Americké Centrálne velenie (CENTCOM) potvrdilo, že stíhačka F-35 po bojovej misii nad Iránom núdzovo pristála na regionálnej základni. Pilot je podľa hovorcu CENTCOM Tima Hawkinsa v stabilizovanom stave a incident vyšetruje armáda. Viaceré médiá vrátane CNN s odvolaním sa na zdroje uviedli, že lietadlo mohlo byť zasiahnuté iránskou paľbou, no oficiálne to americká strana zatiaľ nepotvrdila.
Video Revolučných gárd
Práve v tomto bode sa začína informačný boj. Iránske Revolučné gardy zverejnili video, ktoré má podľa nich zachytávať zásah americkej F-35. Záznam pripomína termálny alebo FLIR pohľad. V strede zameriavača je svetlý cieľ a následne prichádza silný záblesk.
Na sociálnych sieťach sa okamžite objavili komentáre, podľa ktorých lietadlo po údajnom zásahu nereaguje spôsobom typickým pre zásah alebo že ide skôr o propagandu než reálny bojový záznam. Originálne video má navyše len šesť sekúnd a neukazuje, čo nasledovalo bezprostredne po zásahu, hoci cieľ bol zjavne sledovaný.
Odborné médium The War Zone takisto upozorňuje, že zábery nie je možné geolokovať ani potvrdiť ich autenticitu. To ale neznamená, že sa Iránu nemohlo podariť zasiahnuť jedno z najdrahších lietadiel sveta.
Stealth neznamená neviditeľnosť
Ak aj odhliadneme od neovereného videozáznamu zostáva podstatnejšia otázka: ako je vôbec možné zasiahnuť stealth lietadlo? Odpoveď je jednoduchšia, než sa zdá.
Stealth neznamená neviditeľnosť. Ako vysvetľuje think-tank CSIS, stealth technológia predovšetkým znižuje radarový odraz a skracuje vzdialenosť, na ktorej protivník lietadlo zachytí. Neznamená to však, že lietadlo zmizne z bojiska alebo sa stane nedotknuteľným.
Najčastejšie diskutovanou verziou je, že Irán mohol proti F-35 využiť pasívne infračervené (IR) alebo elektrooptické systémy (EO). Tie na rozdiel od klasických radarov nič nevysielajú. Namiesto toho sledujú tepelnú stopu cieľa. Aj stealth lietadlo totiž produkuje teplo: z motorov, výtokových plynov aj z aerodynamického zahrievania draku. Ak sa protivník dostane do vhodného geometrického uhla a má dostatočne citlivé senzory, môže takýto cieľ zachytiť bez toho, aby sám vyžaroval radarový signál. Air & Space Forces Magazine pripomenul, že Irán buduje aj systémy protivzdušnej obrany schopné používať pasívne infračervené senzory. South China Morning Post s odvolaním sa na čínskych analytikov uviedol, že práve EO/IR detekcia môže byť jedným z vysvetlení incidentu.
Neznamená to však, že Irán našiel nejaký „zázračný vypínač stealthu“. Analýzy britského think-tanku RUSI dlhodobo upozorňujú, že infračervené senzory a systémy IRST majú aj vážne obmedzenia. Ich výkon závisí od počasia, vlhkosti, oblačnosti, vzdialenosti, výšky letu aj od toho, či operátor vie, kam sa má pozerať. V staršej štúdii o ruských a čínskych bojových lietadlách RUSI uvádza, že napríklad ruský Su-35 má IRST systém schopný sledovať cieľ veľkosti stíhačky na desiatky kilometrov, no takáto schopnosť je silne závislá od atmosférických podmienok. Inými slovami: pasívna detekcia je reálna, ale nie všemocná.
Práve preto je dnes presnejšie hovoriť nie o „prelomení stealth technológie“, ale o možnosti, že protivník dokázal na krátky čas spojiť viacero senzorov a systémov do jedného funkčného reťazca. Odborne sa tomu hovorí kill chain – teda sled krokov od zachytenia cieľa cez jeho sledovanie až po zásah. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie IISS upozorňuje, že moderná protivzdušná obrana už nestojí len na jednom vyžarujúcom radare. Využíva aj pasívne radary, ktoré môžu zachytávať rádiofrekvenčné emisie lietadiel, dáta z viacerých senzorov a ich vzájomné prepájanie. V praxi to znamená, že stealth lietadlo môže byť odhalené nie preto, že by zrazu „prestalo byť stealth“, ale preto, že protivník dokáže poskladať viacero čiastkových stôp do jedného obrazu.
V modernej vojne teda nejde len o to, čo vidí jeden radar. Dôležitejšie je, čo dokáže vidieť celá sieť. Už samotný fakt, že americká F-35 po misii nad Iránom núdzovo pristála, ukazuje, že aj lietadlo piatej generácie operuje proti integrovanej protivzdušnej obrane v prostredí, kde absolútna bezpečnosť neexistuje.
Keď stealth padol: zostrelenie nad Juhosláviou
Nie je to pritom prvýkrát, čo sa vedie podobná debata. Najznámejší prípad zraniteľnosti stealth lietadla sa odohral v roku 1999 počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999, keď bol zostrelený americký F-117 Nighthawk. Srbská protivzdušná obrana využila starší systém S-125, no kombinovala ho s netradičnou taktikou – radary zapínala len na krátke intervaly, aby sa vyhla ich odhaleniu, a sústredila sa na predvídateľné letové trasy spojeneckých lietadiel. V rozhodujúcom momente sa jej podarilo lietadlo zachytiť a zasiahnuť.
Analytici dodnes upozorňujú, že nešlo o „prelomenie stealth“ v technologickom zmysle, ale skôr o úspešné využitie slabín v operačnom nasadení. Je teda zrejmé, že aj lietadlá s nízkou zistiteľnosťou zostávajú zraniteľné, ak protivník dokáže správne skombinovať senzory, taktiku a načasovanie.
Blízkym precedensom je ešte poškodenie Su-57. V júni 2024 ukrajinská vojenská rozviedka oznámila prvý zásah tohto lietadla piatej generácie na letisku Achtubinsk hlboko v ruskom tyle. Satelitné snímky podľa Kyjeva naznačovali poškodenie po výbuchu a požiari, pričom ruský provojnový bloger potvrdil, že stroj zasiahol dron a utrpel šrapnelové poškodenie. Nešlo však o zostrel vo vzduchu, ale o poškodenie na zemi. Aj preto by prípad F-35, ak by sa raz oficiálne potvrdilo jej poškodenie nepriateľskou paľbou počas letu, patril medzi historicky prvé takto zdokumentované incidenty piatej generácie.
Foto: Twitter / Anton Geraščenko
Čítajte viac USA narazili. Majú zásadný problém v novej vojne a chcú pomoc od Ukrajiny. Aké eso skrýva Kyjev v rukáve?
