Streda 13. mája 2026 sa zapísala do dejín Zakarpatskej oblasti ako deň doteraz najmasívnejšieho vzdušného útoku od začiatku plnohodnotnej vojny. Vôbec po prvýkrát sa terčom náletov ruských bezpilotných lietadiel stalo aj administratívne centrum regiónu Užhorod, ktoré leží v tesnej blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice. Mimoriadna situácia si vyžiadala okamžitú reakciu slovenských orgánov, ktoré približne o 15:00 z bezpečnostných dôvodov dočasne uzavreli všetky hraničné priechody s Ukrajinou. Finančná správa a polícia SR pristúpili k tomuto kroku po tom, čo ukrajinské kontrolné orgány v súvislosti so zachytením vzdušných cieľov nad Zakarpatskom prijali vlastné opatrenia na zaistenie bezpečnosti ľudí. Proces vybavovania bol v oboch smeroch obnovený po necelých dvoch hodinách, o 16:47, kedy sa situácia na hranici upokojila.
Samotný útok na Zakarpatsko bol podľa predsedu tamojšej vojenskej správy Myroslava Bileckého mimoriadne intenzívny. Do vzdušného priestoru oblasti vletelo celkovo 11 dronov typu Shahed a Geraň. Hoci sa väčšinu z nich podarilo zostreliť alebo zneškodniť prostriedkami rádioelektronického boja, niektoré stroje zasiahli svoje ciele. Výbuchy boli hlásené priamo z Užhorodu, kde drony zasiahli budovu pri priemyselnom závode Turbogaz a objekty v mestských častiach Dravce a Tabla. Okrem krajského mesta pocítili údery aj obyvatelia Svaľavy a Mukačevského okresu, kde bola zasiahnutá energetická infraštruktúra vrátane transformátora na železničnej stanici. Úrady našťastie v regióne neevidujú žiadnych mŕtvych ani zranených, no škody na majetku a kritických objektoch sú predmetom vyšetrovania ako vojnový zločin.
Vzdušný teror v tento deň neobišiel ani zvyšok západnej Ukrajiny. Kým v Zakarpatsku sa útok zaobišiel bez obetí, v Rivnenskej oblasti zasiahli ruské drony obytný dom, čo si vyžiadalo tri ľudské životy a niekoľko zranených. Explózie otriasli aj centrom Lucku a Chmeľnyckou oblasťou, kde boli hlásení ďalší zranení. V Ivano-Frankivskej oblasti museli pre útoky na energetiku pristúpiť k núdzovým odstávkam elektriny. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nebolo načasovanie týchto úderov náhodné a malo pravdepodobne odviesť pozornosť od významnej návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne. Agresívne kroky Ruska v regióne, kde žijú početné národnostné menšiny, vyvolali aj medzinárodnú diplomatickú odozvu. Maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová útok na Zakarpatsko ostro odsúdila a v Budapešti bol predvolaný ruský veľvyslanec. Nový maďarský premiér Péter Magyar zdôraznil potrebu ochrany civilného obyvateľstva v oblastiach obývaných etnickými Maďarmi.
Čítajte viac Nočné útoky na ukrajinské mestá si vyžiadali obete aj zranené deti
Obloha plná smrti: Rusko vyslalo na západ Ukrajiny rekordný počet dronov – 892
Ukrajina čelila od poludnia 13. mája bezprecedentnej vlne vzdušného teroru, ktorá zasiahla takmer celé územie krajiny vrátane jej najzápadnejších častí. Ruská armáda nasadila do útoku masívne množstvo bezpilotných lietadiel, pričom ukrajinské vzdušné sily zaznamenali do večerných hodín na oblohe celkovo 892 strojov rôznych typov. Tento útok sa vyznačuje mimoriadnou intenzitou najmä v oblastiach susediacich s krajinami NATO, kam smerovali hlavné vlny útočných dronov. Prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že ruské sily sa cielene zameriavajú na regióny ako Zakarpatská, Ľvovská či Rivnenská oblasť, pričom tento postup označil za vedomý teror proti civilnému obyvateľstvu. Tragická bilancia dňa hovorí o najmenej šiestich mŕtvych a desiatkach zranených, medzi ktorými sú podľa oficiálnych hlásení aj deti.
Čítajte viac Pobaltské krajiny si neželajú prelety ukrajinských dronov nad svojím územím
Hlavným smerom úderu sa v druhej polovici dňa stal ukrajinský západ, čo prinútilo k ostražitosti aj susedné štáty. Napriek tomu, že sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo eliminovať stovky cieľov, masívnosť nasadenia prostriedkov spôsobila vážne škody na infraštruktúre a obytných domoch. Podľa vojenských expertov Rusko v prvej fáze využilo lacnejšie typy bezpilotných lietadiel a návnady, aby odhalilo pozície obranných systémov a vyčerpalo zásoby rakiet protivzdušnej obrany pred ďalšou fázou operácie.
Čítajte viac Ukrajinská a ruská armáda využívajú prímerie na preskupenie síl
Masívny ruský útok na Kyjev a okolie
V noci na 14. mája čelilo ukrajinské hlavné mesto a Kyjevská oblasť mimoriadne intenzívnemu ostreľovaniu, pri ktorom ruská armáda použila kombináciu dronov, rakiet s plochou dráhou letu a balistických striel. Náčelník Kyjevskej mestskej vojenskej správy Timur Tkačenko a primátor mesta Vitalij Kličko potvrdili, že útoky spôsobili vážne škody vo viacerých mestských obvodoch. K tragickým následkom došlo najmä v Darnickom obvode, kde sa po zásahu zrútila konštrukcia viacposchodového obytného domu. Záchranné zložky z trosiek tohto objektu vyslobodili 27 osôb, avšak úrady k ranným hodinám potvrdili najmenej jednu obeť a desiatky zranených. Celkový počet zranených v Kyjeve podľa priebežných správ presiahol tridsať osôb vrátane jedného dieťaťa.
Foto: Kyjevská štátna správa pre mimoriadne situácie
Škody na civilnej infraštruktúre boli hlásené takmer z celého mesta. V Dniprovskom obvode trosky dronu zapríčinili požiar na streche päťposchodovej budovy a poškodili stropy v ďalšom obytnom dome. V severnej časti mesta na Oboloni zasiahli úlomky rakety byt na 12. poschodí, budovu biznis centra a trojposchodový parkovací dom. Podobná situácia nastala v Solomianskom obvode, kde horel automobil na parkovisku pri kancelárskom centre, a v Holosijivskom obvode, kde trosky dopadli priamo na vozovku a ďalšie administratívne priestory. V Ševčenkovskom obvode boli zasiahnuté nebytové budovy, zatiaľ čo v Darnickom obvode okrem zničeného domu horelo aj na čerpacej stanici a v priestoroch drobných prevádzok.
Foto: Kyjevská štátna správa pre mimoriadne situácie
Kyjevská oblasť bola zasiahnutá rovnako masívne, pričom následky ostreľovania sú evidované v šiestich okresoch. Mykola Kalašnyk z oblastnej správy uviedol, že v Boryspiľskom okrese bolo hospitalizovaných niekoľko osôb s črepinovými poraneniami po zásahu bytovky a súkromného podniku. Vo Fastivskom okrese utrpela zranenia žena po poškodení ďalšieho bytového domu. V Bučianskom, Obuchivskom, Brovarskom a Bilocerkivskom okrese útoky zničili alebo poškodili množstvo súkromných domov, hospodárskych budov a skladov, kde na viacerých miestach zasahovali hasiči.
Foto: Kyjevská štátna správa pre mimoriadne situácie
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 41 rakiet a 652 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí útočníci útočili na Ukrajinu od večera 13. mája. Ako informuje agentúra Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na sociálnej sieti Telegram. Od stredy 13. mája 18:00, hneď po masívnom útoku dronov počas dňa (takmer 800 bezpilotných lietadiel), pokračovali Rusi v útoku a podnikli kombinovaný úder na Ukrajinu s použitím útočných bezpilotných lietadiel, rakiet vzdušného a pozemného bázovania. Hlavným smerom úderu bol Kyjev. Rádiotechnické vojsko Vzdušných síl celkovo zaznamenalo a sprevádzalo 731 prostriedkov vzdušného napadnutia – 56 rakiet a 675 bezpilotných lietadiel:
- 3 aerobalistické rakety Ch-47 Kindžal (oblasť vypustenia – Lipecká oblasť);
- 18 balistických rakiet Iskander-M/S-400 (oblasti vypustenia – Brjansk, Kursk);
- 35 rakiet s plochou dráhou letu Ch-101 (oblasť vypustenia – Vologdská oblasť);
- 675 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed, Gerbera, Italmas, vyčkávajúcej munície Banderoľ (dva kusy) a dronov-imitátorov typu Parodija zo smerov: Brjansk, Kursk, Orjol, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko), Hvardijske a Čauda (dočasne okupovaný Krym).
Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Podľa predbežných údajov k štvrtku 14. mája 8:00 protivzdušná obrana zostrelila alebo potlačila 693 cieľov – 41 rakiet a 652 bezpilotných lietadiel:
- 29 rakiet s plochou dráhou letu Ch-101;
- 12 balistických rakiet Iskander-M/S-400;
- 652 dronov rôznych typov.
Boli zaznamenané zásahy 15 rakiet a 23 útočných bezpilotných lietadiel v 24 lokalitách, ako aj pády zostrelených dronov (trosiek) v 18 lokalitách. Útok v čase hlásenia naďalej pokračoval, do vzdušného priestoru Ukrajiny vstúpilo niekoľko nových skupín útočných bezpilotných lietadiel.
Čítajte viac Rusi vypustili v noci na Ukrajinu 703 prostriedkov vzdušného útoku
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň, 13. mája 2026, zaznamenaných 241 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Nepriateľ najviac útočí v smeroch na Pokrovsk a Huljajpole. Ako informuje agentúra Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na sociálnej sieti Facebook o situácii k 14. máju 8:00. Protivník vykonal jeden raketový úder jednou raketou, uskutočnil 91 leteckých útokov a zhodil 302 riadených leteckých bômb. Okrem toho na ostreľovanie nasadil 9828 samovražedných dronov a vykonal 3418 delostreleckých ostreľovaní obývaných oblastí a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 120-krát zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 345 240 (včera o 1 060) vojakov.
Čítajte viac The Economist: Ukrajina preberá na fronte iniciatívu
Hra o Donbas: Generáli sľubujú víťazstvo, realita na fronte však kríva
Podľa informácií denníka Financial Times a zistení amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) čelí ruský prezident Vladimir Putin tlaku a presviedčaniu zo strany svojho najvyššieho vojenského velenia, ktoré mu prisľúbilo dobytie celého Donbasu do jesene 2026. Generáli údajne stavajú svoje argumenty na naratíve o vyčerpanosti ukrajinských síl a údajnom kolapse frontu, čo viedlo Putina k prehodnoteniu predchádzajúcich úvah o zmrazení konfliktu na súčasnej línii. Aktuálne sa jeho pozornosť sústreďuje na úplné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti, čo vníma ako nevyhnutný predpoklad pre vnesenie ďalších územných požiadaviek. Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova oficiálne stanovil stiahnutie ukrajinských vojsk z anektovaných oblastí ako podmienku pre akékoľvek mierové rozhovory, čím fakticky požaduje odovzdanie území, ktoré Ukrajina momentálne vojensky drží.
Čítajte viac Gerasimovove úspechy na papieri: Realita na fronte je pre Rusko oveľa tvrdšia
Ambície ruského prezidenta však podľa zdrojov z neformálnych rokovaní siahajú ďaleko za hranice Donbasu. Hoci Chersonská a Záporožská oblasť nemajú pre Putina rovnaký symbolický význam ako Krym, zostávajú strategickými vojenskými cieľmi s víziou ovládnutia celého ľavobrežia Dnepra vrátane miest Kyjev a Odesa. Tento maximalistický prístup potvrdzujú aj vyjadrenia poradcu Jurija Ušakova, ktorý zdôraznil, že bez ústupu Ukrajiny z Donbasu zostane akékoľvek urovnanie konfliktu na mŕtvom bode. Západní diplomati vnímajú tieto kroky ako jasný dôkaz neochoty Moskvy reálne rokovať, pričom Kremeľ sa namiesto diplomacie spolieha na dosiahnutie totálneho víťazstva na bojisku.
Čítajte viac Nekonečný príbeh ruskej rakety Sarmat: Pompézne sľuby Moskvy narazili na západné mlčanie
Analytici z ISW a ukrajinská vojenská spravodajská služba však upozorňujú na priepastný rozdiel medzi ambíciami Kremľa a realitou na fronte. Tempo ruského postupu v Doneckej oblasti od začiatku roka 2026 je minimálne, pričom ruské sily nedokázali dosiahnuť významné taktické úspechy ani v kľúčových mestách, ako je Kosťantynivka. Silné ukrajinské opevnenia, náročný terén a efektívna kampaň úderov stredného dosahu robia plány na rýchle obsadenie zvyšku regiónu vyslovene nepravdepodobnými. Putinovo myslenie sa tak javí ako čoraz izolovanejšie od skutočných schopností jeho armády, ktorá je navyše nútená rozdeľovať zdroje medzi prioritné sektory a obranu proti ukrajinským protiútokom na juhu krajiny.
Čítajte viac Sergej Lavrov o vojne v Ukrajine: Naše ciele sú určené najvyšším hlavným veliteľom. My ich dosahujeme
V diplomatickej rovine zostáva situácia rovnako komplikovaná, keďže obe strany považujú obnovenie zmysluplných rozhovorov za nepravdepodobné. Napriek vyhláseniam Donalda Trumpa o blízkosti dohody ukrajinskí predstavitelia aj americká strana konštatujú nedostatok pokroku, keďže Rusko neustále stupňuje svoje nároky. Situáciu komplikuje aj fakt, že žiadna zo strán nateraz nevidí v pokračovaní dialógu význam, pokiaľ nedôjde k zásadnému zlomu v postojoch agresora. Rusko tak naďalej pokračuje v útočnej kampani v nádeji, že do jesene naplní sľuby generálov, zatiaľ čo realita na bojisku naďalej podkopáva nádeje na rýchle dosiahnutie týchto cieľov.
