Ukrajinské obranné sily od začiatku plnoformátovej vojny prešli dramatickým technologickým vývojom, vďaka ktorému zvýšili dosah svojich úderov v hlbokom tyle nepriateľa viac než 2,5-násobne. Zatiaľ čo v roku 2022 dokázala Ukrajina zasiahnuť ciele vzdialené približne 630 km, v súčasnosti jej prostriedky ďalekého dosahu efektívne operujú na vzdialenostiach dosahujúcich až 1 750 km. Tento posun zásadne mení dynamiku konfliktu, keďže predtým nedostupné strategické objekty hlboko v ruskom vnútrozemí sa teraz nachádzajú v zóne ohrozenia.
Prvým významným míľnikom bol december 2022, kedy ukrajinské sily zasiahli leteckú základňu Engels-2 v Saratovskej oblasti. Tento útok na kľúčové letisko strategického letectva, vzdialené 650 km, viedol k poškodeniu dvoch bombardérov Tu-95MS a v tom čase predstavoval rekordný úspech ukrajinských technológií. Súčasne bol zasiahnutý aj areál základne Ďagilevo v Riazanskej oblasti, čo jasne ukázalo zraniteľnosť ruskej protivzdušnej obrany aj stovky kilometrov za frontovou líniou.
Zlomovým sa stal rok 2024, kedy Ukrajina prešla k pravidelnému a systémovému využívaniu úderov na veľké vzdialenosti. V apríli tohto roku bol prvýkrát napadnutý závod na výrobu dronov Shahed v zóne Alabuga, vzdialený 1 200 km, a o mesiac neskôr nasledoval zásah rafinérie Gazprom Neftechim Salavat vo vzdialenosti 1 500 km. Tieto operácie potvrdili schopnosť Ukrajiny cielene likvidovať vojenskú a priemyselnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre ruské vojnové úsilie.
Aktuálny rok 2026 priniesol ďalšie posúvanie hraníc, keď vo februári ukrajinské prostriedky zasiahli Uchtinskú rafinériu v Komijskej republike, čo predstavuje rekordnú vzdialenosť približne 1 750 km od hraníc. Pod pravidelným tlakom sa ocitajú aj ďalšie dôležité uzly, ako napríklad rafinérie v meste Ufa vzdialenom 1 400 km. Len v priebehu marca sa terčom stalo päť strategických závodov a desať objektov ropného priemyslu, pričom operácie pokrývajú širokú geografiu od okupovaného Krymu až po vzdialenú Leningradskú oblasť.
Strategickým cieľom týchto úderov je predovšetkým oslabenie ruskej ekonomiky a zastavenie prísunu prostriedkov na financovanie agresie. Podľa ukrajinského velenia je nevyhnutné eliminovať schopnosť Ruska premieňať prírodné zdroje na finančné prostriedky určené na nákup rakiet a dronov. Rozvoj schopností útočiť na dlhé vzdialenosti tak zostáva prioritným smerom obrany, ktorý v kombinácii s tlakom na fronte a vyčerpávaním nepriateľského ofenzívneho potenciálu zvyšuje cenu vojny pre agresora každým dňom.
Útoky na Tuapse: expert opísal, v akom stave sa nachádza ruská PVO
Ukrajinská armáda pokračuje v systematických úderoch na ropnú rafinériu v ruskom meste Tuapse, čo odhaľuje kritické slabiny ruskej protivzdušnej obrany v tejto oblasti. Podľa experta Mychajla Hončara z centra globalistiky Stratégia-XXI zostali na ochranu tohto dôležitého objektu už len mobilné palebné skupiny s veľkokalibrovými guľometmi, ktoré nedokážu efektívne čeliť moderným útokom. Hlavným dôvodom neschopnosti Ruska brániť svoje nebo je predchádzajúce zničenie kľúčových rádiolokačných staníc na okupovanom Kryme a pozdĺž čiernomorského pobrežia. Tieto radary slúžili ako oči celej obrany a ich absencia výrazne sťažuje včasné odhaľovanie a sledovanie ukrajinských bezpilotných lietadiel.
Neefektívnosť ruských obranných opatrení potvrdzuje aj fakt, že počas jedného z posledných útokov na rafinériu v Tuapse zaznamenali ukrajinské drony až desať priamych zásahov, čím úspešne prekonali blízku vrstvu ochrany. Táto situácia má vážne ekonomické dôsledky, keďže rafinéria, pôvodne orientovaná na export, začala len nedávno zásobovať pohonnými hmotami aj južné regióny Ruskej federácie. Výpadok produkcie v Tuapse núti ruské úrady hľadať náhradné zdroje v iných rafinériách, ktoré sú však často rovnako poškodené predchádzajúcimi útokmi a nefungujú na plný výkon, čo stupňuje tlak na ruský energetický trh.
Ukrajina stavia súvislú obrannú líniu od Kyjeva po Sumy pre prípad novej ruskej ofenzívy
Ukrajina v reakcii na rastúce hrozby buduje súvislú obrannú líniu, ktorá sa tiahne od Kyjevskej priehrady až po mesto Sumy. Hlavným cieľom tohto rozsiahleho projektu je znemožniť novú ofenzívu zo strany Ruska a zabrániť nepriateľovi vo vytvorení takzvanej nárazníkovej zóny. Brigádny generál Vasiľ Sirotenko, ktorý stojí na čele inžinierskych vojsk Veliteľstva síl podpory ZSU, zdôraznil, že do výstavby investujú obrovské množstvo síl a prostriedkov, aby ju dokončili v čo najkratšom čase. O rozsahu prác svedčí aj fakt, že opevnenia sú podľa jeho slov viditeľné dokonca aj z vesmíru.
Potreba posilniť severné hranice vychádza z varovaní najvyššieho velenia armády aj prezidenta Volodymyra Zelenského. Hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj upozornil na preskupovanie ruských jednotiek a prisúvanie rezerv, čo naznačuje prípravu na ďalšie útočné operácie s cieľom obsadiť nielen Donbas, ale celé územie štátu. Tieto obavy potvrdzujú aj spravodajské dokumenty, o ktorých informoval prezident Zelenskyj a ktoré poukazujú na plány ruského vedenia rozšíriť mobilizáciu. Situáciu monitoruje aj analytický projekt DeepState a veliteľ Michail Drapatyj, podľa ktorých sa ruské sily aktuálne pokúšajú obsadzovať pohraničné obce v Sumskej a Charkovskej oblasti s jasným zámerom vytvoriť si pozdĺž štátnej hranice strategickú nárazníkovú zónu.
Ruské údery počas noci: Obete v Sumskej oblasti a poškodená nemocnica v Izmajile
Ruské jednotky počas noci na 29. apríla uskutočnili ďalšie útoky na ukrajinské mestá, ktoré si vyžiadali obete aj zranených medzi civilným obyvateľstvom. V Šostkinskej komunite v Sumskej oblasti zaútočili Rusi dronmi a raketou priamo na obytný sektor, čo viedlo k vypuknutiu rozsiahlych požiarov. Šéf Sumskej oblastnej vojenskej administratívy Oleh Hryhorov potvrdil, že následkom otravy oxidom uhoľnatým zahynula 65-ročná žena a dvaja ďalší ľudia museli vyhľadať lekársku pomoc. Vďaka včasnej evakuácii sa podarilo zachrániť ostatných obyvateľov zasiahnutých domov, na mieste však zostali značné materiálne škody.
Súbežne s týmto útokom zasiahla ruská teroristická armáda aj Izmajilský okres, kde sa cieľom stali objekty infraštruktúry priamo v meste Izmajil. Miestna okresná štátna administratíva informovala, že pri útoku bola vážne poškodená budova okresnej nemocnice. Aj v tomto regióne sú hlásení zranení civilisti. Príslušné pohotovostné zložky momentálne pracujú na likvidácii následkov úderov a prebieha dokumentovanie všetkých spôsobených škôd.
Na frontovej línii bolo za uplynulý deň, 28. apríla 2026, zaznamenaných 189 bojových stretov Obranných síl Ukrajiny s ruskými útočníkmi. Ako uvádza Ukrinform, vyplýva to z oznámenia Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k 8:00 hod. 29. apríla. Nepriateľ vykonal 84 leteckých úderov, pri ktorých zhodil 234 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 8 409 samovražedných dronov a vykonali 3 019 delostreleckých ostreľovaní, z toho 42 s použitím salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 328 820 (včera o 1 180) vojakov.
Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 154 zo 171 bezpilotných lietadiel, ktorými ruskí útočníci útočili na Ukrajinu od večera 28. apríla. Ako uvádza Ukrinform, informovali o tom Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny na Telegrame. Podľa správy od utorka 28. apríla 18:00 Rusi zaútočili na Ukrajinu 171 dronmi typu Shahed, Gerbera, Italmas a bezpilotnými lietadlami iných typov zo smerov: Kursk, Orjol, Šatalovo, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko), dočasne okupovaný Doneck, ako aj Hvardijske a Čauda (dočasne okupovaný Krym), pričom približne 120 z nich boli drony typu Shahed. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja (REB) a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny Obranných síl Ukrajiny. Zaznamenané boli zásahy 12 útočných dronov v 10 lokalitách, ako aj pády zostrelených strojov (trosiek) v 12 lokalitách.