Rozhovor bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka pre saudskoarabskú televíziu Al Arabiya vyvolal medzi politickými analytikmi vlnu prekvapenia. Dlhoročný autoritársky líder, ktorý sa zvyčajne prezentuje nekompromisnou rétorikou a demonštráciou sily, prekvapivo zmiernil svoj postoj voči Kyjevu. Prvýkrát vo svojej politickej kariére sa verejne ospravedlnil ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému za predchádzajúce urážlivé výroky na jeho adresu, kedy narážal na údajné užívanie návykových látok. Okrem tohto bezprecedentného kroku Lukašenko otvorene priznal vojenskú zraniteľnosť vlastnej krajiny a vyhlásil, že Bielorusko sa odmieta zapojiť do vojny, pretože otvorenie nového frontu by spoločne s Ruskom nedokázali ubrániť. Podľa analytikov a diplomatov sa za týmto nečakaným manévrom skrýva pragmatický kalkul, strach z ukrajinskej technologickej prevahy aj diplomatický tlak zo strany globálnych veľmocí.
Strach z ukrajinských dronov a pud sebazáchovy
Jedným z hlavných dôvodov Lukašenkovho ústupu je reálna vojenská hrozba zo strany Ukrajiny, ktorá v poslednom období zaznamenala výrazné úspechy v oblasti bezpilotných systémov. Veliteľ ukrajinských Síl bezpilotných systémov Robert „Maďar“ Brovdi verejne varoval Minsk, že Kyjev už lokalizoval päťsto potenciálnych cieľov na bieloruskom území. Lukašenko si uvedomuje, že moderné vojenské technológie umožňujú Ukrajine zasiahnuť kľúčovú bieloruskú infraštruktúru dištančným spôsobom bez nutnosti priameho pozemného útoku. Keďže Bielorusko leží pred ukrajinskou armádou obrazne povedané ako na dlani, prípadná odveta by znamenala okamžitú devastáciu ekonomického a priemyselného potenciálu krajiny. Minský diktátor, vedený silným politickým aj fyzickým pudom sebazáchovy, sa preto vrátil k mierotvornej rétorike, aby znížil napätie a odvrátil hrozbu zničenia svojho režimu.
Tlak z Pekingu a cenník z Washingtonu
Lukašenkova zmena tónu nie je určená len pre Kyjev, ale funguje predovšetkým ako strategický signál pre Washington a Peking. Čína, ktorá má zásadný záujem na stabilite a odmieta eskaláciu konfliktu, mohla dať Lukašenkovi jasne, no zdvorilo najavo, aby upustil od agresívnych vyhlásení o taktických jadrových zbraniach a nerobil z Bieloruska aktívne bojisko. Súčasne sa v diplomatických kruhoch hovorí o signáloch z USA. Washington údajne vystavil Minsku jasné podmienky pre možnú účasť na mierových rozhovoroch pod vedením Donalda Trumpa. Ak chce Lukašenko normalizovať vzťahy s Európskou úniou, zabezpečiť tranzit bieloruského draslíka a vybudovať si pozíciu v povojnovej architektúre Európy, musí splniť americké požiadavky. Tie zahŕňajú nielen demonštráciu mierumilovnosti navonok, ale aj prepustenie veľkej skupiny politických väzňov.
Zelenského ultimátum a nedôvera Kyjeva
Ukrajinská strana berie Lukašenkov rétorický obrat na vedomie, no pristupuje k nemu s maximálnou skepsou a nedôverou. Predstavitelia ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pripomínajú, že tesne pred inváziou vo februári 2022 bieloruskí predstavitelia takisto ubezpečovali, že z ich územia útok nepríde, no realita bola opačná. Prezident Volodymyr Zelenskyj preto namiesto prázdnych slov a ospravedlnení žiada od Minska okamžité a hmatateľné činy smerujúce k deeskalácii. Ukrajinský líder dal Lukašenkovi nekompromisné týždňové ultimátum na demontáž a vypnutie štyroch ruských retranslačných staníc umiestnených v Gomeľskej a Brestskej oblasti pozdĺž ukrajinských hraníc. Tieto zariadenia ruská armáda denne využíva na korigovanie a navádzanie dronových útokov na ukrajinské mestá a civilné obyvateľstvo. Zelenskyj jasne deklaroval, že ak techniku neodstráni bieloruská strana, ukrajinské sily ju zlikvidujú samy. Kyjev zároveň žiada, aby Minsk zastavil masívne dodávky palív pre potreby ruskej armády. Bieloruský rafinérsky priemysel totiž podľa ukrajinských dát mnohonásobne zvýšil export benzínu a nafty do Ruska, čím priamo podporuje vojnové úsilie Kremľa.
Realita povojnových plánov
Hoci sa Alexander Lukašenko snaží štylizovať do roly mierotvorcu a navrhuje trojstranné rokovania v zložení Ukrajina, Rusko a Bielorusko, jeho reálne šance na získanie pozície legitímneho sprostredkovateľa sú minimálne. Kyjev ho jednoznačne vníma ako nesamostatný satelit Ruskej federácie, ktorý úplne stratil dôveru. Aj keď má bieloruská armáda obmedzenú suverenitu a v prípade priameho rozkazu z Moskvy by musela konať, Lukašenko sa momentálne snaží o flexibilné lavírovanie. Chce si udržať lacné ruské suroviny z vyčerpávajúcej sa ruskej ekonomiky, no zároveň hľadá únikovú cestu, aby sa po skončení vojny neocitol v úplnej medzinárodnej izolácii.