Tanky budúcnosti: Koniec ťažkých pancierov alebo zrod pozemných lietadlových lodí?
Dnes v Ukrajine tanky prijímajú staronovú úlohu – poskytujú presnú priamu paľbu pod ochranou panciera, no robia to omnoho obozretnejšie. Podľa Ralfa Rathsa motor, pancier a zbraň na bojisku zostanú. Ich forma sa však musí prispôsobiť realite.
Vojna na Ukrajine, ktorá trvá už štvrtý rok, zásadne zmenila pohľad na moderné bojisko. Masívne nasadenie bezpilotných lietadiel (BPL) vyvolalo u mnohých laikov aj odborníkov otázku, či éra tankov definitívne neskončila. Ralf Raths, riaditeľ Nemeckého tankového múzea v Munsteri, však v nedávnom rozhovore pre Deutsche Welle tento pesimizmus krotí. Podľa neho nejde o zánik tohto druhu zbrane, ale o ďalšiu z mnohých transformácií, ktorými tank za posledných sto rokov prešiel.
Prvý tank v histórii vyrobila Veľká Británia počas prvej svetovej vojny. Konkrétne išlo o spoluprácu medzi britskou vládou (pod záštitou vtedajšieho prvého lorda admirality Winstona Churchilla) a strojárskym priemyslom.
Výrobca a konštruktéri – Hlavným výrobcom bola spoločnosť William Foster & Co. v meste Lincoln. Kľúčovými postavami pri návrhu boli:
- William Tritton: riaditeľ spoločnosti Foster.
- Walter Wilson: poručík námorníctva a talentovaný inžinier.
Prvé prototypy – Cesta k prvému tanku viedla cez niekoľko pokusných strojov:
- Little Willie (1915): Prvý postavený prototyp. Hoci dokázal jazdiť, nedokázal prekonávať široké zákopy, čo bola na vtedajšom bojisku podmienka.
- Big Willie (známy aj ako „Mother“): Tento prototyp už mal charakteristický kosoštvorcový tvar s pásmi vedúcimi po celom obvode trupu. Ten sa stal základom pre sériovú výrobu.
Prvý nasadený tank: Mark I – Prvým tankom, ktorý sa skutočne zúčastnil boja, bol Mark I. Do bitky na Somme vyrazil 15. septembra 1916. Prečo názov „Tank“? Briti potrebovali udržať vývoj v tajnosti. Robotníkom v továrni a špiónom nahovorili, že vyrábajú mobilné nádrže na vodu (po anglicky water tanks) pre Mezopotámiu. Označenie „tank“ sa nakoniec ujalo natoľko, že sa stalo oficiálnym názvom tejto zbrane.
Éra „opatrného“ tanku
Raths vysvetľuje, že predstavy o tankoch ako o nezastaviteľných „kladivách“ z čias studenej vojny sú už minulosťou. Dnes v Ukrajine tanky prijímajú staronovú úlohu – poskytujú presnú priamu paľbu pod ochranou panciera, no robia to omnoho obozretnejšie. Riaditeľ múzea používa termín „éra opatrného tanku“. Stroj sa musí ukrývať, rýchlo sa objaviť, splniť misiu a opäť zmiznúť skôr, než ho drony odhalia a zničia. Hoci drony predstavujú obrovskú hrozbu, Raths pripomína historickú paralelu z roku 1973, kedy príchod protitankových riadených striel vyvolal podobné predpovede o konci tankov. Na každú zbraň sa skôr či neskôr nájde protiopatrenie v nekonečnej hre „kameň-papier-nožnice“. Na fronte sa už dnes improvizovane potláčajú signály dronov alebo sa vyvíjajú technológie na prerezávanie ich optických káblov.
Návrat ku koreňom a radikálne zmeny dizajnu
Jednou z ciest, ktorou by sa mohol vývoj uberať, je podľa Rathsa návrat k takzvanému kazematovému tanku. Ide o konštrukciu bez otočnej veže, kde je kanón zabudovaný priamo v trupe. Odstránením veže by konštruktéri ušetrili obrovskú hmotnosť a objem, čo by sa dalo kompenzovať lepším maskovaním, prostriedkami rádioelektronického boja alebo systémami na likvidáciu dronov. Budúcnosť však nemusí patriť len strojom s posádkou. Raths pripúšťa, že dôvodov na umiestňovanie ľudí do vnútra oceľových monštier ubúda. Ak stroj na pásoch plní úlohu tanku, no je ovládaný na diaľku, stále ide o tank. Robotizácia však prináša desivé vízie podobné filmu Terminátor, kde sa autonómne stroje samy rozhodujú o identifikácii a likvidácii cieľov. Odstránenie posádky by navyše umožnilo radikálne zmenšiť rozmery – palebná sila dnešného Leopardu by sa teoreticky dala namontovať na podvozok veľkosti malého osobného auta.
MGCS: Viac než len tank
Pri pohľade na budúcnosť Bundeswehru a európskej obrany Raths poukazuje na projekt MGCS (Main Ground Combat System). Nejde o vývoj jedného typu vozidla, ale o celú rodinu modulárnych systémov, ktoré musia spolupracovať v sieti. Tento systém prirovnáva k revolúcii, ktorú v námorníctve spôsobili lietadlové lode. Zatiaľ čo staré bojové lode mali dosah len niekoľko desiatok kilometrov, lietadlové lode vďaka svojmu letectvu ovládli obrovský priestor. Podobne by mal fungovať aj budúci bojový systém na zemi – ako nosič dronov, ktorý okolo seba rozprestiera „palebný dóm“.
Úloha operátora v sieti dát
Zaujímavým konceptom je aj modernizovaný tank Panther od spoločnosti Rheinmetall. Raths si všíma myšlienku pridania ďalšieho člena posádky, ktorý by nevelil ani nestrieľal, ale spracovával by obrovský tok dát z dronov a sieťovej vojny. V modernom boji je totiž kľúčová rýchlosť prenosu informácií. Ukrajinci tento systém doviedli k dokonalosti: drony zbierajú dáta v prvej línii, tie sa okamžite prenášajú k mobilnému delostrelectvu, ktoré vystrelí a ihneď zmení pozíciu. Ralf Raths uzatvára svoje úvahy s presvedčením, že motor, pancier a zbraň na bojisku zostanú. Ich forma sa však musí prispôsobiť realite, kde informácia a ochrana pred útokom zhora znamenajú rozdiel medzi prežitím a zničením.
