Súčasná situácia na fronte ukazuje, že ruské sily nedávno zaznamenali taktické úspechy v Kosťantynivke, ktorá je odhadovaná ako ich hlavné úsilie v rámci jarno-letnej ofenzívy v roku 2026. Podľa ukrajinského vojenského pozorovateľa Kosťantyna Mašoveca postúpili dve ruské taktické skupiny, Bachmut a Dzeržinsk (Toreck), južne od mesta a priamo do jeho východnej časti. Skupina Bachmut, zložená prevažne z 3. armádneho zboru pod operačným riadením Južného zoskupenia vojsk, postúpila zo Stupočiek cez Novodmytrivku do severovýchodnej Kosťantynivky a pozdĺž cesty T-0504 až k železničnej stanici. Rusi zároveň obsadili aj južnú časť Novodmytrivky. Druhá skupina, Dzeržinsk, ktorá pôsobí v oblasti zodpovednosti 8. vševojskovej armády a zahŕňa prvky viacerých ďalších armád Južného vojenského okruhu, postúpila z Illinivky do oblastí od severozápadu po juhozápad mesta. Podľa odhadov sa jej podaril taktický prielom v západnej centrálnej časti Kosťantynivky, pričom predsunuté útočné jednotky oboch skupín sú od seba vzdialené len približne dva kilometre. Samotnú stanicu sa však Rusom obsadiť nepodarilo a ukrajinské sily úspešne vyčistili oblasť Dovha Balka od ruských infiltrovaných jednotiek.
Táto kampaň s cieľom obsadiť Kosťantynivku sa začala už v lete 2025 po tom, čo ruské vojská dokončili obsadenie Časiv Jaru a Torecka. Intenzívnejšie úsilie sa rozbehlo v zime 2026. Podmienky pre čelný útok sa pripravovali od konca leta 2025 kombináciou leteckej izolácie bojiska, taktického blokovania, infiltrácií a masívnych útokov malých skupín. Od obsadenia Torecka v auguste 2025 postúpili Rusi smerom ku Kosťantynivke o deväť kilometrov. Hoci v rovnakom čase ovládli aj väčšinu Časiv Jaru, ukrajinské protiútoky v marci 2026 ich kontrolu spochybnili a dodnes sa im nepodarilo vytlačiť Ukrajincov z mesta úplne. V júni 2025 Rusi nedosiahli významné úspechy ani západne od Torecka či smerom z Časiv Jaru, keďže ruské velenie vtedy uprednostnilo obsadenie Pokrovska. Kosťantynivka tak bola dočasne odsunutá na vedľajšiu koľaj, no operácie sa v tomto smere naplno obnovili v zime 2026. Prvá infiltrácia priamo do mesta prebehla v októbri 2025 a odvtedy ruské sily prenikli do necelých trinástich percent jeho územia.
Pôvodný cieľ ruského velenia, ktorým bolo obsadenie mesta do mája 2026, sa nepodarilo splniť ani napriek nasadeniu masívnych posíl a mechanizovanej techniky. Ofenzívne operácie výrazne zosilnili v marci 2026, kedy bol zaznamenaný aj mechanizovaný útok s veľkosťou čaty. Na zvýšenú ruskú aktivitu v apríli upozornil aj hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Oleksandr Syrskyj. V rámci príprav bola ešte v decembri 2025 do oblasti presunutá ruská 70. motostrelecká divízia. Rusi tu sústredili najmenej jednu vševojskovú armádu, armádny zbor a časti ďalších formácií, pričom k 6. júnu údajne doplnili stavy útočiacich jednotiek až na 80 percent.
V priebehu leta 2026 sa očakávajú ďalšie taktické úspechy a pokračujúca infiltrácia ruských síl v Kosťantynivke, no za cenu vysokých strát a s nízkou pravdepodobnosťou dosiahnutia operačných úspechov proti celému takzvanému pevnostnému pásu. Schopnosť obkľúčiť mesto zo severu obmedzujú pretrvávajúce problémy 3. armádneho zboru v Časiv Jare, kde ukrajinské sily nedávno podnikli protiútoky a držia pod kontrolou obce Podilske a Mykolajivka. Rusi majú ťažkosti s postupom aj na severnom krídle pevnostného pásu smerom na Slavjansk. Hoci ofenzívu v roku 2026 začali mechanizovanými útokmi v okolí Lymanu s jasným úmyslom postupovať na Slavjansk zo severovýchodu, žiadny významný pokrok nedosiahli, čo ich pravdepodobne prinútilo zmeniť prioritu práve na Kosťantynivku. Ruské Západné zoskupenie vojsk, ktoré zodpovedá za úsek od Kupjanska po Lyman, navyše nemá dostatočnú bojovú kapacitu na koordinovaný tlak na Slavjansk, ak má zároveň zvládnuť ofenzívy v iných smeroch. Situáciu im komplikujú aj nedávne ukrajinské protiútoky v susednom smere na Borovu, ktoré postavili ruské velenie pred nutnosť vybrať si medzi obranou existujúcich pozícií a útokom severne a severozápadne od Lymanu.
Ruský útok na Pavlohrad
Ruská armáda večer 10. júna podnikla útok na mesto Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti. Podľa informácií, ktoré poskytol šéf oblastnej vojenskej administratívy Oleksandr Hanža, zasiahli okupačné vojská bytový dom, v ktorom následne vypukol požiar. Incident si vyžiadal celkovo 12 zranených. Medzi civilistami, ktorí utrpeli zranenia, je aj 13-ročný chlapec a 75-ročná žena, ktorá zostáva hospitalizovaná vo vážnom stave. Ostatní zasiahnutí obyvatelia boli po ošetrení prepustení do ambulantnej liečby. Svedkovia z miesta útoku opisujú dramatické chvíle a silné detonácie. Obyvateľka z protiľahlého domu uviedla, že pred samotnými výbuchmi bolo počuť charakteristický zvuk letiaceho bezpilotného lietadla Šahíd. Nasledoval priamy náraz dronu do bytovky a vzápätí druhý silný výbuch. Pre mnohých miestnych obyvateľov nejde o prvú takúto skúsenosť, keďže ruská armáda ostreľovala túto lokalitu už v minulosti. Jeden z obyvateľov zasiahnutého domu potvrdil, že tlaková vlna bola mimoriadne silná a v byte mu vyrazila všetky zostávajúce okná, pričom tie z predchádzajúceho útoku mal provizórne zakryté preglejkou. Pred úplnou skazou ho podľa vlastných slov zachránilo len to, že sa stihol včas ukryť za dve steny v hĺbke bytu. Útok okrem samotnej budovy zničil aj civilné vozidlá zaparkované na okolí.
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň, 10. júna 2026, zaznamenaných 251 bojových stretov Síl obrany Ukrajiny s ruskými útočníkmi. Ako informuje Ukrinform, uvádza sa to v správe Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k 8:00 hod. 11. júna. Nepriateľ uskutočnil 100 leteckých úderov, pri ktorých zhodil 292 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 9 293 samovražedných dronov a vykonali 3 248 delostreleckých ostreľovaní, z toho 38 zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 378 820 (včera o 1 310) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 195 z 221 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí útočníci terorizovali Ukrajinu od večera 10. júna. Ako informuje Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na Telegrame. Od 18:00 10. júna Rusi útočili dvomi balistickými raketami Iskander-M z Belgorodskej oblasti a tiež 221 útočnými bezpilotnými prostriedkami typu Shahed (vrátane prúdových), Gerbera, Italmas a imitačnými dronmi typu Parodija zo smerov: Orjol, Kursk, Brjansk, Primorsko-Achtarsk (Rusko), Čauda, Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Síl obrany Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy rakiet a 21 útočných dronov v 9 lokáciách, rovnako ako aj pády zostrelených trosiek v ďalších 8 lokalitách.