Čítajte viac
Vojny
|
pred 3 mesiacmi
„Izrael čakal roky, kým udrie.“ Generálmajor odhaľuje plán vojny proti Iránu. USA vidia vojnu inak
Generálmajor Nitzan Alon sa domnieva, že krajiny v Perzskom zálive si nebezpečenstvo iránskej agresie plne uvedomujú, čo vytvára ďalšiu úroveň tlaku na samotný teheránsky režim.
Vojna proti Iránu nebola náhodným vyústením aktuálneho napätia, ale dlhodobo plánovanou súčasťou izraelskej stratégie. Tvrdí to generálmajor Nitzan Alon, jedna z najvýznamnejších postáv Izraelských obranných síl, ktorý v exkluzívnom rozhovore pre Il Giornale objasnil logiku vojenských operácií v regióne. Alon, ktorý má za sebou tri desaťročia na vrcholných postoch a viedol aj špeciálnu jednotku na hľadanie rukojemníkov, zdôraznil, že predtým, než mohol Izrael pristúpiť k priamej konfrontácii s Teheránom, bolo nevyhnutné eliminovať hrozbu, ktorú predstavoval Hizballáh v Libanone.
Generálmojr Nitzan Alon nie je v izraelskom obrannom aparáte žiadnym nováčikom. Jeho kariéra, trvajúca viac ako tridsať rokov, je príbehom elitného vojaka, ktorý sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších strategických analytikov v krajine. Svoju cestu začal v Sayeret Matkal, najprestížnejšej špeciálnej jednotke izraelskej armády, ktorej neskôr aj velil. Práve skúsenosti z tajných operácií hlboko v nepriateľskom území sformovali jeho pragmatický a vysoko efektívny prístup k vedeniu vojny. Počas pôsobenia v generálnom štábe zastával kľúčové posty, ktoré mu umožnili priamo ovplyvňovať bezpečnostnú architektúru Blízkeho východu. Ako veliteľ Centrálneho veliteľstva mal na starosti stabilitu na Západnom brehu Jordánu a neskôr, z pozície šéfa operácií (J3), koordinoval všetky útočné aj obranné aktivity Izraelských obranných síl. Jeho odbornosť v otázke iránskej hrozby bola natoľko uznávaná, že bol vymenovaný za hlavného zmocnenca pre boj proti iránskemu jadrovému programu, kde mal za úlohu pripraviť Izrael na scenáre, ktoré dnes vidíme v praxi.
Podľa Alona sa Izrael desaťročia snažil brzdiť iránske jadrové ambície prostredníctvom kybernetických útokov a tajných operácií. Napriek tomuto úsiliu sa však Iránu podarilo napredovať, k čomu podľa neho prispela aj jadrová dohoda z éry prezidenta Obamu z roku 2015. Hoci dohoda dočasne spomalila tempo iránskeho programu, zároveň krajine umožnila investovať do výskumu pokročilejších technológií, ako sú odstredivky typu IR6. Alon varuje, že Irán sa dnes nachádza v štádiu, kedy dokáže vyrobiť niekoľko jadrových bômb v horizonte len niekoľkých týždňov.
Ďalším kritickým problémom, na ktorý Alon poukázal, je absencia limitov pre iránsky balistický raketový program v rámci medzinárodných dohôd. To umožnilo Teheránu napumpovať miliardy dolárov do zbrojárskeho priemyslu a výrazne posilniť svoje zástupné sily, predovšetkým Iránske revolučné gardy, Hamas a Hizballáh. Tento masívny rozmach vojenskej moci vyústil do štádia, ktoré iránsky režim otvorene definoval ako plán na zničenie Izraela.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 3 mesiacmi
|
1
Koniec éry Larídžáního a drvivé následky izraelsko-amerických útokov na iránsku vojnovú mašinériu
Vojny
|
pred 3 mesiacmi
|
1
Z taktického hľadiska Alon vysvetlil, že pre Izrael bolo prioritou zničiť 80 % kapacity Hizballáhu predtým, než sily presunie hlbšie do Iránu. Úspešné zneškodnenie vodcu Nasralláha a ochromenie libanonského frontu v roku 2024 vytvorilo podmienky na to, aby Izrael mohol zasiahnuť priamo v Iráne s oveľa menším rizikom vedenia vojny na dvoch silných frontoch súčasne. Efektivita izraelsko-americkej spolupráce sa v prvej fáze útoku prejavila momentom prekvapenia, vďaka ktorému sa podarilo neutralizovať odpaľovacie základne rakiet po celom Iráne a eliminovať kľúčových politických a vojenských lídrov. Vďaka precíznej práci tajných služieb majú teraz izraelské stíhačky voľné ruky, pretože iránska protivzdušná obrana bola prakticky vyradená z prevádzky.
Čítajte viac
Vojny
|
pred 3 mesiacmi
|
4
Izraelská armáda preniká hlbšie do južného Libanonu, Hizballáh pokračuje v ostreľovaní severného Izraela
Vojny
|
pred 3 mesiacmi
|
4
Napriek úspešnej taktickej koordinácii s USA Alon priznal, že priority oboch spojencov nie sú identické. Zatiaľ čo Washington sa sústreďuje primárne na jadrový program, Tel Aviv považuje za rovnako dôležité zničenie iránskeho raketového priemyslu a logistických uzlov. Alon tiež poukázal na rozdiel v domácej podpore – zatiaľ čo v Izraeli vníma verejnosť tieto kroky ako nevyhnutné pre národnú bezpečnosť, v Amerike je situácia komplikovanejšia kvôli tlaku verejnej mienky a obavám z energetickej krízy spojenej s nárastom cien ropy.
V závere svojej analýzy sa Alon dotkol aj snáh Iránu vyvíjať nátlak na USA prostredníctvom krajín Perzského zálivu a hrozby uzavretia Hormuzského prielivu. Keďže Irán stráca priamu vojenskú silu, snaží sa destabilizovať trh s energiami a prinútiť arabské štáty, aby tlačili na Washington za účelom ukončenia vojny. Alon však dodal, že krajiny v Perzskom zálive si nebezpečenstvo iránskej agresie plne uvedomujú, čo vytvára ďalšiu úroveň tlaku na samotný teheránsky režim.
