Mínová pasca a boj o urán: Generál Votel pomenoval najväčšie riziká konfliktu s Iránom

Situácia v Hormuzskom prielive a regionálna dynamika

Bývalý veliteľ Veliteľstva Stred Ozbrojených síl USA (CENTCOM), generál Joseph Votel, v súvislosti s aktuálnym vývojom v Hormuzskom prielive pre webovú stránku twz.com uvádza, že nedávne kroky Iránu – vrátane uzavretia prielivu a útokov na civilné ciele – ho v zásade neprekvapili. Podľa jeho slov sa očakávalo, že Islamská republika zareaguje na vojenský tlak, pričom uzavretie tejto strategickej tepny považuje za ich logický krok, keďže prieliv predstavuje ich hlavnú taktickú výhodu a kritické zúžené miesto svetového obchodu. Generál však priznal istú mieru prekvapenia nad tým, že sa Irán zameral aj na civilnú infraštruktúru, ako sú hotely a letiská, namiesto toho, aby sa obmedzil výhradne na vojenské inštalácie USA a ich spojencov. Votel hodnotí odolnosť arabských spojencov v regióne kladne. Konštatuje, že hoci niektoré iránske rakety a drony prenikli obranou, spojenci odvádzajú dobrú prácu pri vlastnej ochrane a situácia zatiaľ nie je katastrofálna. Zároveň však varuje, že trpezlivosť krajín ako Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty nie je nekonečná. Skutočnosť, že USA a Izrael vracajú údery s mimoriadnou intenzitou, podľa neho zatiaľ odrádza tieto štáty od unáhlených jednostranných protiútokov.

Pokiaľ ide o znovuotvorenie prielivu a sprevádzanie tankerov, generál Votel považuje takúto misiu za plne realizovateľnú, odvolávajúc sa na historické skúsenosti amerického námorníctva. Zdôrazňuje však, že samotnému otvoreniu musí predchádzať úspešné dokončenie prebiehajúcej kampane zameranej na významné zdecimovanie iránskych vojenských kapacít. Až po nastavení týchto podmienok bude možné bezpečne odmínovať vody a sprevádzať plavidlá. V tejto súvislosti vyjadril poľutovanie nad nedostatkom medzinárodnej podpory, čo pripisuje predchádzajúcej diplomatickej rétorike administratívy a nedostatočným konzultáciám so spojencami pred začatím operácie. To podľa neho viedlo k situácii, kedy USA bojujú v podstate osamotene, s výnimkou podpory Izraela. Za najhorší možný scenár v prielive považuje Votel systematické a masívne zamínovanie vôd Iránom. Vysvetľuje, že odmínovanie na mori je proces extrémne pomalý, frustrujúci a technicky náročný. Kombinácia mín a zraniteľných tankerov s tenkým trupom by mohla viesť nielen k zablokovaniu dopravy, ale aj k rozsiahlym ekologickým katastrofám v prípade zasiahnutia lode. Spojenci v zálive podľa jeho názoru nie sú schopní zaistiť bezpečnosť prielivu sami, nielen kvôli zastaranej technike a nedostatku fregát či mínoloviek, ale najmä pre absenciu skúseností s koordinovaným velením bez vedúcej úlohy USA.

Pozemné operácie a zaistenie jadrového materiálu

V druhej fáze analýzy sa generál Votel venuje možnosti nasadenia pozemných síl na iránske územie. Potvrdzuje, že Pentagónom zvažované operácie – obsadenie ostrova Chark alebo zmocnenie sa zásob obohateného uránu vo vnútrozemí – sú technicky uskutočniteľné, no nesú so sebou obrovské riziká. Pri ostrove Chark generál spochybňuje taktický prínos jeho obsadenia. Upozorňuje, že ostrov leží len 20 míľ od iránskeho pobrežia, čo by amerických vojakov vystavilo priamej a neustálej hrozbe iránskych zbraňových systémov. Hoci by takýto krok mal silný informačný význam ako signál Iránu a trhom s energiou, vojensky by išlo o pozíciu s vysokou zraniteľnosťou. Odhaduje, že na takúto operáciu by bola potrebná sila o veľkosti práporu (približne 800 až 1 000 vojakov), ktorú by bolo nutné neustále zásobovať a chrániť, čo si vyžaduje komplexné logistické zázemie.

Ešte ambicióznejšou a nebezpečnejšou by bola operácia zameraná na zaistenie štiepneho materiálu v lokalitách ako Natanz alebo Isfahán. Generál vysvetľuje, že tieto ciele sa nachádzajú hlboko vo vnútrozemí, v otvorenom teréne bez prirodzenej ochrany. Takáto misia by podľa neho nemohla byť vykonaná len malou skupinou operátorov špeciálnych síl. Vyžadovala by si nasadenie bezpečnostných síl o veľkosti brigády (1 000 až 4 000 vojakov), vyčlenenú leteckú podporu a nepretržitý prieskum. Okrem samotného vojenského zaistenia lokality by kritickou výzvou bola manipulácia s približne 450 kilogramami vysoko nebezpečného a rádioaktívneho 60 % uránu. Votel podotýka, že nejde o akciu na jednu noc, ale o zdĺhavý a logisticky náročný proces, ktorý by si možno vyžiadal asistenciu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) po zastavení bojov.

Zásoby munície a globálna pripravenosť

Generál vyjadril vážne znepokojenie nad hĺbkou amerických zásob obranných zbraní, konkrétne zachytávačov pre systémy Patriot a THAAD. Hoci CENTCOM zatiaľ dokáže zabezpečiť presun dostatku materiálu na udržanie operácie Epic Fury (ktorá je momentálne vo svojom treťom týždni), vysoká miera spotreby munície vytvára nebezpečný tlak na globálnu pripravenosť USA. Podľa Votela tento deficit oslabuje schopnosť Spojených štátov reagovať na krízy v Tichomorí, Kórei alebo Európe a obmedzuje možnosti podpory pre Ukrajinu či partnerov v NATO. Zdôrazňuje, že obranný priemysel musí urýchlene zvýšiť produkciu nielen delostreleckej munície, ale všetkých typov špičkových zbraní.

Iránska sila a vplyv Číny

Pri hodnotení iránskeho arzenálu Votel uvádza, že Irán utrpel vážne škody, pričom podľa odhadov CENTCOM bolo zničených 70 až 80 % ich raketového systému a výrobných miest pre drony. Varuje však pred zvyškovými kapacitami. Iránskou stratégiou nie je masívna konfrontácia, ale „opotrebovávacia vojna“ – vypúšťanie malého počtu rakiet a dronov denne s cieľom udržať USA v zamestnaní a predĺžiť konflikt. Poznamenáva tiež, že drony sa Iráncom chránia oveľa ľahšie než veľké rakety a ich zásoby môžu byť vďaka výrobe pre Rusko značné. Votel je presvedčený, že situáciu mimoriadne pozorne sleduje Čína. Peking podľa neho analyzuje americkú leteckú taktiku, spoluprácu s Izraelom a najmä rýchlosť, s akou dokážu USA zhromažďovať sily pri súčasnom odčerpávaní zdrojov z Ázie a Tichomoria. Čína tak získava cenné poznatky o tom, ako by USA mohli reagovať v prípade konfliktu v Taiwanskom prielive, pričom sledujú aj efektivitu využitia umelej inteligencie pri spracovaní informácií a výbere cieľov.

Výhľad a najväčšie obavy

V otázke Húsíov generál vysvetľuje ich súčasnú pasivitu kombináciou ich relatívnej nezávislosti od Teheránu a drastických strát, ktoré utrpeli pred niekoľkými mesiacmi. Predpokladá, že sú trpezliví a čakajú na vhodnú príležitosť, alebo dostali pokyn od Iránu šetriť sily na neskoršiu fázu konfliktu. Čo sa týka samotného iránskeho režimu, Votel neočakáva jeho pád. Moc v krajine preberajú tvrdé línie v rámci Iránskych revolučných gárd (IRGC), pričom nový ajatolláh Možtaba Chameneí sa zdá byť len ich slabou figúrkou bez náboženskej autority. Najväčšou obavou generála Votela zostáva možnosť, že režim prežije a konflikt sa pretiahne na mesiace. Odhaduje, že operácia Epic Fury potrvá minimálne niekoľko mesiacov (vyjadril sa o „dvojcifernom počte týždňov“), čo spôsobí obrovskú záťaž pre americkú leteckú flotilu a námorníctvo. Odklonenie lietadlových lodí ako USS Abraham Lincoln z iných oblastí a absencia USS Gerald R. Ford kvôli opravám vytvára v globálnej bezpečnosti nebezpečné trhliny. Obáva sa, že sa svet posunie k „novému normálu“, v ktorom bude dynamika regiónu stále nestabilná a USA budú musieť zostať vojensky viazané v Iráne na úkor svojej schopnosti čeliť iným veľmocenským výzvam.