Súdiac podľa satelitných snímok, Rusko umiestňuje svoje hypersonické balistické rakety „Orešnik“, schopné niesť jadrové hlavice, na bývalej leteckej základni Kryčau-6 v Mogilevskej oblasti – päť kilometrov od ruských hraníc na východe Bieloruska. V piatok večer 26. decembra o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch amerických výskumníkov, ktorí snímky preštudovali. Počas analýzy záberov spoločnosti Planet Labs bol odhalený unáhlený stavebný projekt, ktorý sa začal medzi 4. a 12. augustom. Výskumníci Jeffrey Lewis z Inštitútu medzinárodných štúdií v Middlebury a Decker Eveleth z analytického centra CNA na základe snímok s 90-percentnou pravdepodobnosťou odhadujú, že mobilné odpaľovacie zariadenia môžu byť umiestnené v blízkosti mesta Kryčau, približne 300 km od Minska a 180 km od hraníc s Ukrajinou. Umiestnenie rakiet Orešnik na území Bieloruska má za cieľ odradiť členov NATO od dodávok zbraní Kyjevu, ktoré by boli schopné zasiahnuť ciele hlboko v ruskom tyle, domnievajú sa experti.
Vyhlásenia Bieloruska o bojovej pohotovosti Orešnika
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že na území krajiny nastupuje do bojovej pohotovosti ruský raketový komplex stredného doletu Orešnik. Príslušné vyhlásenie urobil Lukašenko vo štvrtok 18. decembra počas posolstva k bieloruskému ľudu a parlamentu. „Prvé pozície sú vybavené pre raketový komplex Orešnik. Máme ho tu odvčera a nastupuje do bojovej pohotovosti,“ vyhlásil Lukašenko, ktorého slová cituje bieloruské štátne médium BELTA. Bieloruský vodca tiež zdôraznil, že v krajine sú rozmiestnené taktické jadrové zbrane. Okrem toho Lukašenko uviedol, že strategickú ochranu Bieloruska údajne zaisťuje aj „vojenská spolupráca, predovšetkým s Ruskou federáciou“. „Bielorusko a Rusko realizujú komplex opatrení strategického odstrašovania. Ide o rozmiestnenie ruskej zložky regionálneho zoskupenia vojsk na našom území: v prípade vyhrotenia konfliktu sa ozbrojené sily, niekoľko desiatok tisíc ľudí zo západu Ruska, okamžite ako druhý sled zapoja do vojenského boja,“ tvrdí Lukašenko.
Raketa Orešnik (v preklade Lieska) je ruský balistický systém stredného doletu, ktorý bol prvýkrát verejne predstavený a bojovo použitý koncom roka 2024 (útok na Dnipro, 21. novembra). Podľa analytikov nejde o úplne nový vývoj, ale o modifikáciu staršieho projektu RS-26 Rubež, prípadne o systém známy pod kódovým označením Kedr. Tu sú kľúčové technické podrobnosti:
Rýchlosť a dolet:
- Typ: Balistická raketa stredného doletu (Intermediate-Range Ballistic Missile).
- Dolet: Odhaduje sa v rozmedzí 2 500 – 5 500 km. Minimálny efektívny dolet je približne 700 km. Z územia Ruska alebo Bieloruska dokáže zasiahnuť prakticky akýkoľvek cieľ v Európe.
- Maximálna rýchlosť: Uvádza sa Mach 10 až 11 (cca 12 250 – 13 500 km/h). V terminálnej fáze (pri dopade) si udržiava vysokú hypersonickú rýchlosť, čo znemožňuje jej zachytenie bežnými systémami PVO.
Bojová hlavica a náklad:
- Užitočné zaťaženie: Približne 1 500 kg.
- Konfigurácia: Raketa je vybavená systémom samostatne manévrovateľných návratových modulov. Jeden nosič uvoľňuje 6 samostatných hlavíc.
- Submunícia: Každá z týchto 6 hlavíc obsahuje ďalších 6 submunícií, čo pri jednom odpalu znamená dopad celkovo 36 projektilov na cieľ.
- Typ nálože: Konvenčná/Kinetická: Pri prvom útoku na Dnipro neboli použité výbušniny. Ničivý účinok bol dosiahnutý čisto kinetickou energiou a obrovským teplom (pri dopade dosahuje povrch hlavíc teplotu až 4 000 °C), čo stačí na prerazenie betónových opevnení hlboko pod zemou. Jadrová: Systém je „dual-capable“, teda môže niesť jadrové hlavice s celkovou silou až 900 kiloton (zhruba 45-násobok sily bomby z Hirošimy).
Letové vlastnosti a obrana:
- Trajektória: Raketa letí po balistickej dráhe cez horné vrstvy atmosféry (apogeum môže byť až niekoľko stoviek kilometrov).
- Nezastaviteľnosť: Kvôli vysokej rýchlosti a manévrovateľnosti hlavíc v záverečnej fáze súčasné systémy PVO (ako Patriot) nie sú schopné raketu v tejto fáze zostreliť. Teoreticky by ju mohli zasiahnuť len exoatmosférické systémy (ako americký SM-3 alebo izraelský Arrow 3), ktoré však Ukrajina nemá k dispozícii.
- Mobilita: Odpaľuje sa z mobilných pozemných zariadení, čo sťažuje jej predbežnú lokalizáciu a zničenie na zemi.
V skutočnosti začal bieloruský prezident hovoriť o možnom umiestnení týchto ruských rakiet na bieloruskom území už v decembri 2024, teda po tom, čo ruské vojská použili jednu takúto raketu pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Následne počas celého roka 2025 Alexander Lukašenko a jeho okolie viackrát tvrdili, že tieto raketové komplexy budú uvedené do pohotovosti v Bielorusku do konca roka 2025.
Vzhľadom na to, že raketa Orešnik má odhadovaný dolet až 5 500 km, z leteckej základne Kryčau-6 na východe Bieloruska je v jej dosahu celá Európa bez výnimky. Pri balistických raketách tohto typu nie je otázkou, či tam doletia, ale ako rýchlo. Tu je prehľad kľúčových európskych miest a odhadované časy letu z tejto základne: Stredná a východná Európa (Dosah v priebehu 3 – 8 minút): Tieto mestá sú k základni najbližšie a obranné systémy by mali len minimálny čas na reakciu:
- Kyjev (Ukrajina): cca 380 km (let v rádoch sekúnd až minút).
- Varšava (Poľsko): cca 650 km.
- Vilnius (Litva): cca 350 km.
- Bratislava (Slovensko): cca 1 050 km.
- Berlín (Nemecko): cca 1 200 km.
Západná a severná Európa (Dosah v priebehu 10 – 15 minút): Tieto mestá sú cieľom strategického zastrašovania NATO:
- Paríž (Francúzsko): cca 2 100 km.
- Londýn (Spojené kráľovstvo): cca 2 150 km.
- Brusel (Belgicko – sídlo NATO): cca 1 850 km.
- Štokholm (Švédsko): cca 1 000 km.
Južná Európa a Stredomorie (Dosah v priebehu 12 – 18 minút):
- Rím (Taliansko): cca 1 900 km.
- Madrid (Španielsko): cca 3 100 km.
- Lisabon (Portugalsko): cca 3 600 km.
Prečo je základňa Kryčau-6 dôležitá pre dosah: Hoci Rusko môže tieto rakety odpaľovať aj zo svojho vnútrozemia (napr. z Kapustin Jar), posunutie odpaľovacích zariadení do Bieloruska má dva významy:
- Skrátenie času varovania: Každých pár sto kilometrov bližšie k cieľu znamená o drahocenné sekundy menej pre systémy protivzdušnej obrany.
- Geopolitický tlak: Rozmiestnením v Bielorusku Rusko vytvára dojem, že konflikt je „európsky“ a priamo doň zaťahuje územie svojho najbližšieho spojenca, čím komplikuje prípadnú odvetu Západu.
Väčšina európskych hlavných miest momentálne nedisponuje systémami, ktoré by dokázali spoľahlivo zachytiť hlavice letiace rýchlosťou Mach 10 v ich záverečnej fáze. Väčšina systémov PVO (ako Patriot) je určená na zachytávanie cieľov v nižších vrstvách atmosféry a pri nižších rýchlostiach. Účinnú obranu by mohli poskytnúť len špecializované systémy určené na mimopoveternostné (exoatmosférické) ničenie balistických rakiet, ktoré sú však v Európe rozmiestnené len v obmedzenom počte (napr. americké základne Aegis Ashore v Poľsku a Rumunsku).
Volodymyr Zelenskyj: Bielorusko pomáha Rusku obchádzať ukrajinskú protivzdušnú obranu
Ruské vojská sa snažia obchádzať obranné pozície ukrajinských stíhačov dronov cez územie susedného Bieloruska, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas porady Štábu najvyššieho hlavného veliteľa, ktorá sa konala večer 26. decembra. „Je to pre Bielorusko riskantné. Vidíme kroky s Orešnikom, teraz aj pomoc so Shahedmi. Je poľutovaniahodné, že Bielorusko sa vzdáva svojej suverenity v prospech ruských agresívnych ambícií,“ konštatoval prezident na svojom Telegrame. Podľa Zelenského bude „odpoveď na túto vážnu otázku“ daná na nasledujúcom zasadaní Štábu. „Je to absolútne pohŕdanie ľudskými životmi a je dôležité, aby sa v Minsku s týmto prestali zahrávať. Budeme informovať partnerov a pripravíme spoločné odpovede,“ zdôraznil.
Čítajte viac Ruské útoky na Ukrajinu neustali ani na Vianoce
ISW: Rusko mení Bielorusko na nástupište pre údery na západ Ukrajiny
Ruská federácia naďalej aktívne využíva územie Bieloruska na vedenie vojny proti Ukrajine a na budovanie vojenskej infraštruktúry, ktorá môže byť v budúcnosti využitá na agresiu proti NATO. Uvádza sa to v najnovšej správe Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), informuje Glavkom. Analytici poznamenávajú, že okupanti v poslednom čase zmenili taktiku útokov dronmi, pričom využívajú bieloruský smer na údery na logistické uzly na západe Ukrajiny. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského umožňuje vypúšťanie bezpilotných lietadiel cez hranicu s Bieloruskom nepriateľovi obchádzať ukrajinské systémy protivzdušnej obrany.
Čítajte viac Ruskí Z-blogeri priznávajú stratu Kupjanska a klamstvá velenia
Medzi nedávne incidenty, ktoré potvrdzujú tento trend, patria:
- Útok na Koveľ (Volynská oblasť): Úder dronmi na železničnú stanicu, ktorá sa nachádza len 64 km od bieloruských hraníc, viedol k poškodeniu lokomotívy a infraštruktúry depa.
- Zásah vlakov pri Korosteni (Žitomirská oblasť): V dôsledku útoku dronov sa vykoľajil nákladný aj osobný vlak. Experti predpokladajú, že nepriateľ mohol použiť drony „Shahed“ s online riadením.
Špecialisti na elektronický boj nevylučujú, že operátori dronov sa mohli nachádzať priamo na území Bieloruska a riadiť stroje v reálnom čase. Podobná aktivita bola predtým zaznamenaná v prihraničných oblastiach Černihivskej a Sumskej oblasti. V ISW zdôrazňujú, že Moskva fakticky pridelila Bielorusku status vojenského nástupišťa. Ďalšie posilňovanie ruskej prítomnosti v tejto krajine je zamerané nielen na destabilizáciu tylových oblastí Ukrajiny, ale aj na prípravu podmienok pre možné vojenské scenáre proti krajinám Severoatlantickej aliancie.
