovým alebo prihraničným mestám vzdialeným len niekoľko stoviek kilometrov od miesta štartu.
Ďalším problémom je diaľkové riadenie. Podľa ukrajinských vojenských zdrojov sú prúdové Šáhidy pomerne často vybavené rádiovými riadiacimi modulmi, ktoré umožňujú operátorovi meniť trasu v reálnom čase. To komplikuje prácu mobilným palebným skupinám a zvyšuje riziko pre civilnú infraštruktúru. Vedúci odboru elektronického boja ukrajinských pozemných síl Maksym Skoretskyi pre Ukrainsku pravdu uviedol, že drony s možnosťou diaľkového riadenia tvoria približne 30 percent celkového počtu ruských dronov. Ruské sily podľa neho využívajú rádiové modemy, ktoré si medzi sebou odovzdávajú signál, a zároveň budujú pozemné retranslačné stanice pozdĺž ukrajinskej a bieloruskej hranice. Signál sa im podľa Skoretského zatiaľ darí prenášať do vzdialenosti 150 kilometrov od prvej retranslačnej stanice.
Ukrajinské systémy elektronického boja podľa neho naďalej dokážu tieto komunikačné kanály rušiť. Ak však dron spojenie stratí, môže pokračovať k cieľu pomocou záložných inerciálnych, navigačných a optických systémov.
Ukrajina preto pripravuje viacero odpovedí. Lacné záchytné drony už patria medzi dôležité prvky protivzdušnej obrany, ich súčasné verzie sú však primárne určené proti pomalším Geranom-2. Ukrajinský minister obrany Mychajla Fedorova uviedol, že počet Geranov zostrelených záchytnými dronmi sa od začiatku roka zdvojnásobil a zároveň rastú dodávky týchto prostriedkov armáde.
Fedorov zároveň povedal, že Ukrajina testuje lacné rakety na zostreľovanie Šáhidov a chce ich výrobu výrazne rozšíriť pred jeseňou a zimou, keď Rusko tradične zvyšuje intenzitu raketových a dronových útokov. Cieľom je podľa neho pripraviť sa na nástup prúdových Šáhidov.
Brave1 uvádza, že vývoj prostriedkov proti prúdovým dronom patrí medzi priority. Ukrajinskí vývojári pracujú na rýchlych a prúdových záchytných dronoch s rýchlosťou nad 450 km/h, ako aj na lacných protilietadlových raketách. Zástupca veliteľa vzdušných síl Pavlo Yelizarov podľa Ukrainskej pravdy uviedol, že Ukrajina už má drony schopné zrýchliť na 700 km/h, čím sa prakticky približujú k protilietadlovým raketám.
Samotná technológia však podľa ukrajinských zdrojov nebude stačiť. Dôležité zostáva budovanie vrstvenej protivzdušnej obrany, skorá detekcia pomocou radarov a senzorov, ako aj útoky na ruský vojensko-priemyselný komplex. Ukrainska pravda pripomenula úder ukrajinských síl na závod VNIIR-Progress v noci zo 4. na 5. mája. Podnik vyrába navigačné systémy používané okrem iného v dronoch a raketách. Skutočný vplyv útoku na ruskú výrobu dronov zatiaľ nie je jasný.
Čítajte aj Kyjev chce Rusom vziať jednu z najničivejších výhod vojny. Do boja mieri zbraň, na ktorú dlho čakal
