Analýza mierových rokovaní a stratégie Ruska
Oleh Luhovskyj v úvode rozhovoru skonštatoval, že podľa dostupných údajov ukrajinskej rozviedky nie je politické vedenie v Kremli v skutočnosti pripravené na reálne rokovania o ukončení vojnového konfliktu. Podľa jeho slov Rusko momentálne uplatňuje stratégiu naťahovania času, pričom sa spolieha na to, že kombinácia ofenzívnych operácií na fronte a systematického ničenia energetickej infraštruktúry v zázemí nakoniec podkope ukrajinskú obranyschopnosť a vôľu k odporu. Za hlavné ruské podmienky v prebiehajúcich rozhovoroch označil striktné odmietnutie členstva Ukrajiny v bezpečnostných alianciách a neprítomnosť akýchkoľvek cudzích vojenských síl na jej území. Zároveň však varoval, že Moskva tieto podmienky kedykoľvek účelovo modifikuje, aby vyjednávací proces spomalila.
Zahraničnopolitické ciele a „koalícia neochotných“
V oblasti medzinárodných vzťahov Luhovskyj uviedol, že ruská diplomacia a rozviedka majú za cieľ sformovať takzvanú „koalíciu neochotných“. Malo by ísť o neformálny blok štátov a politických síl v rámci Európskej únie, ktoré by systematicky brzdili pomoc Ukrajine. V tejto súvislosti vyzdvihol úlohu Kirilla Dmitrijeva, ktorý sa snaží prostredníctvom biznisových projektov – najmä v Arktíde – obnoviť ekonomické väzby so Západom a Čínou. Luhovskyj zdôraznil, že Rusko je na týchto investíciách a technológiách životne závislé, keďže samo nedisponuje prostriedkami na náročnú ťažbu surovín vo veľkých hĺbkach.
Úloha Číny a Bieloruska v podpore agresora
Podľa Luhovského sa Čína stala pre Rusko kritickým partnerom. Okrem ekonomickej závislosti v oblasti exportu surovín Čína Rusku aktívne pomáha obchádzať sankčný systém SWIFT prostredníctvom kryptomien a prepojenia bankových systémov (CIPS a SPFP). Vo vojenskej oblasti Luhovskyj detailne opísal, ako čínske elektronické komponenty končia v ruských raketách Ch-101 a Kaliber či v dronoch Geraň. Len za rok 2025 mala rozviedka zaznamenať nákup 40-tisíc položiek elektroniky od desiatok čínskych spoločností. Čína navyše podľa neho dodáva Rusku viac ako tretinu všetkých high-tech strojov a satelitné snímky pre cielenie útokov. V prípade Bieloruska Luhovskyj uviedol, že krajina funguje ako kľúčové tylo agresora. Viac ako 80 % tamojších podnikov je podľa neho zapojených do ruských vojenských zákaziek, pričom Minsk slúži aj ako platforma na prepašovanie sankcionovaných technológií.
Stav armády, mobilizácia a projekt Orešnik
Luhovskyj zhodnotil vojenské kapacity Ruska ako značne obmedzené. Poukázal na to, že hoci Rusko zvyšuje výrobu nových tankov, celkové dodávky do armády klesajú pre vyčerpanie starých zásob zo sovietskych čias. Pri téme mobilizácie uviedol, že Rusko ročne naverbuje približne 450 000 ľudí, no drvivá väčšina z nich (až 90 %) slúži len na zaplátanie obrovských strát. K novej rakete Orešnik sa vyjadril skepticky. Označil ju za politický nástroj na zastrašovanie Európy, pričom uviedol, že Rusko disponuje len tromi až štyrmi kusmi. Raketa je podľa neho postavená na technológiách z minulého storočia a vyžaduje si neustálu technickú údržbu pre časté poruchy.
Hospodárska kríza a hrozba pre NATO
Zástupca SVR popísal ruskú ekonomiku v roku 2026 ako bezprecedentne oslabenú. Spomenul drastický prepad ropných príjmov, obrovský deficit rozpočtu a rozpredávanie štátnych zásob zlata. Zvlášť upozornil na fakt, že dlhy na mzdách v strategických zbrojovkách medziročne vzrástli o takmer 90 %. V závere Luhovskyj analyzoval hrozbu pre NATO. Podľa jeho slov si je Kremeľ vedomý absolútnej technologickej a početnej prevahy Aliancie (najmä v námorníctve a letectve), čo robí konvenčnú vojnu nepravdepodobnou. Varoval však pred prípravou lokálnych operácií, ktoré by boli vedené tak, aby nespustili automatickú kolektívnu obranu podľa Článku 5. Takéto scenáre sú však podľa neho zo strany Ruska reálne až v horizonte po prípadnom víťazstve nad Ukrajinou a čase potrebnom na obnovu armády.