Ruský jadrový program sa opäť ocitol v centre pozornosti po tom, čo prezident Vladimir Putin v utorok 12. mája popoludní prijal hlásenie o úspešnom štarte medzikontinentálnej balistickej rakety Sarmat. Veliteľ Strategických raketových síl Sergej Karakajev prostredníctvom videohovoru ubezpečil hlavu štátu, že skúška potvrdila správnosť zvolených konštrukčných riešení. Pre svetovú verejnosť však táto správa nesie trpkú príchuť déja vu, pretože ide už o siedmy prípad, kedy Kremeľ verejne prisľúbil dodanie tejto „zázračnej“ zbrane do reálnej výzbroje armády. Hoci Moskva rakete pripisuje schopnosť zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 35-tisíc kilometrov a prekonať akúkoľvek obranu, západní lídri vrátane Donalda Trumpa či európskych predstaviteľov prekvapili ruskú stranu nezáujmom a na oslavné salvy z Kremľa nereagovali jediným komentárom.
História vývoja Sarmatu, ktorý má nahradiť dosluhujúce sovietske rakety Vojevoda známe pod označením Satan, je lemovaná technickými zlyhaniami a neustálym posúvaním termínov. Pôvodné plány počítali s nasadením už v roku 2020, no realita bola podstatne dramatickejšia. Od začiatku dekády skončili štyri zo šiestich testov neúspechom, pričom v septembri 2024 raketa explodovala priamo v odpaľovacej šachte a v novembri 2025 sa zrútila po minúte letu. Expert na odzbrojenie Pavel Podvig v tejto súvislosti trefne poznamenáva, že zaradiť raketu do služby po dvoch úspešných štartoch z celkovo šiestich je z technického hľadiska prinajmenšom odvážne, hoci ironicky dodáva, že ležať bez pohnutia v šachtách desiatky rokov tieto stroje nepochybne dokážu.
Politický rozmer celého projektu podčiarkuje snaha Kremľa využiť Sarmat ako nástroj strategického odstrašovania a vnútornej propagandy. Ruská štátna televízia venovala štartu nepretržité vysielanie a predstavitelia ako Vjačeslav Volodin či Dmitrij Medvedev sa pretekali v silných vyhláseniach o zmene globálnej rovnováhy síl a „pozdravoch“ pre západných priateľov. Táto rétorika však naráža na odborné posudky, napríklad od analytika Markusa z francúzskej Nadácie pre strategický výskum, podľa ktorého Sarmat nepredstavuje žiadny prevratný prielom. Jeho hlavnou úlohou je len udržať ruskú flotilu ťažkých rakiet funkčnú, keďže po anexii Krymu prišlo Rusko o možnosť servisovať staré rakety Vojevoda, ktoré boli technicky závislé od ukrajinských odborníkov.
K neistote okolo projektu prispievajú aj správy o korupcii a sprenevere v ruskom zbrojárskom priemysle. Len nedávno bol zadržaný Alexander Gavrilov, riaditeľ závodu Krasmaš zodpovedného za výrobu Sarmatov, čo vrhá tieň na efektivitu vynaložených prostriedkov počas trinásťročného vývoja. Napriek tomu, že Rusko disponuje masívnym arzenálom zahŕňajúcim komplexy Jars, Topoľ či Avangard, Sarmat zostáva pre Putina kľúčovým symbolom prestíže. Najnovší prísľub, že rakety budú v bojovej pohotovosti v Krasnojarskom kraji do konca roka 2026, tak svet vníma skôr ako ďalšiu kapitolu v dlhom zozname ambicióznych termínov, ktoré sa doteraz vždy ukázali ako nereálne.