Podľa informácií, ktoré v sobotu 13. júna poskytli hovorca 11. armádneho zboru podplukovník Dmytro Zaporožec a veliteľ 19. armádneho zboru brigádny generál Oleksandr Bakulin, ruské jednotky v poslednom období výrazne aktivizovali svoje útoky na Slavjanskom smere. Kramatorský smer síce zostáva z hľadiska priamych útočných akcií relatívne najpokojnejším úsekom východného frontu, no čelí neustálym úderom hlavňového delostrelectva, taktického letectva a dronov. Ruské velenie na tomto úseku zmenilo prístup a začalo proti Kramatorsku masovo nasadzovať bezpilotné lietadlá typu Molnija s cieľom nepretržite terorizovať mesto a prinútiť civilné obyvateľstvo k odchodu. Hoci ukrajinské sily tieto drony úspešne likvidujú, pri masívnych náletoch dokážu niektoré z nich obranou preniknúť. Okrem toho okupanti výrazne zvýšili kapacity pri využívaní dronov riadených cez optické vlákna. Kým v minulosti ukrajinská armáda zaznamenávala cievky s dĺžkou 15 až 20 kilometrov, v súčasnosti dosahuje dosah týchto systémov 19 až 23 kilometrov, čo Rusom umožňuje priamy palebný dosah na Kramatorsk. Intenzívny boj o vzdušný priestor nad mestom a jeho okolím prebieha s vysokým nasadením stíhacích aj útočných dronov oboch strán najmä v noci a v ranných hodinách.
Na susednom Kosťantynivskom smere sa ruské jednotky pokúšajú o obchvatné manévre, ktorými by v budúcnosti mohli Kramatorsk izolovať. Ruské vojská sa ku Kosťantynivke približovali v priebehu celého uplynulého roka a v súčasnosti postúpili až k jej okrajom. Pôvodný zámer obísť mesto okupantom nevyšiel a v súčasnosti sú zaťahovaní do zdĺhavých bojov priamo v mestskej zástavbe. V dôsledku tohto postupu prechádza hlavná obranná línia väčšiny ukrajinských vojenských útvarov priamo Kosťantynivkou a ukrajinské jednotky sú nútené budovať obranu za mestom. Operátori ukrajinských FPV dronov však efektívne likvidujú živú silu a techniku nepriateľa už v sivej zóne a na prístupoch k mestu, pričom využívajú skutočnosť, že ruskí vojaci sa v snahe splniť úlohy neustále pohybujú po otvorenom teréne. V pásme zodpovednosti 11. armádneho zboru ruská armáda prichádza denne o 50 až 90 vojakov vrátane mŕtvych a zranených. Tlak na obrancov zostáva stabilne vysoký a hoci Rusko operuje na celom fronte, v tomto sektore zaznamenali ukrajinskí velitelia v čase najintenzívnejších pokusov o prielom skokový nárast útokov zo siedmich na dvadsať denne. Velenie 19. armádneho zboru zároveň potvrdilo, že pri budovaní súčasnej obrany sa poučilo z predchádzajúcich bojov v oblasti Pokrovska a prispôsobilo taktiku tak, aby dokázalo lepšie čeliť infiltrácii malých ruských skupín pechoty.
Osud neruských zajatcov zajatých Ozbrojenými silami Ukrajiny zostáva nejasný
Podľa zistení denníka Le Monde sa stovky zahraničných bojovníkov, ktorí padli do ukrajinského zajatia, ocitli v právnej neistote a patovej situácii. Dôvodom je skutočnosť, že Moskva ich odmieta zaraďovať do výmen zajatcov a neprejavuje o ich osud záujem, a to ani v prípadoch, keď už niektorí z nich stihli získať ruský pas. Ruská strana sa v rámci vyjednávaní usiluje primárne o návrat vlastných dôstojníkov, zatiaľ čo bežných radových vojakov si necení a o lojalite cudzincov navyše pochybuje. Zahraniční zajatci sú na západe Ukrajiny umiestnení v špeciálne vyhradenom tábore za nenápadnými múrmi, kde majú možnosť komunikovať v rodnom jazyku so svojimi krajanmi a venujú sa napríklad práci v dielni na výrobu stolov a stoličiek.
Čítajte viac Ruské jednotky podľa Putina napredujú na dennej báze a postupne preberajú kontrolu nad ďalšími územiami
Ukrajinské úrady identifikovali medzi väzňami až 48 rôznych národností, pričom presné štatistiky z bezpečnostných dôvodov zámerne nezverejňujú. Väčšinu cudzincov v ruských uniformách tvoria občania krajín Strednej Ázie, keďže Rusko na svojom území masívne verbuje tamojších pracovných migrantov. Z viac než 28 000 cudzincov, ktorých osobné údaje má Ukrajina k dispozícii, pochádza zo Strednej Ázie takmer 13 000 osôb. V tábore sa však nachádzajú aj zajatci z krajín ležiacich ďaleko od postsovetického priestoru, napríklad zo Srí Lanky, Nepálu, Turecka, Kene, Mali, Egypta či Konžskej republiky. Mnohí z nich sa pritom do vojny prihlásili dobrovoľne s vidinou finančného zisku alebo automatického získania ruského občianstva. Občania krajín Európskej únie sa v zajatí vyskytujú oveľa zriedkavejšie, no od roku 2022 ukrajinské úrady zaznamenali vo svojich zariadeniach konkrétne občanov Slovenska, Grécka, Talianska, Estónska a Bulharska.
Čítajte viac Vojna v Ukrajine už trvá dlhšie ako prvá svetová vojna, koniec stále nie je blízko
Riešenie situácie zadržiavaných cudzincov komplikujú nielen postoj Moskvy, ale aj právne predpisy v ich domovských krajinách. Viaceré štáty, vrátane Číny, totiž službu v cudzích armádach kriminalizujú ako žoldnierstvo, takže návrat domov by pre týchto bojovníkov znamenal súdne stíhanie. Príkladom sú dvaja čínski vojaci zajatí na jar 2025, ktorí sú kvôli nezáujmu Ruska už vyše roka držaní v cele predbežného zadržania SBU. Ešte zložitejší je prípad dvoch severokórejských vojakov zajatých v novembri 2025, ktorí oficiálne požiadali o vydanie do Južnej Kórey. Podľa Tretieho ženevského dohovoru a princípu non-refoulement ich Ukrajina nemôže vydať proti ich vôli do krajiny, kde by im hrozilo nebezpečenstvo, takže si ich vo väzbe ponechá tak dlho, kým sa otázka ich právneho statusu nevyrieši. Ochota domovských štátov spolupracovať s Kyjevom sa rôzni, kým napríklad Kongo s ukrajinskými úradmi komunikuje užšie, iné vlády sa do riešenia osudu svojich občanov zapájajú iba veľmi neochotne.
Čítajte viac Veliteľ ukrajinských dronových vojsk oznámil plány úplne odrezať Rusko od Krymu
Ukrajinské útoky na ruskú priemyselnú infraštruktúru
V noci na nedeľu 14. júna zasiahla viacero regiónov Ruskej federácie rozsiahla vlna útokov bezpilotných lietadiel, ktorá viedla k požiarom priemyselných podnikov a obmedzeniam v doprave. Hrozbu náletov a nasadenie protivzdušnej obrany hlásili úrady z Belgorodskej, Orlovskej, Voronežskej, Tulskej, Lipeckej, Kostromskej, Penzenskej a Jaroslavskej oblasti. Incidenty vyvolali aj preventívne opatrenia v civilnom letectve, pričom Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) dočasne obmedzila prevádzku na letiskách v Tambove, Kaluge, Nižnom Novgorode a Jaroslavli.
Čítajte viac Ukrajinská Kosťantynivka v kliešťach: Ruské útočné skupiny delia od seba len dva kilometre
V Tulskej oblasti viedol útok k výbuchu a následnému rozsiahlemu požiaru v meste Novomoskovsk. Podľa miestnych obyvateľov a zverejnených videozáznamov bol zasiahnutý chemický kombinát Azot, ktorý patrí k najväčším výrobcom dusíkatých hnojív v krajine. Tento podnik produkuje aj kyselinu octovú a dusičnú, ktoré slúžia ako suroviny na výrobu armádnych výbušnín oktogén a hexogén. Gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev potvrdil dopad fragmentov bezpilotných lietadiel na územie nemenovaného podniku a zriadenie operačného štábu, no bližšie podrobnosti o rozsahu škôd neuviedol. K ďalšiemu vážnemu zásahu priemyselnej infraštruktúry došlo v Jaroslavskej oblasti neďaleko mesta Rybinsk, kde bola podľa ukrajinských monitorovacích kanálov a záberov miestnych obyvateľov zasiahnutá a zapálená ropná báza. Miestne úrady v reakcii na vzdušnú hrozbu obmedzili pozemnú dopravu na trasách smerujúcich do Moskvy. Požiar na bližšie nešpecifikovanom objekte po prelete dronov zaznamenali aj obyvatelia mesta Vjazma v Smolenskej oblasti.
Čítajte viac Ukrajinské drony zasiahli ruské rafinérie v Samarskej oblasti a zbrojársky závod v Čeboksaroch
Útoky sa dotkli aj civilnej zástavby v meste Orjol. Hoci gubernátor Orlovskej oblasti Andrej Klyčkov deklaroval zostrelenie štyroch dronov bez následných škôd či zranení, nezávislé médiá a očití svedkovia zdokumentovali priamy zásah výškovej bytovky na Razdoľnej ulici. V budove po náraze dronu vypukol požiar, ktorý zachvátil tri poschodia. Táto nová séria úderov nadväzuje na predchádzajúce úspešné operácie ukrajinských dronov v Tatarstane, kde sa pod paľbou ocitla rafinéria Taneko a chemický závod Nižnekamskneftechim, ktorý patrí k najväčším petrochemickým podnikom v Rusku.
Čítajte viac Putin zmietol Zelenského mierovú ponuku zo stola, odmieta zastaviť boje
Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa zaznamenaných 229 bojových stretov medzi Silami obranami Ukrajiny a ruskými vojakmi, pričom najviac ich bolo na Pokrovskom a Huljajpoľskom smere. Ako informuje Ukrinform, Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny o tom oznámil na Facebooku, kde zverejnil operačné informácie k nedeľu 14. júna 08:00. „Podľa upresnených informácií včera nepriateľ uskutočnil 127 leteckých úderov, pri ktorých zhodil 391 riadených leteckých bômb. Okrem toho nasadil 9 192 samovražedných dronov a vykonal 3 001 delostreleckých ostreľovaní obcí a pozícií ukrajinských jednotiek, z toho 112 zo salvových raketometov,“ uvádza sa v správe. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 382 870 (včera o 1 440) vojakov.
Čítajte viac Lídri eurotrojky a Zelenskyj definovali podmienky pre trvalý mier na Ukrajine
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 91 z 98 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí vojaci útočili na Ukrajinu od večera 13. júna. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom oznámili na Telegrame. Podľa údajov armády Rusi od soboty 13. júna 18:00 zaútočili 98 útočnými dronmi typu Shahed (vrátane prúdových verzií), Gerbera, Italmas, vyčkávacou muníciou Banderoľ a imitačnými dronmi typu Parodija. Útoky boli vedené zo smerov: Orjol, Brjansk, Primorsko-Achtarsk (Rusko), ako aj Čauda a Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy siedmich útočných dronov v šiestich lokalitách, a tiež pády zostrelených cieľov (trosiek) v štyroch lokalitách.
